Július Krempaský ovplyvnil budovanie a formovanie vedy a nepriamo aj elektrotechnického priemyslu na Slovensku.
Fyzik a pedagóg Július Krempaský jubiluje. Narodil sa v Krížovej Vsi 31. marca 1931 a vo štvrtok bude mať 85 rokov.
Július Krempaský ovplyvnil budovanie a formovanie vedy a nepriamo aj elektrotechnického priemyslu na Slovensku. Je spoluautorom šiestich patentov, neúnavným propagátorom vedy a jej uplatnenia v živote. Je známy aj v oblasti ochrany ľudských práv.
Po maturite na kežmarskom gymnáziu študoval fyziku na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity (tak sa v rokoch 1939 až 1954 nazývala Univerzita Komenského) v Bratislave. Štúdium ukončil v roku 1953, ale už počas štúdií bol asistentom na katedre fyziky Elektrotechnickej fakulty Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT - dnešná Slovenská technická univerzita - STU) v Bratislave. Tu nakoniec ostal počas celej svojej profesionálnej kariéry.
Členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied (SAV) a neskôr tiež členom korešpondentom Československej akadémie vied (ČSAV) sa stal v roku 1980. Ako prvý na Slovensku začal skúmať polovodiče a pripravil prvú generáciu odborníkov na túto problematiku. Prvenstvo mu patrí aj v oblasti synergetiky. Pre túto disciplínu napísal základnú literatúru a viacero vedeckých článkov, organizoval semináre na túto tému. Založil vedecký odbor Termofyzikálne vlastnosti, aj v tomto odbore napísal viaceré významné vedecké publikácie a články. Je zakladateľom vedeckého odboru Nekryštalické polovodiče, spolupracoval pri zakladaní vedeckého smeru Amorfné kovy. V pedagogickej oblasti účinne modernizoval proces výučby fyziky na vysokých technických školách a napísal základnú učebnicu. Napísal tiež základné učebné pomôcky pre "integrované" vyučovanie prírodovedy na stredných školách. Vyškolil 27 ašpirantov a asistoval pri získaní viacerých vedeckých titulov.
Július Krempaský absolvoval takmer 250 verejných prednášok na témy výstupov fyziky "za hranice fyziky", je autorom viac ako 100 monografií, vedeckopopulárnych diel v slovenčine, angličtine, nemčine, desiatok vysokoškolských skrípt. Známa je aj jeho kniha Veda a viera. Okrem SVŠT a STU pôsobil aj na Trnavskej univerzite (TU) v Trnave, vo Fyzikálnom ústave Slovenskej akadémie vied (SAV), bol alebo je členom viacerých slovenských a medzinárodných organizácií. Za svoju vedeckú činnosť získal ocenenia – v roku 1989 Národnú cenu SR (za založenie vedeckého odboru Termofyzikálne vlastnosti), v roku 1998 Cenu SAV za popularizáciu vedy, v roku 2002 Cenu ministra školstva SR za vedu a techniku. Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (za mimoriadne zásluhy v oblasti rozvoja vedy a školstva) za mimoriadne významné zásluhy v oblasti rozvoja vedy a školstva získal v roku 2006. Konferencia biskupov Slovenska (KBS) mu v roku 2010 udelila ocenenie Fides et ratio (Viera a rozum). V roku 2012 ho na Univerzite Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre ocenili za zásluhy o rozvoj v oblasti matematiky a fyziky.
PUBLIKOVANÉ 31. marec 2016