Exodus: osudy jednej triedy gymnazistov z Piešťan [Denník N ]

Majú dvadsať rokov, nedávno zmaturovali, študujú v zahraničí. Len ťažko hľadajú odpoveď na otázku, prečo by sa mali vrátiť na Slovensko. Kritizujú školstvo a zdravotníctvo a okrem prírody nenachádzajú takmer nič, čo sa im na tejto krajine páči
Je deň pred Vianocami, v piešťanskej pivárni, ktorú práve otvorili, sedím sama. Čakám na mojich hostí, absolventov z gymnázia Pierra de Coubertina, ktorým Denník N zorganizoval stretávku ich triedy. Prvá prichádza Katka, ktorá mi pomáhala presvedčiť svojich spolužiakov, aby prišli a rozprávali do novín, čo si myslia o Slovensku. Väčšina z nich odišla študovať do cudziny. Onedlho to už v pivárni vyzerá ako na skupinovej terapii. Na stretávku dorazí 11 spolužiakov (s ďalšími dvoma sa mi podarí hovoriť telefonicky). Sedíme za spojenými stolmi, pijeme víno alebo čaj, študenti hovoria disciplinovane jeden po druhom a posúvajú si diktafón. Sú sebavedomí a uvoľnení, majú silné názory a mám pocit, že najväčší stres z celej akcie prežívam ja. „Na Slovensku mi prekáža, že sa tu kradne, že sú stále nové kauzy,” hovorí Tomáš, študent informatiky v Brne. Ostatní sa pridávajú. Je to tu márne a oni to nedokážu zmeniť. Lenže kto iný by to mal zmeniť, ak nie aktívna mladá generácia? Keď sa ich pýtam na dôvody, ktoré by ich primali k návratu na Slovensko, nastane dlhé ticho. Potom sa zhodnú, že okrem peknej prírody žiadne nepoznajú – a tento jeden dôvod spravidla nestačí. Takmer všetci majú zlé skúsenosti so zdravotníctvom a školy sú podľa nich nefunkčné a ošarpané. Výber piešťanskej triedy nebol náhodný. Zo Slovenska odchádza študovať do zahraničia 15 percent maturantov, čo nás radí v rebríčku krajín OECD na tretie miesto (po Luxembursku a Islande). Z tejto triedy je to takmer 60 percent (z 27 maturantov odišlo 16, z toho 14 do Česka). Takému javu sa už dá hovoriť exodus. Problém nie je ani tak samotné štúdium v zahraničí, ale to, že mnohí sa už domov nechcú vrátiť. Piváreň je ešte stále poloprázdna, čašníčka nemá veľa práce, a tak si sadá k vedľajšiemu stolu a počúva ich príbehy. Keď o štyri hodiny platím spoločnú útratu pri bare, povie: „Aj ja som z Piešťan a tiež som išla študovať do Česka, kde si robím doktorát. A nechcem sa vrátiť späť.“
Daniela: K lekárovi som sa dostala len po protekcii
Daniela Dobrovodská, Masarykova univerzita, Brno
Chcem sa vrátiť do Piešťan, človek má mať rád krajinu, kde sa narodil. Teraz študujem v Brne optiku a optometriu, lebo sa to nedalo študovať u nás. Ale Brno je na mňa príliš veľké mesto. A Slováci sú oproti Čechom pohostinnejší. Páčia sa mi malé mestá, kde každý každého pozná. Je dobre, že Slovensko nie je taká významná krajina, že by som sa musela báť tu žiť. Nič sa tu v podstate nedeje. A lepší sa to tu – človek sa môže vyjadriť, môže robiť, čo chce. Ale prekáža mi, ako funguje zdravotníctvo a že bez úplatku sa človek k lekárovi nedostane, dávajú ho rodičia aj starí rodičia. Ja som sa dostala k lekárovi len cez protekciu. Potrebovala som ísť na gastrologické vyšetrenie a objednali ma až o dva mesiace. To je veľmi dlho, keď je vám zle. Známa niekoho poznala a šla som skôr. Takto by to nemalo fungovať. Politika a ekonomika ma nezaujímajú, nebola som ani voliť v župných voľbách. Ani rodičia nechodia. Keď budú parlamentné voľby, tak asi pôjdem, ale neviem koho, len viem, že nie Mariana Kotlebu. Prekážajú mi radikálne názory, som proeurópska, nie som rasistka.
Štefan: Narodil som sa tu, tak som zatiaľ tu
Štefan Lúčny, nedokončil STU, chce ísť študovať do Škótska
Odišiel som zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, lebo som mal pocit, že to nikam nevedie. Škola nemala peniaze – všetko bolo staré, nábytok aj vybavenie. Doštudovať kvôli titulu zo slovenskej školy nemá zmysel, zamestnať sa môžem aj bez neho. Teraz som si dal prihlášku do Glasgowa na filozofiu. Keď budem vedieť plynule po anglicky, prácu si nájdem jednoduchšie, aj keby som mal vonku pracovať manuálne. Neberiem Slovensko ako môj domov, nemám dobré vzťahy s rodinou. Ale narodil som sa tu, tak som zatiaľ tu. Slovensko aj Česko sú strašný zapadákov, hoci mám pocit, že sa to tu trochu zlepšuje. Ale zatiaľ nie dosť na to, aby som tu zostal. Nepáči sa mi delenie na názorové tábory. Keď som bol počas utečeneckej krízy na omši, farár hovoril, že moslimovia prichádzajú brať nám kríže. Snažil som sa namietať, ale bol som za toho, ktorý tomu nerozumie. Lenže doba aj názory sa dnes menia omnoho rýchlejšie a táto odchádzajúca generácia sa ich snaží zakonzervovať. Napádajú gejov a lesby, lebo doteraz to tu nebolo a oni to nechcú ani v budúcnosti. V župných voľbách som volil Rudolfa Kusého, lebo mám trvalé bydlisko v Bratislave. Ako druhého som zvažoval Juraja Drobu. Ak bude mať Miroslav Beblavý stranu, asi by som v parlamentných voľbách volil jeho. Naposledy som dal hlas Mostu-Híd, lebo som chcel mať Luciu Žitňanskú v parlamente. Chcel by som, aby dekriminalizovala marihuanu. Richard Sulík je pre mňa v rovnakej kategórii ako Marian Kotleba. Má agresívnu protiutečeneckú kampaň. Nemám ho rád.
Kauzy sa snažím ignorovať, lebo s nimi nič neurobím. Naposledy si pamätám Bašternáka, že Fico žije v byte daňového podvodníka, ktorého nevedia zavrieť, lebo je to ich človek.
Martin: Keď budem lekár, nechcem robiť v nemocnici, kde sa rozpadajú steny
Martin Hronec, Karlova univerzita, Praha
Študujem medicínu v Prahe a už sa nechcem vrátiť na Slovensko, kde je zdravotníctvo v katastrofálnom stave a neverím, že sa nasledujúcich desať rokov niečo zmení. V Piešťanoch mám pocit, že som doma, rád počujem slovenčinu, ale páči sa mi aj v Česku a bude sa mi páčiť aj inde. Medicína je veľmi ťažká škola a keď ju vyštudujem, chcel by som mať radosť z práce a pracovať v nemocnici, kde sa nerozpadávajú steny a kde sa neporušuje Zákonník práce, lebo lekári slúžia samé nadčasy. Išiel som študovať do Prahy, lebo som presvedčený, že v zahraničí sú lepšie vysoké školy ako u nás. A nejde len o novú budovu, vybavenie či veľkú knižnicu. Asi štvrtina mojich spolužiakov sú Slováci. Už od gymnázia nám hovorili, že ak z našej školy pôjde viac ľudí do zahraničia, bude sa škola považovať za kvalitnejšiu. Ale štát by mal riešiť, prečo mladí odchádzajú. Keby išli načerpať skúsenosti, je to v poriadku, ale podľa mňa sa väčšina už nevráti, vonku zostanú najmä tí najlepší. Počas župných volieb som bol v Česku, ale nedal by som hlas Kotlebovi. Ale ani Smeru, lebo Fico je tam už veľmi dlho, mal možnosť so Slovenskom niečo urobiť, ale ja nevnímam žiadny pokrok. Sympatický politik je pre mňa Andrej Kiska. Mohol by si povedať, že bude sedieť v paláci, chodiť na poľovačky a občas sa ukáže na nejakom stretnutí. Ale on sa zaujíma o spoločenské dianie.
Faustína: Otec je z Vietnamu, fandím Okamurovi
Faustína Nguyenová, Masarykova univerzita, Brno
Otec pochádza z Vietnamu, je spolovice Francúz. Matka sa narodila tu, ale jej rodičia sú etnickí Nemci. Moji rodičia nemajú radi Slovensko, otec tu nie je šťastný, má vlastnú komunitu, je dosť samotársky. Som inej farby pleti. Keď som bola malá, zažila som si rasizmus. Všade, na ulici a dokonca aj učiteľka v škôlke a škole bola rasistická. Teraz je to už iné, ale necítim, že tu mám korene. Viem si predstaviť, že každých pár rokov by som žila v inej krajine. Ľahko sa učím jazyky, v Brne študujem japončinu. Mám teraz priateľa, Čecha, ale nemienim zostať v nejakej krajine len pre to, že tam mám väzby. Slováci majú v sebe veľmi silný sexizmus, rasizmus, xenofóbiu, nemám s nimi nič spoločné. Nepáči sa mi, že tu ľudí hodnotia cez peniaze. Prvý zárobok hneď minú na oblečenie. Majú na sebe Tommy Hilfigera a jazdia v drahom aute, ale keď prídu domov, sú chudáci. Ľudská hodnota stúpa úmerne s tým, koľko majú peňazí. V Česku je to podobné, ale slabšie. Slováci majú komplex menejcennosti. Sú nevraživí. Ľudia sú tu ostražití. Ale prekážajú mi aj bežné veci, napríklad jazdenie vlakom, niekedy ani nepríde a nikoho to netrápi. Máme zlé cesty a nik sa neozve. Nik sa tu o nikoho nestará. V ázijských krajinách je veľký rešpekt voči rodičom aj šéfom. Tu ľudia umierajú sami v starobincoch. Chcem sa o svojich rodičov postarať, aj keď s nimi nemám dobré vzťahy. Dlho som sa považovala za liberála, teraz už ani nie. Prekáža mi, že najmä liberálne strany na západe to preháňajú s politickou korektnosťou, riešia geyov a lesby viac ako treba. Kedysi bol môj obľúbený politik Igor Matovič, kým nezačal trepať príliš veľké sprostosti. O českú politiku sa teraz zaujímam viac, páči sa mi Tomio Okamura, aj keď to s tými moslimskými imigrantmi trochu preháňa. Som dosť konzervatívna, čo sa týka utečencov, ale väčší problém je s Rusmi, ktorí sa odmietajú začleniť. V Tescu ich vidím kričať po sebe po rusky, porušujú pravidlá slušnosti a proti tomu nikto nič nerobí.
Matúš: Slováci sú určite rasisti, ale najmä tí starší
Matúš Letko, Žilinská univerzita
Od malička som chcel byť pilot, a to sa dá najbližšie študovať v Žiline, hoci to mesto nemám rád, pôsobí industriálne, má len jedno námestie. Na škole nemáme ani knižnicu, kde by sa zmestilo sto študentov. Nemám žiadneho zahraničného spolužiaka. Pracovať budem zrejme v zahraničí, lebo ako pilot sa veľmi na Slovensku a v Česku neuplatním. Ale chcel by som ostať v Európe. Slovensko mám rád skôr iracionálne, je tu moja rodina, je to krajina, ktorú treba vnímať viac srdcom ako rozumom. Slováci sú často veľmi konzervatívni a uzavretí, stále sme rasisti, aj keď to podľa mňa platí najmä pre starších ľudí. Rád by som bol voči svojej generácii optimistom. V župných voľbách som volil Viskupiča, chcel by som voliť aj v parlamentných, rozhodoval by som sa medzi Matovičom a Sulíkom, hoci si nemyslím, že sú dobrí politici. Takí tu nie sú vôbec. Nikdy by som nevolil ĽSNS, ale ani Smer, lebo nerobí veci, ktoré by mal. Chcel by som, aby už vládol niekto iný.
Katarína: Za štúdium v angličtine by som doma zaplatila viac ako v Rakúsku
Katarína Gajdošechová, Wiener Neustadt
Chcela som študovať v angličtine. Na Slovensku sú takéto programy najmä na súkromných školách a v Rakúsku za ne platím menej a štúdium je kvalitnejšie. Študujem odbor Business Consultancy a na konci získam titul MBA. Ak by som ho získala na Slovensku, ľudia by si mysleli, že som si diplom len zaplatila. Rovesníci na podobnom odbore na Slovensku sa učia veľa teórie, my sa sústredíme na to, aby som sa po škole uplatnila. Sme nútení robiť množstvo skupinových projektov, pracovať s ľuďmi. Určite som sa rozhodla správne, aj keď v cudzej krajine s množstvom ľudí v triede iných národností je o čosi ťažšie integrovať sa a študentský život nie je až taký rozmanitý, ako som očakávala. Momentálne som ale na Erasme v Portugalsku. Ešte nie som rozhodnutá, či sa vrátim na Slovensko. Ak by som sa mala riadiť len kariérou, určite by som šla niekam do zahraničia, minimálne do Česka. Ale teraz si myslím, že sa aspoň na čas na Slovensko vrátim, lebo ho mám najradšej na svete, je to moja rodná krajina. Ale Slováci by mali začať inak rozmýšľať, dnes chcú len pokojne dožiť a netrápi ich, čo sa deje s mladými ľuďmi a prečo ich toľko odchádza do zahraničia.
Tomáš: Ak si nezaplatíte, nedostanete dobrú starostlivosť
Tomáš Škrabák, Brno
Prijali ma aj do Bratislavy na STU na informatiku, ale radšej som išiel do Brna. V Bratislave sa veľmi snažili, bol som aj na dni otvorených dverí, ale keď som hovoril s ľuďmi, ktorí tam študujú, nehovorili o škole dobre. Nakoniec aj tak išli do Brna. Mal som pocit, akoby v Bratislave len trávili rok, kým sa nedostanú inam. Ešte neviem, či sa chcem vrátiť na Slovensko. Žijú tu rodičia, ale nie je to krajina, kde by som chcel žiť – sú tu nízke platy, a aj firmy, v ktorých by som mohol robiť, nie sú na takej úrovni ako v zahraničí. A je tu skorumpovaná vláda. Moja mama je sestrička a vidím, aké sú v zdravotníctve problémy. Ak si nezaplatíte doktora, nedostanete dobrú starostlivosť. Moja sesternica má od narodenia problémy so srdcom, bola na operácii, ktorú lekárovi zaplatila zo svojho. Moja babka prednedávnom spadla z rebríka na chate, prišiel po ňu vrtuľník. Ale potom sa musela trikrát vracať do nemocnice, kým prišli na to, že mala zlomenú ruku. Ak si nepriplatíte, nedostanete starostlivosť. Je pravda, že sú tam ľudia, ktorí robia svoju prácu výborne, ale štát im nepomáha. Ľudia tu často študujú, len aby mali diplom. Poznám mnoho takých, ktorí vyštudovali ekonómiu a potom predávajú v Kauflande za minimálnu mzdu. Voliť chodím, lebo demokracia je založená na tom, že aj jeden hlas môže zavážiť. Volil som Viskupiča. Presvedčila ma predvolebná debata, v ktorej bol jeho protikandidát Jozef Mikuš veľmi arogantný. Hovoril, akoby už vyhral. Pozrel som si, čo zvládol, keď bol župan, ale nezvládol nič. Pri parlamentných voľbách ešte nie som rozhodnutý. Sympatický je mi prezident Kiska. Nevolil by som Smer – manipulujú ľudí. Napríklad chceli pridať učiteľom, ale len výmenou za to, že nebudú štrajkovať.
Zuzana: Pol roka si ma lekári posúvali, tak som šla k lekárovi cez známosti
Zuzana Bojnanská, Zlín
Študujem angličtinu pre komerčnú prax v Zlíne. Hlásila som sa aj na Univerzitu Komenského do Bratislavy, nevzali ma, ale teraz som rada. Myslím si, že na mojej škole sa venujeme viac praxi, máme tu najmä projekty a prezentácie. V Česku neplánujem zostať, chcela by som ísť študovať niekam ďalej. Ak štát nevie ponúknuť adekvátne vzdelanie, mal by študentom v zahraničí pripraviť podmienky, aby sa mohli vrátiť. Ale spoločnosť kazí rodinkárstvo, úplatnosť a zaslepená konzervatívnosť. Mala som zdravotné problémy a lekári si ma skoro tri roky posúvali medzi sebou bez toho, aby určili, čo mi je. Až po známosti som sa dostala k športovému lekárovi, ktorý mi stanovil diagnózu za pol hodiny. Netvrdím, že všetci lekári sú neschopní, no pre mňa z toho vyplynulo, že ak človek niečo potrebuje, musí poznať ľudí na tých správnych miestach. Slovensko by sa v tomto malo zmeniť, príležitosti by mali byť rovnejšie. V župných voľbách som volila Viskupiča. Nemám obľúbeného politika. V posledných parlamentných voľbách som volila SaS. Krajine podľa mňa neprospievajú politici ako Fico, Kaliňák a Kotleba.
Katarína: Je ťažké vybrať si politika, skôr viem, koho by som nevolila
Katarína Orlovská, Brno
Študujem za nutričnú špecialistku. Na Slovensku tento odbor nebol, tak som išla do Brna. Ale sú tam aj lepšie podmienky, už len kampus v Brne je neporovnateľný s našimi školami. Ešte neviem, či sa vrátim na Slovensko, lebo bude ťažké sa uplatniť. V nemocniciach sú len diétne sestry so stredoškolským vzdelaním. Takže hneď po škole asi zostanem pár rokov v Brne, aj keď mám radšej Piešťany. Brno je príliš veľké a nemôžem tam ani veľmi jazdiť na bicykli. V župných voľbách som volila kandidátov SaS, ale nemám obľúbeného politika. Určite by som nevolila Kotlebu. Diskriminovať skupinu ľudí kvôli farbe pleti, alebo kvôli tomu, že nie sú Slováci, nie je správne.
Nina: Čítam rada konšpiračné weby, z politikov je mi sympatická Šimkovičová
Nina Vlhová, Bratislava
Zmiznúť nie je riešenie. Ako mladý človek môžem Slovensko zmeniť, na rozdiel od mojej babky či otca. Chcela som ísť študovať do Bratislavy, študujem na Univerzite Komenského prekladateľstvo, na to nepotrebujem drahé laboratóriá. Viem, aké má školstvo problémy, keďže som z učiteľskej rodiny, ale môžem to vyriešiť stážami v zahraničí a Erasmami. Škola je v starej budove, ale mne to neprekáža. Bratislava má síce industriálnu škaredosť, ale ponúka veľa. Mám rada konšpiračné teórie. Tie spolu s mainstreamovými médiami vytvoria bizarnú zmesku, z ktorej si robím názor. Ale cítim sa zmätená, lebo mám veľmi protichodné informácie. V župných voľbách som volila pravicu. Z politikov na mňa dojem urobila Martina Šimkovičová. Myslela som si, že je hlúpa, ale začala prichádzať s názormi, s ktorými som súhlasila, je mi sympatická. Na druhej strane, nemám rada prezidenta. Zdá sa mi byť veľmi jednoduchý človek, ktorý bez papiera nepovie myšlienku hodnú dospelého. Akoby robil len veci, aby bol sympatický, aby oslovil masy. Vôbec z neho nejde pravda.
Na Slovensku by som zmenila dane, sú veľmi vysoké. A potom ide mama rodiť do pôrodnice, kde nemajú ani toaletný papier a po chodbe sa prechádzajú holuby. Školy sú v hroznom stave, na gymnáziu sme nemali ani chemické laboratórium, a toľko spolužiakov chcelo študovať chémiu. Štát tu buzeruje malopodnikateľov. Mali by sme mať vlastné fabriky, produkciu, nielen vymyslené pozície pre úradníkov.
Andrej: Na kauze zabudnutých peňazí na benzínke som sa smial so spolužiakmi
Andrej Kluka, Delft, Holandsko
Študujem letecko-vesmírne inžinierstvo v Holandsku. Na slovenské školy som si prihlášku nedával. Ešte som sa nerozhodol, či sa chcem vrátiť na Slovensko, obávam sa, že si tu nenájdem prácu. V Holandsku však ostať nechcem. Napríklad verejná doprava je tu asi lepšia, ale zato je 10-krát drahšia. Cyklochodníčky sú síce pekné, ale polovicu roka aj tak prší. V Holandsku nie sú v mojom okolí žiadne lesy, všade samá rovina, žiadna príroda. Na Slovensku je príroda pekná, ale zasa tu funguje rodinkárstvo, hoci to sa dá brať aj tak, že ľudia sú si ochotní pomôcť. Na Západe sa musíš vypracovať sám. Na Slovensku mi chýba profesionalita, napríklad v školstve. Chápem, že sú v ňom malé platy, ale naša učiteľka bola náladová a keď mala dobrý deň, bola milá a zaujímala sa o našu budúcnosť, keď mala zlý deň, rozdávala päťky. To, ako naša vláda vládne, je tragikomické, teraz to vidím oveľa viac, lebo môžem porovnávať. Škandály, čo každú chvíľu prepukajú, sú často pre ľudí z iných európskych krajín neuveriteľné. Najzábavnejšia bola asi historka so zabudnutými peniazmi bývalého štátneho manažéra na benzínovej pumpe. Keď som ju rozprával spolubývajúcim z Nemecka, smiali sa na tom so mnou. Je to absurdné. Nemám politika, ktorý by mi bol sympatický, volil by som asi OĽaNO. Nie sú úplne super, ale mám pocit, že sú najmenej skorumpovaní. SaS je protieurópska, čo ja nie som. Kresťanov, a teda KDH, by som nevolil, Sme rodina nepovažujem za poriadnu stranu. Nevolil by som Smer, SNS ani konzervatívne strany. Neviem, ako sa napríklad Andrej Danko mohol dostať do parlamentu.
Lucia: Keby som sa presťahovala ďaleko, chýbali by mi Vianoce
Lucia Dupkaničová, Brno
Študujem informatiku na Masarykovej univerzite, do úvahy prichádzala aj Bratislava, ale tú nemám rada. Ešte neviem, či sa chcem vrátiť na Slovensko. Brno a Česko mi neprídu ako cudzina, žije tam polovica rodiny, aj na jazyk som zvyknutá. Je tam veľa Slovákov a necítim sa tam sama, mám tu aj priateľa. Ak by som žila po škole na Slovensku, tak nie v Piešťanoch. Nevedela by som si predstaviť, že by som si založila rodinu a žila by som 15 minút od rodičov. Mala by som pocit, že mi stále zasahujú do života. Ale nevedela by som žiť inde ako na Slovensku či v Česku. Chýbal by mi jazyk, ľudia, tradície, aj naše Vianoce, ktoré mám veľmi rada. Inde by som sa necítila ako doma. Aj keď politiku veľmi nesledujem, v župných voľbách som volila opozičných kandidátov. Ovplyvnili ma sčasti rodičia, lebo si myslím, že majú dobrý politický názor, a čiastočne aj z detského pocitu, že to bude asi to správne.
Viera: Chodiť o štvrtej ráno k lekárovi? Načo toľko študovali, keď nevedia objednať pacienta
Viera Bajaníková, Praha
Išla som do Prahy, lebo som chcela študovať za nutričnú špecialistku a na Slovensku sa to nedá. Praha je skvelá na pár rokov, ale nechcela by som tam stráviť celý život. Chcem sa vrátiť do Piešťan, ale možno je to len taký detský, nostalgický pocit, lebo som sa tu narodila. Ale veľa vecí by sa tu malo zmeniť. Napríklad k mojej očnej lekárke sa nedá objednať. Človek tam musí prísť o 5:45, a už tam sedia všetky babky a nakoniec mi sestrička povie, že som mala prísť skôr a už ma nevezme. Moja babička chodí o štvrtej ráno na polikliniku, inak by ju lekár nevzal. Neviem, či to je chyba systému, alebo sú lekári pomätení. Na čo študovali školy, keď nevedia objednávať pacientov? Keď som mala problémy so srdcom, tak ma lekár ani nepočúval. Neviem, či to je jeho chyba, možno má naozaj priveľa pacientov a nie je schopný sa im poriadne venovať. Sestrička mi išla robiť EKG a naháňala ma, a potom sa divia, že mám vyšší tlak. Čakala by som, že cieľom je ma uzdraviť, ale ja som sa cítila, akoby som ich obťažovala. Keď som sa na niečo opýtala, povedali mi, že tomu aj tak nebudem rozumieť. A potom mi dajú podpísať papier, že som bola upovedomená o tom, čo so mnou robili. Volila som Viskupiča, ale politike sa extra nevenujem. Vnímam kauzy, ktoré sa tu dejú, naposledy som zachytila kauzu s Plavčanom. Nevolila by som Fica ani Kotlebu.
Sme vývozcovia mozgov
Trieda z piešťanského gymnázia zrkadlí problém Slovenska. Na niektorých fakultách v Česku je už viac Slovákov ako Čechov. Príkladom je Fakulta informatiky Masarykovej univerzity v Brne, ktorej rektor Mikuláš Bek je s týmto stavom spokojný, lebo zo Slovenska prichádzajú podľa neho tí najšikovnejší. Riaditeľka piešťanského gymnázia Pierra de Coubertina Miroslava Hanková to vidí inak. Vychovať kvalitných maturantov je „sizyfovská práca“ a keď ich napokon „krvopotne“ vypiplú, odídu do cudziny. A ak aj pokračujú v štúdiu na Slovensku, po získaní diplomu aj tak utečú von. Slovensko sa tak zbavuje tých najschopnejších a na dôležité miesta sa potom dostávajú „neschopní, úzkoprsí poloodborníci“ hovorí riaditeľka. „V budúcnosti nás to všetko dobehne.“ Z jej gymnázia odchádza do Česka asi tretina maturantov, hoci učitelia ich k tomu nenabádajú, na druhej strane im však ani nezatajujú stav domácich vysokých škôl. Niektorí mladí ľudia, ktorí odišli na zahraničné školy, sa však na Slovensko vrátia. Aj vďaka programu organizácie LEAF sa už takto vrátilo asi 50 ľudí, väčšinou sa snažia uplatniť na analytických pozíciách na ministerstvách, v zastúpení Európskej komisie či na úrade prezidenta. Prieskum, v ktorom oslovili viac ako 4-tisíc Slovákov v zahraničí, ukázal, že domov sa chcú vrátiť predovšetkým pre vzťah ku krajine a k miestam, kde vyrastali. Druhým dôvodom je snaha pomôcť Slovensku, na treťom mieste je túžba po pokojnejšom živote. Aj napriek tomu sa však problém s únikom mozgov zo Slovenska zhoršuje, hovorí druhý najvyššie postavený Slovák v Európskej komisii, generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra Vladimír Šucha. Slovenské univerzity majú podľa neho systémové problémy, ktoré sa roky neriešia. „Bolo len otázkou času, kedy sa to prejaví výraznejšie. Zdá sa, že ten čas je tu,” hovorí Šucha. Ak budúca elita opúšťa Slovensko, je na mieste otázka, kto ho bude v budúcnosti „posúvať dopredu“. Je síce pravda, že Slovensko zvýšilo reálne množstvo peňazí na vedu v dekáde 2005 až 2015 takmer najviac z celej Únie, na druhej strane ale podľa Šuchu treba začať tlačiť na kvalitu našich univerzít. Ministerstvo školstva na odliv mozgov reaguje tým, že motivácia mladých ľudí študovať v zahraničí je rôzna, môže ňou byť aj túžba zdokonaliť sa v cudzom jazyku či získať iné skúsenosti. Ministerstvo tvrdí, že sa začalo zaoberať aj rozsiahlymi zmenami zákonov a chce nimi „zvýšiť dôraz na kvalitu poskytovaného vysokoškolského vzdelávania“.
VERONIKA FOLENTOVÁ reportérka
Keď som bol počas utečeneckej krízy na omši, farár hovoril, že moslimovia prichádzajú brať nám kríže. Snažil som sa namietať, ale bol som za toho, ktorý tomu nerozumie. Štefan
Som inej farby pleti. Keď som bola malá, zažila som si rasizmus. Všade, na ulici a dokonca aj učiteľka v škôlke a škole bola rasistická. Teraz je to už iné, ale necítim, že tu mám korene. Faustína
Ešte neviem, či sa chcem vrátiť na Slovensko. Žijú tu rodičia, ale nie je to krajina, kde by som chcel žiť. Tomášdus: osudy jednej triedy gymnazistov z Piešťan

[Denník N 23/01/2018]
Autor: VERONIKA FOLENTOVÁ
Strana: 2,3,4,5
Link: https://dennikn.sk/986431/exodus-osudy-jednej-triedy-gymnazistov-z-piestan/?ref=rss