Finančné suchoty najlepších škôl privedú krajinu do pekla [Pravda]

Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave sa umiestnila medzi päťsto najlepšími vysokými školami sveta. Vyplýva to z najnovšieho vysoko rešpektovaného hodnotenia Webometrics Ranking of World Universities. Aj o tom je náš rozhovor s jej rektorom Robertom Redhammerom.
Vediete najlepšiu univerzitu na Slovensku, ktorá vo svetovom rebríčku patrí zrejme medzi skokanov roka. Ozaj, či viete, z ktorej pozície STU tak výrazne „podskočila"?
Z 830. miesta v roku 2010 na súčasnú 468. priečku.
Bežnému smrteľníkovi sa to môže máliť. Povie si dajsamisvete, 468. miesto!
Treba dodať, že hodnotitelia vyberali spomedzi viac ako 23-tisíc univerzít celého sveta. Umiestnenie STU v prvej päťstovke považujeme, samozrejme, za úspech a veľmi nás teší.
Uvedomujete si, že sa tým naplnil hneď druhý bod vašej Vízie STU do roku 2025, ktorú ste vypracovali pred vlaňajšími voľbami rektora tejto univerzity?
Víziu som písal v značnom predstihu dlho pred voľbami rektora, ktoré sa uskutočnili vlani vo februári. Bolo to skôr z fanúšikovstva a už si ani nepamätám, čo všetko som tam uviedol. Musel by som si to oživiť.
Za vyšší cieľ ste vtedy označili už len udelenie Nobelovej ceny absolventovi vašej univerzity. Je to vôbec možné?
Všetko je možné, do roku 2025 je ešte ďaleko, (smiech) Ale vážne, myslím si, že STU už aj teraz má dobré výsledky, len nie vždy sa o nich vie.
Modely formuly, ktorú zostrojili vaši študenti, sú však už dosť známe nielen doma, ale aj v Európe.
Tie študentské tímy sú dokonca dva. Hovoria si AMteam a STUBA Green Team. Dovedna je to asi 40 študentov a sú pýchou našej strojníckej fakulty i celej univerzity. Najnovšie skonštruovali formulu s elektrickým pohonom (Green Team), ale prvá bola so spaľovacím motorom (AMteam).
Vravíte, že vo svete je vyše 23-tisíc univerzít. Až toľko?
A tento počet sa rýchlo mení smerom hore, najmä v Ázii a zvlášť v tichomorskej oblasti vznikajú nové univerzity ako huby po daždi. Treba dodať, že sú to často už po dvadsiatich rokoch existencie silné univerzity. Také silné, že začínajú hrať prvú ligu.
Žeby tam nemali problémy s financiami?
V sobotu som sa vrátil zo zasadnutia Európskej asociácie univerzít (čo je vlastne akási celoeurópska konferencia rektorov), na ktorej sa konštatovalo utlmovanie verejných financií do školstva v USA a v Európe. Najmä na starom kontinente univerzity plačú, že nemajú dosť peňazí. Samozrejme, treba za tým vidieť zadlženosť západných krajín. Na druhej strane Čína, ale aj India či Taiwan budujú nové vysoké školy, predovšetkým technické. Vzniká tým veľký nepomer, ktorý sa už o desať alebo pätnásť rokov môže prejaviť veľmi negatívne. Európa nebude mať prácu.
Spojené štáty sa s tým hodlajú zmieriť?
Tam sa síce prejavuje nedostatok financií v školstve verejného sektora, ale rozvíjajú sa privátne školy. Tie majú potrebné rozpočty a aktíva často na úrovni rozpočtu menšieho štátu. Samozrejme, zodpovedá tomu školné a ďalšie poplatky.
U nás financovanie škôl štátom naďalej závisí od počtu študentov, však?
Od počtu študentov i výskumných aktivít tej-ktorej školy. Trpíme však tým, že sa financujú i jalové výstupy univerzitného výskumu, takpovediac výstupy pre výstupy.
To by bolo treba nezasväteným vysvetliť.
Štát určuje výšku dotácie na jednotlivé vysoké školy, z ktorej sa financujú napríklad zborníky z rôznych konferencií vrátane katedrových stretnutí. To sa zídu tri alebo štyri katedry, jedna aj z Čiech, povedia si, na čom robia, a to sa vykáže ako medzinárodná vedecká konferencia. Nuž a podobných výstupov sú desaťtisíce a požierajú značnú časť z koláča štátnych dotácií, hoci nemajú veľký zmysel. Lebo ako sa už len tým obohatí veda a čo pôvodné z výsledkov výskumu sa takto dostane do sveta?
Ste za spravodlivejšie a efektívnejšie prideľovanie financií na univerzitný výskum?
Samozrejme, veď objektívne kritériá hodnotenia vedeckej práce už dávno existujú a sú medzinárodne akceptované. Mám na mysli napríklad publikácie v prestížnych medzinárodných vedeckých časopisoch a ohlasy na tieto publikácie. Do uvedených časopisov nie je jednoduché sa dostať a ak sa tam publikácia objaví, znamená to, že obsahuje čosi skutočne nové, celosvetovo nové.
Na základe toho by škola mala dostávať aj peniaze od štátu?
Tú časť financií, ktorá je určená na výskumnú činnosť. Ďalším zdrojom financovania sú grantové agentúry, ktoré pokrývajú konkrétne výskumné projekty. Okrem toho dostávame peniaze na výskum aj zo zahraničia - predovšetkým na európske projekty.
Prostriedky štrukturálnych fondov?
Nie, tie sú určenú na rozvoj infraštruktúr, nie na samotný výskum. Európsky výskum sa financuje z elitných takzva ných rámcových programov EÚ. Nuž a napokon sú tu ešte peniaze plynúce z priamej spolupráce školy s praxou, m základe kontraktov s firmami peniaze za expertízy, nové riešenia a tak ďalej.
Koľko percent príjmov vášho rozpočtu už vytvára vlastná výskumná činnosť školy?
Priemerne asi tretinu rozpočtu tvoria príjmy plynúce z projektov a grantov, ktoré získavame prostredníctvom súťaží.
To je dosť.
Nie sme ešte Oxford alebo Cambridge, ktorý si tak zabezpečuje okolo polovice rozpočtu, ale nie sme zase od nich až tak ďaleko. Treba však povedať, že obe tieto slávne univerzity majú niekoľkonásobne väčší koláč. Majú oveľa väčšie národné financovanie aj projektové zdroje.
Je STU už výskumná univerzita alebo sa k tomuto modelu stále iba blíži?
My sa už cítime výskumné. V Európe sa niekedy používa pojem „univerzita s intenzívnym výskumom" (research intensive university). To je univerzita zameraná predovšetkým na výskum alebo taká, ktorá vzdeláva prostredníctvom výskumu. Naši študenti sú zapájaní do vedeckého výskumu a ich diplomové práce sú súčasťou výskumu alebo nejakej tvorivej inžinierskej či umeleckej (u architektov a dizajnérov) činnosti.
Rozumieme si dobre - hodnotenie každého študenta je podmienené výsledkami jeho výskumnej alebo inej tvorivej práce?
Áno, áno, pričom chceme, aby to neboli umelo vyvolané situácie, ale aby v každom prípade išlo o podiel na konkrétnej výskumnej úlohe.
To sa týka aj bakalárov, nielen inžinierov?
Zapájame do výskumnej činnosti aj poslucháčov bakalárskeho štúdia, u nich však nepožadujeme pôvodný vedecký výsledok. Stačí účasť študenta na plnení výskumnej alebo inžinierskej úlohy. Dôležité je, aby pracoval tvorivo a samostatne a osvojil si základy vedeckej práce.
Sám ste osem rokov z rôznych úrovní - naposledy ako prorektor - viedli výskum na tejto univerzite. Ste spokojný s dosiahnutým stavom?
Vždy to závisí od finančných zdrojov a potrieb. V našom priestore s tým bol vždy problém. Jeden čaš sa už zdalo, že sa to rozbehne, no nestalo sa tak. Náš priestor nie je štandardný vzhľadom na systém financovania vysokých škôl a výskumu, a tak čakáme, kedy sa vyrieši tento problém.
Do roku 2025 má STU spravovať vedecký park s 200 inovatívnymi firmami. Tak ste napísali vo svojej vízii. Stále sa vám to vidí reálne?
Áno. Už sme podporili vznik 40 takýchto vedecko-technologických firiem zväčša v univerzitnom podnikateľskom inkubátore. V Európe je to zatiaľ menej využívaný kapitalizačný model, ale má zmysel, najmä ak ide o nejakú opakovanú činnosť, ktorá sa predáva a jej produkcia môže vzrásť do významných objemov.
Potrebujete viac peňazí iba na výskum alebo aj na vzdelávanie?
Na vzdelávanie i na výskum. Som však presvedčený, že až polovica slovenských vysokých škôl by nechcela robiť výskum, ak by za to nezískala potrebné dotačné zdroje na prežitie. A je otázne, či všetky študijné odbory musia byť postavené na výskume.
To asi ani nejde...
Považujem to za úplný nezmysel. Na vzdelávanie by mali dostať dostatok financií. Navyše financovanie univerzitného výskumu treba postaviť predovšetkým na grantovom systéme, ktorý musí byť oveľa bohatší, ako je u nás v súčasnosti. A musí byť aj pružnejší, menej byrokratický.
Čo hovoríte na námietky, že grantový systém je drahý, veď treba platiť aj posudzovateľa projektu?
Nie je to drahé, ak si uvedomíte, že dávate potom peniaze iba na to, čo má zmysel a čo potvrdí nezávislé hodnotenie. Dôležité je však aj to, že vďaka grantom poskytovaným priamo vedcom sa potom kryštalizujú pracoviská schopné podávať kvalitné projekty a ich aj realizovať. To sa však dá dosiahnuť iba individuálnym posudzovaním každého návrhu výskumnej úlohy.
Spolupracujú výskumné pracoviská STU s tunajšími automobilkami?
Áno, máme s nimi kontakty a niektoré parciálne problémy im pomáhame riešiť. No ešte nerobíme pre ne intenzívny výskum - to by sme naň museli nasadiť niekoľko tisíc ľudí. Podniky totiž prichádzajú niekedy s ponukami, ktoré by sme určíte zvládli, ale za cenu, že uvoľníme zo vzdelávacieho procesu množstvo kľúčových ľudí, ktorí by potom chýbali v posluchárňach. Hrozil by kolaps štúdia.
Množstvo vašich absolventov však už pracuje v týchto automobilkách. Nemali by sa firmy podieľať - na revanš - na spolufinancovaní univerzity, ktorá ich vychovala?
Bolo by to logické, ale zatiaľ je to tak len výnimočne.
Podľa vás je na Slovensku priveľa univerzít?
Ako sa to vezme. Sú krajiny, ktoré ich majú oveľa menej a ďalšie, ktoré ich majú oveľa viac na počet obyvateľov ako Slovensko. Ten samotný počet by teda nemusel byť až taký kritický, ale vzhľadom na ich efektívnosť je to veľa.
Musí byť takmer v každom väčšom okresnom meste univerzita?
Nie, najmä pri dnešných dopravných možnostiach. Je tu veľa malých vysokých škôl a bolo by asi efektívnejšie mať tri štyri veľké univerzity, ktoré zvládnu čoraz náročnejšie úlohy vzdelávania i výskumu oveľa efektívnejšie. Ale to je čisto politická otázka. Vysoké školy predsa nezakladajú učitelia, ale parlament. A súkromné schvaľuje vláda.
Prečo tu vlastne vzniklo toľko malých vysokých škôl?
Lebo politici tak rozhodli.
A teraz ich počet odmietajú redukovať aj preto, že by sa tým prudko zvýšila nezamestnanosť mladých ľudí?
Lenže keď na novom mieste zriaďujete vysokú školu, musí to stáť zákonite viac peňazí, ako keby ste rozšírili kapacitu už zabehanej školy. To je predsa logické.
Vo vašej vízii STU však počítate so znížením terajšieho počtu poslucháčov o štvrtinu.
Nie však preto, žeby som chcel pribrzdiť rast počtu jej študentov. Demografovia predpovedajú, že v tomto desaťročí klesne počet vysokoškolákov na Slovensku až na polovicu, a to z jediného dôvodu - nastupujú populačne slabšie ročníky maturantov. Pokles počtu poslucháčov STU o štvrtinu by teda bol za tejto situácie ešte prijateľný.
Už aj teraz klesáte s počtom študentov?
Áno, ale zatiaľ nijako extra asi dve percentá. Radi by sme však vždy mali študentskú elitu na univerzite.
Teraz časť z nej odchádza do zahraničia. Čo s ňou?
Zatiaľ máme na našej univerzite dobrých študentov, ale vieme, že veľa dobrých odchádza do Česka hneď po maturite. Veľmi by sme chceli zaujať aj ich, ponúknuť im kvalitné štúdium doma. A to, myslím si, vieme.
Prečo sa ich potom nedarí prilákať?
Mrzí nás, keď niekedy aj v slovenských médiách sa veci paušalizujú a o slovenskom vysokom školstve sa píše ako o zlom. To predsa nie je pravda. Školy sú tu rôzne, takisto ako automobily či rôzne značky vína na trhu sú rozdielnej kvality. Máme školy slabšie aj silnejšie, rovnako je to v Čechách, len tam majú silnejšiu reklamu.
Rozdielnej kvality sú aj absolventi týchto škôl.
Ako iste viete, ministerstvo školstva zverejnilo vlani po prvý raz priemerné platy absolventov jednotlivých vysokých škôl na Slovensku. Rozdiely sa rovnali až dvojnásobku.
Absolventi STU však patria medzi najlepšie zarábajúcich.
A tí, čo skončili našu fakultu informatiky a informačných technológií, mali podľa spomínaného prehľadu dokonca najvyššie platy, priemerne okolo 1600 eur mesačne.
O čom podľa vás svedčia tieto rozdiely?
Sú vyjadrením dopytu a ponuky. Po absolventoch niektorých škôl je na trhu minimálny dopyt, po ďalších vrátané našej - veľký. Nás to, prirodzene, teší, máme s tým však aj iný problém. Ak chceme niektorých absolventov stiahnuť na kantorskú dráhu a presviedčame ich, aby zostali v škole, nedokážeme ich zaplatiť. Za katedrou zarobia podstatne menej, ako keby nastúpili pracovať niekde do súkromnej firmy.
Vlani podľa odborných odhadov bolo nezamestnaných len o čosi viac ako dve percentá absolventov STU.
Nejaké percento nezamestnaných absolventov vždy bude. Na Slovensku však pribúdajú školy, ktoré majú až 15-percentnú mieru nezamestnanosti absolventov, a to už svedčí o nízkej efektívnosti.
Máte asi na mysli mladých politológov?
Nielen ich, približne to isté platí o ostatných spoločenskovedných odboroch, najmä keď je ich priveľa. Pochopte ma správne, som za to, aby si mladí ľudia zvyšovali kvalifikáciu, ale prečo práve týmto spôsobom? Nebolo by rozumnejšie posilniť tie študijné programy a školy, ktorých absolventi nachádzajú uplatnenie v praxi?
Ibaže zďaleka nie každý má dispozície zvládnuť náročné vysokoškolské štúdium chemickej technológie, strojárstva alebo informatiky, nemyslíte?
Iste, ale za ostatných dvadsať rokov počet technikov na Slovensku zostal zhruba nezmenený, zatiaľ čo počet ostatných absolventov vysokých škôl sa strojnásobil. Problém je teda aj niekde inde, nielen v schopnosti adeptov zvládnuť to či ono štúdium.
Vráťme sa ešte k vašim učiteľom. Aj na STU sa zvyšuje priemerný vek kľúčových pedagógov?
Áno, lebo nám chyba stredná generácia.
Prečo?
Po revolúcii pred dvadsiatimi rokmi sa mnohí kolegovia rozpŕchli. Boli sme dvanásti z ročníka, čo sme zostali na katedre po skončení školy z približne stovky, lebo to bol silný ročník. Po roku 1990 som tu však ostal jediný, ostatní odišli.
Kam?
Polovica do zahraničia, polovica do súkromnej sféry. Aj dnes je s tým problém. Do tridsiatky ešte ostávajú. Potom si však zakladajú rodiny a potrebujú vyššie platy. A na škole ich nedosiahnu.
Pôsobia na STU aj zahraniční vedci - či už ako pedagógovia, alebo výskumníci?
Veľmi poskromne. Slovensko nečerpá ani štipendiá v rámci schémy Márie Curie na podporu zahraničných študijných pobytov zahraničných mladých vedcov. Štipendium vychádza v tomto prípade na 3 000 eur mesačne. V našom prostredí spôsobujú takéto štipendiá veľké napätie. Dokázali by sme mu čeliť jedine v prípade, žeby sme mohli aspoň niekoľkých domácich, pritom kľúčových ľudí, napríklad lídra profesora alebo šéfa veľkej skupiny platiť, na úrovni 3 000, alebo aj 5 000 eur mesačne. Z troch tisíc našich zamestnancov by stačilo takto zaplatiť len desať. Potom by sme mohli prijať aj zahraničných štipendistov financovaných z grantov z Bruselu v tejto výške.
Ináč by to vyvolalo zlú krv?
Spôsobilo by to problémy. V súčasnosti naši skutočne špičkoví profesori majú platy na úrovni maximálne 1500 až 1800 eur.
Čiže mnohí vaši študenti zarábajú hneď po skončení školy viac ako ich profesori?
To je už pomerne bežný jav, najmä v oblasti informačných technológií.
Čo bráni zvýšeniu platov pedagógov?
V porovnaní s podobnými univerzitami v okolitých krajinách, napríklad Masarykovou v Brne, nám z verejných zdrojov chýba 60 až 100 miliónov eur ročne.
Alternatívou verejných zdrojov je spoplatnenie štúdia.
Pre nás by to bolo asi ešte horšie riešenie ako pre iné školy. Veď na techniku chodia často študovať synovia a dcéry z finančne menej dobre situovaných rodín. V tejto situácii jediným východiskom je zväčšiť balík peňazí z verejných zdrojov.
Čo ak sa nezväčší?
Ak sa nezmení prístup k financovaniu vysokého školstva, doplatí na to v konečnom dôsledku celá krajina. Medzi priemer až podpriemer sa nevyhnutne prepadne aj tých niekoľko kvalitných škôl, ktoré tu ešte máme, lebo im odumrie učiteľský zbor.
Nuž áno, keď už teraz odchádzajú učitelia z najlepšej univerzity na Slovensku za lepším platom...
Len na ilustráciu uvediem, že medziročne je to okolo sto zamestnancov. Už desať rokov klesáme zhruba o 2 až 4 percentá ročne. Čiže za ostatné desaťročie sme prišli o tretinu zamestnancov. Záver je jednoznačný: takto nedokážeme všade a vo výraznejšej miere naštartovať obnovu ľudských zdrojov.
Nie všade, a kde teda áno?
Podarilo sa to na pracoviskách, kde si vytvorili už také projektové zdroje, že aj mzdy vedeli zaplatiť z projektov. Tak sa darilo „uživiť" najmä doktorandov, ale aj niektorých postoktorandov. No aj tam pozorujeme v ostatnom čase pokles, aj tam začína byť málo peňazí, málo projektových zdrojov.
Nastoľujete problém nízkych platov vysokoškolských pedagógov a vlastný pohľad na jeho riešenie aj na Slovenskej rektorskej konferencii, alebo radšej nie?
Nastoľujeme, ale zaiste chápete, že na takých grémiách, ktoré reprezentujú všetky školy - čo je okrem Slovenskej rektorskej konferencie aj Rada vysokých škôl - sa prízvukuje skôr tlak na zvýšenie celkového objemu financií. Odtiaľ ťažko zaznie nejaká požiadavka na diferenciáciu škôl. Podľa môjho názoru sa to však nedá rýchlo a efektívne riešiť ináč, ako práve diferenciáciou škôl.
Treba teda vytvoriť nejakú osobitú asociáciu elitných alebo výskumných vysokých škôl?
Neviem, či elitných, ale výskumných určite. Je predsa nezmysel platiť podľa výskumných aktivít aj tie vysoké školy, ktoré nepotrebujú výskum. Tam treba nastaviť iné kritériá. A čo je ešte dôležitejšie - treba výraznejšie finančne podporiť tie vysoké školy, ktoré majú dobré výsledky vo vedeckom výskume.
Vieme už objektívne zhodnotiť, ktoré ich majú?
Ale áno, existuje napríklad SCIMAGO institutions ranking World Report 2011, ktorá zostavuje rebríček asi 3 000 vedecko-vzdelávacích inštitúcií vo svete. Vychádza pritom z ich výskumných výsledkov, predovšetkým z publikácií a citácií v medzinárodných vedeckých časopisoch. Zo Slovenska sa tam dostalo päť inštitúcií. Tie treba finančne zo strany štátu ešte viac podporiť, lebo sú zárukou, že nepôjde o vyhodené peniaze. Navyše pri lepšom financovaní majú šancu zabojovať v rebríčkoch svetových univerzít.
Nie je ťažko si však predstaviť, ako budú reagovať ďalšie školy, ktorým sa potom ujde menší štátny príspevok. Ich rektori začnú dôvodiť, že veď STU si vie na seba čiastočne už aj sama zarobiť, napríklad spoluprácou s priemyslom. „Naopak, nám treba pridať!" povedia.
Tak nejako to asi bude. Silný minister školstva si však túto líniu dokáže jasne a zrozumiteľne nastaviť a musí ju aj udržať.
Náš rozhovor prebieha pod veľkým plátnom Bratislavy s jej hradom a tak sa natíska otázka: Aké sú vaše vzťahy s magistrátom a to tým skôr, že dnes je primátorom hlavného mesta bývalý minister školstva?
Registrujeme veľmi výrazný pozitívny posun v dialógu s vedením mesta - čím nechcem povedať, žeby bol nejaký zlý v minulosti - a to aj pri hľadaní spoločného programu pre Bratislavu. Je tu myšlienka budovať vedecké mestečko, niečo ako je Cambridge.
Bolo by situované do Mlynskej doliny?
Navrhujeme, aby sa jeho časť nachádzala v centre mesta, kde máme na to vyhovujúce priestory, s ťažiskom, samozrejme, v Mlynskej doline, kde sú dve naše fakulty a dve fakulty Univerzity Komenského, pričom sú tematicky blízke. Nachádzajú sa v jednom areáli aj s internátmi. Navyše veľmi blízko je SAV so svojimi ústavmi. Celá tá zóna by sa mohla rozvíjať ako vedecko-technologická oblasť so synergickým efektom.
Vážnym a dlhodobým problémom slovenskej vedy a výskumu je ich prílišná roztrieštenosť, sledujú priveľké množstvo priorít. Čo s tým?
Máte pravdu. A ked' je ich veľa, prestávajú byť prioritami.
V STU ste ich paletu už dokázali výrazne zúžiť. Na čo by sa však mal podľa vás sústrediť vedecký výskum v rámci celého Slovenska?
Myslím si, že sa tu vykryštalizovali tri zásadne oblasti, kde sa už dosiahli výrazne výsledky a ktoré by mohli byť nosné pre celé Slovensko. Je to materiálový výskum, biomedicínsky výskum a napokon informačno-komunikačné technológie. Všetky tri navyše dobre korešpondujú s naliehavými potrebami ekonomiky a celej spoločnosti.
Nachádzate s týmto názorom porozumenie u ďalších predstaviteľov slovenskej vedy a školstva?
Diskusia na túto tému má množstvo úskalí. Každý považuje to, čo robí, za veľmi dôležité. Chce aby to auto, obrazne povedané, malo i jeho koleso. A zrazu máte auto nie so štyrmi, ale s desiatimi kolesami.
Predstavte si, že ste členom Rady vlády pre vedu a techniku...
...tá bola dosluhujúcou vládou zrušená, ale ako som počul, ani za predchádzajúcej vlády veľmi nefungovala. Štátna exekutíva tak dnes nemá orgán, s ktorým by prekonzultovala svoju vedecko-technickú politiku, hlavné smery výskumu na Slovensku a ich možnú podporu. Mimochodom, v Česku je predsedom tamojšej Rady vlády pre výskum, vývoj a inovácie sám premiér, vo Fínsku a ďalších škandinávskych štátoch je na tomto poste vicepremiér a, skrátka, berú tam túto pozíciu veľmi vážne.
Čiže radu treba obnoviť?
Áno, a čo je dôležité, obsadiť ju ľuďmi, ktorí tam nebudú len do počtu alebo kvôli honoru, ale dokážu hľadať systémové riešenia problémov.
Myslíte si, že nová vláda pohne problémami, ktoré sme teraz pospomínali?
Pri každej zmene vlády vidíme šance posunu dopredu, a tak aj teraz dúfame, že sa veci zmenia k lepšiemu, hoci v minulosti sme sa často dočkali opaku.
Pritom na najvyšších miestach sa stále deklarovalo o vedomostnej spoločnosti alebo ekonomike.
Podľa mňa sa nesprávne pochopil už samotný pojem a z toho vyplývali zlyhania. Vedomostná ekonomika by mala speňažovať vedomosti. Nie však hocaké, ale nové poznatky z výskumu, ktoré nikto iný vo svete zatiaľ nemá. Konkurencia ich môže nanajvýš po čase kopírovať z hotových produktov. Produkty, do ktorých sa premietnu tieto poznatky, potom prinášajú ich výrobcom väčšie tržby a zisky. Časť z nich sa vráti do pôvodného výskumného prostredia, kde generujú ďalšie nové poznatky, nové nápady, technické riešenia, ďalšie inovácie.
Ktoré iní nemajú?
Presne tak. Čiže ide o to vytvárať náskok v poznatkoch a vo zvládaní technológií a tie predávať. Náskok, ktorý však vzniká dlhodobo, programovo a len postupne sa pretavuje do finančných tokov.
Až to je vedomostná ekonomika?
Áno, ak finančné toky, tržby, založené na výsledkoch vedeckého výskumu a raste firiem produkujúcich inovácie, budú aj z makroekonomického pohľadu nezanedbateľné.
Čo Slovensku zatiaľ najviac chýba, aby sa mohlo vydať touto cestou?
Z môjho pohľadu je zásadná chyba, že sa snažíme z mála peňazí financovať všetko aspoň čiastočne, čiže „akotak", a to je cesta do pekla. Výraznejší posun dopredu nastane až vtedy, keď vláda povie: Tieto tri alebo štyri univerzity (oblasti) budeme formovať ako výskumné (strategické) a dáme každej im na vedu ďalších 100 miliónov eur ročne.
Sto miliónov?!
Možno dvesto, ale menej ako sto miliónov nemá zmysel dávať. Musí sa to koncentrovať. Predsa idú stámilióny na oveľa menej potrebné a užitočné projekty... Vari je rozumnejšie tlačiť do výskumu aj také školy, ktoré nikdy výskum nerobili, a financovať ho? Nech sa takéto školy sústredenejšie venujú vzdelávaniu a výskum ponechajú tým, ktoré na to majú všetky predpoklady.
Už viete, či v novej vláde zasadnú aj absolventi STU?
Určite áno, dnes (pondelok 26. 3.) však ešte neviem, kto tam všetko zasadne. Vždy sme tam však niekoho mali.
A v novom parlamente?
Kdesi som čítal, že je tam okolo päťdesiat inžinierov. Časť z nich určite vyštudovala STU.
Čo je predpoklad úspešného lobingu, nie?
Verím, že na svoju alma mater ešte nezabudli.
Robert Redhammer (48)
- Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
- Absolvoval Elektrotechnickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, odbor mikroelektronika.
- Od roku 1988 pôsobil ako výskumník na fakulte elektrotechniky a informatiky, od roku 1994 ako učiteľa o dva roky už ako docent STU.
- Absolvoval stáže alebo študijné pobyty na univerzitách v Cambridgei, Oxforde, San Franciscu a ďalších.
- Výskumne i pedagogicky sa venuje elektronike, vákuovým technológiám, fyzike polovodičových štruktúr, kvantovým heteroštruktúram a nanoelektronike.
- Riadiace skúsenosti získal ako riaditeľ Výskumného centra, prodekan jednej z fakúlt i ako prorektor STU, pričom vždy mal na starosti výskum.
- Bol predsedom Rady pre vedu a techniku Rady vysokých škôl a členom predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja.
- Od apríla 2011 je rektorom STU, ktorá má vyše 18-tisíc študentov.