Hravosť podnikania [Profit]

Profitu sa páčia nápady mladých ľudí, ktorí nemajú prehnaný strach. Podnikajú, lebo chcú robiť, čo ich baví a priniesť svetu niečo inšpiratívne. Pritom vedia, že to nebude tak úplne prechádzka ružovým sadom. Ani to nečakajú. Ale radosť a dobrý tím to rozhodne vie uľahčiť. Aj preto je náš magazín partnerom súťaže Podnikateľský nápad roka, ktorú organizuje Zväz mladých podnikateľov Slovenska. Jej druhý ročník odhalil opäť niekoľko výborných biznisov v rozbehu, ktoré dokazujú, že to so Slovenskom vôbec nie je zlé. Veď posúďte sami.
autori - Alexander Mravčák a Vladimíra Bukerová
Podnikateľských súťaží je dnes na Slovensku dosť, ale táto je úplne v ,,profiťáckom" duchu. Ide o to podporiť hneď na začiatku mladých podnikateľov, ktorých nápady majú šťavu, hlavu a pätu, ale aj reálne šance na trhu. V čase, keď je dobré zamestnanie čoraz ťažšie nájsť, je podnikanie skvelý spôsob, ako realizovať svoje vlastné sny, nie plány niekoho iného, a nastaviť si vlastný rytmus aj štýl. Veď v biznise je výziev dosť aj bez toho, aby ste sa neustále podriaďovali iným. ,,Naším zámerom je ukázať mladým ľudom, že podnikať sa oplatí a že úspešné nápady majú mnoho tvárí," hovorí predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska (ZMPS) Ján Solík. Medzi mnohými podobami sme tento rok našli detský nábytok, logopedickú počítačovú hru, najmenší USB nabíjací kábel na svete, čistič autokobercov, obojstrannú fľašu na nápoje, centrálny rezervačný systém pre športoviská či internetovú marketingovú centrálu. J. Solík bol už prvým ročníkom súťaže v roku 2012 nadšený, najmä pre počet a kvalitu prihlasovaných nápadov. Tento rok ich bolo o pätinu viac a boli vraj zase o stupienok lepšie. ,,V porovnaní s prvým ročníkom mali nielen vyššiu kvalitu a podnikateľský potenciál, ale zvýšil sa aj podiel projektov v oblasti služieb a v oblasti médií a reklamy," sumarizuje. Spomínané oblasti tento rok prekonali informačné technológie, ktoré reprezentovala absolútna väčšina vlaňajších nápadov. Ale ani tento rok mladí ,,ítečkári" nezaháľali. Dva z prvých troch ocenených nápadov s počítačmi úzko súvisia a tretí vznikol aj vďaka IT.
Zábava so Speekle
Dobrý podnikateľský nápad nepoháňa honba za ziskom, ale vidina lepšieho sveta. Dôkazom je logopedická hra Speekle, ktorú vyvinula štvorica študentov z Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity [FIIT STU). V súťaži získali hlavnú cenu. Podľa Veroniky Štrbákovej (22) dnes až 70 percent detí trpí v istom štádiu vývoja poruchou reči. ,,Kamarát mal v škôlke rečový problém. Učiteľka to videla a chcela ho zaradiť do osobitnej školy. On sa nevzdal, rodičia to riešili, až napokon rečový problém vyriešili. Vtedy sa zistilo, že to nebol mentálny problém a mohol pokračovať na štandardnej škole. Život sa mu otočil o 180 stupňov," vysvetľuje Veronika svoju motiváciu. Poruchy reči sa dajú odstrániť. Jedno sedenie za týždeň s logopédom však často nestačí. Dieťa by malo cvičiť aj doma, ale to sa mu zriedkakedy chce. Naopak, od počítačovej hry ho odtrhnete ťažko. Myšlienku spojil tím z STU do logopedickej počítačovej hry. Jej hranie je ako tréning pre jazyk.
ŠKRIATOK A UFO. Speekle vkladá jednotlivé hlásky do zaujímavého príbehu. Ukážka vyzerá takto: Škriatok Goldy ťaží zlato. Pritom by ale mohol zobudiť draka, a tak ho musí dieťa uspávať - tým, že hovorí do mikrofónu ,,ššš". Softvér rozozná reč a drak opäť zaspáva. Dieťa o tom ani nemusí vedieť, ale popri zábave cvičí svoje rečové schopnosti. Pre ďalšie hlásky plánujú iné levely. Keď treba skúšať ,,zzz", na scénu môže nastúpiť napríklad chrobák alebo včela, pri ,,rrr" to môže byť motorka. Napriek tomu, že hry nie sú zložité, deti úžasne bavia. Keď tím vystavoval na Noci výskumníkov, niektorí mladí návštevníci sa od počítača nevedeli odtrhnúť aj hodinu. ,,Hra by mala byť zábavná pre všetky kategórie detí a zároveň by im mala pomôcť," vysvetľuje ciele Speeklu Peter Demčák (21). Cvičenie výslovnosti však nie je jediná funkcia softvéru. Študenti vytvorili aj kreatívnu hru na tréning pohybu jazyka. Hrá sa s pomocou kamery snímajúcej pohyb Xbox Kinect. Dieťa vyplazí na kameru jazyk a jeho pohybom doľava, doprava, hore a dole pohybuje lietajúcim tanierom na obrazovke tak, aby nenarazil do hviezd. Ďalšie plánované hry budú slúžiť na rozlišovanie správnej výslovnosti alebo cvičenia s dychom.
DOPLNIŤ, NIE NAHRADIŤ. Programátori z STU vedia, že ani tá najlepšia hra zrejme nebude baviť všetky deti naveky. Chcú preto priniesť diverzitu. Ideu chcú sprístupniť aj ďalším vývojárom. Tí by mohli s ich technológiou vyvíjať hry, ktoré by sa potom distribuovali prostredníctvom platformy Speekle. Vďaka tomu by mohlo vzniknúť množstvo hier a deti s poruchou reči by mali o zábavu postarané. Všetky budú zároveň zbierať informácie o dieťati - napríklad ako dlho trénovalo a aké bolo úspešné. Tie si potom môže pozrieť logopéd alebo rodičia. ,,Nechceme nahrádzať logopédov. Ani pokryť celú logopedickú problematiku. Chceme len, aby mali deti motiváciu. A aby mal logopéd viac informácií," vysvetľuje Miro Šimek (22).
POHĽAD NA REČ. Cesta ku skvelému nápadu nebola vonkoncom priama. Všetko sa to začalo na univerzite, ktorá dala študentov dohromady a navrhla im zúčastniť sa na súťaži Microsoft Imagine Cup. Súťaž, v ktorej zápasia spoločensky prospešné technologické projekty, sa štvorici zapáčila. Začali uvažovať, na ktorý problém sa zamerajú. ,,Mali sme veľa nápadov a hľadali sme, ako čo najviac pomôcť. Napríklad cukrovka, Alzheimerova choroba, bolo toho veľa," hovorí Veronika. Nakoniec sa rozhodli vyvinúť softvér, pomocou ktorého by sa nepočujúci mohli učiť rozprávať. Ľudia s problémovým sluchom sa často vyhýbajú rozprávaniu, pretože sa hanbia. Keďže sa nepočujú, boja sa, že vydajú nejaký zvláštny zvuk a budú na posmech. Študentský tím sa preto rozhodol vyvinúť softvér, ktorý by im ich reč vizuálne popísal a mohli by vďaka nemu trénovať. Nápad konzultovali v niekoľkých odborných centrách. ,,Veľmi sa nám to pozdávalo. Asi najviac zo všetkých nápadov. Chceli sme sa vydať ďalej, ale narazili sme na problém, že je to strašne komplikované," hovorí Veronika. Projekt by do začiatku súťaže nestihli dokončiť, a tak museli zmeniť smer. Keďže mali vyvinutú technológiu na rozoznávanie zvuku, tím na čele s mentorom Michalom Barlom sa rozhodol, že nápad iba upravia. Nepočujúcich vymenili za deti s rečovými chybami. Tak si nielen zlepšili výhľad, ale aj zväčšili cieľovú skupinu.
NAMIESTO DVOCH HODÍN. Nadviazali kontakt s logopedičkami a začali programovať. V marci sa zúčastnili na súťaži Imagine Cup a vyhrali ju. Vďačia za to aj tomu, že sú podľa vlastných slov skvele zohraní. Veronika robí serverovú časť, webovú aplikáciu a zastrešuje väčšinu komunikácie a byrokracie. Miro pracuje na zvukovej a obrazovej analýze a pripravuje platformu. Peter navrhuje hry, tvorí grafiku a programuje. Štvrtý člen, Ondrej Galbavý (22), sa stará o správu serverov, bezpečnosť softvéru a spracovanie obrazových dát. Hru si zatiaľ vyskúšalo v súčasnej verzii vyše tristo detí. Potenciálni zákazníci sa rátajú len na Slovensku na desiatky tisíc. Tím má veľké vízie. Momentálne pracuje na príprave prvej ostrej verzie na počítač. Mladí podnikatelia ju chcú predávať za 36 eur, čo je podľa ich prieskumu priemerná cena dvoch sedení u logopéda. ,,Marketéri nám radia, aby sme to predávali za osemdesiat či sto eur, ale my chceme, aby to bolo prístupné každému, kto má tento problém s dieťaťom," vysvetľuje Miro.
ŠKOLA BIZNISU. A ako sa o softvéri dozvedia rodičia detí? Z internetu alebo od logopéda, ktorý bude mať softvér v ambulancii ako pomôcku. Časom chcú svoj produkt posunúť na tablety, ktoré majú deti v obľube. Potom má prísť expanzia do zahraničia. Najskôr však štvrtáci plánujú doštudovať. ,,Zo začiatku sa chceme sústrediť na slovenský trh, aby sme nemuseli priveľa cestovať," hovorí Miro. O súťaži Podnikateľský nápad roka sa dozvedeli po úspechu na Imagine Cupe. ,,Vedeli sme, že tam bude veľa projektov a neboli sme si istí ani tým, či sa dostaneme do finálovej desiatky," opisuje Veronika. Keď posielala kamarátom z vyhlasovania e-mail, že vyhrali hlavnú cenu, boli prekvapení. Teraz je ich cieľom dokázať, že sa vedia presadiť aj na trhu.
CulCharge s energiou
Každému, kto má smartfón, sa to už určite prihodilo. Telefón sa vybije v najnevhodnejšej chvíli a práve vtedy, keď človek nemá poruke nabíjačku. Viktor Reviliak (27) a Jozef Zemla (30) sa rozhodli problém raz a navždy vyriešiť a prišli so svojím konceptom CulCharge. Miniatúrny kábel má slúžiť ako alternatíva. Človek ho môže nosiť neustále pri sebe, v peňaženke alebo pripnutý na kľúčoch. Keď potrebuje, pripojí ho k USB portu a telefón si nabije. ,,Nevymysleli sme nový výrobok. Iba sme redizajnovali existujúci pre potreby ľudí," hovorí Viktor skromne. Skĺbiť viacero nápadov sa oplatilo, pretože projekt získal ocenenie Podnikateľský nápad roka 2013 pre investora. CulCharge nie je klasický kábel, keďže má len pár centimetrov a nemožno ho zamotať. ,,Chceli sme urobiť produkt, ktorý aj my budeme reálne využívať."
ROZBEH NA WEBE. Nebola to však táto idea, ktorá stála na začiatku celého pribehu. ,,S nápadmi nie je problém. Tých má každý množstvo. Problém je s realizáciou. Preto absolútna väčšina nápadov zlyhá. My sme hľadali spôsob, ako nápad pretransformovať do reálnej podoby," pokračuje Jozef. Duo, ktoré o sebe hovorí ako o ,,inventoroch", ktorí radi experimentujú s novými vecami, preto začalo pátrať po spôsobe, ako biznis úspešne rozbehnúť. Tak sa začiatkom tohto roka zoznámili s konceptom verejných zbierok na internete (crowdfundingu). Na webovom portáli ako Kickstarter.com alebo Indiegogo.com predstavíte svoj projekt a ľudia, ktorým sa páči, môžu prispieť, za čo dostanú na revanš odmenu - najčastejšie vo forme prednostného prístupu k hotovým produktom. ,,Zaujalo nás to. Je to novodobý fenomén. Povedali sme si - prečo nie?" spomína Viktor. Mladí podnikatelia z Piešťan a Bratislavy, ktorí sa dali dokopy na vysokej škole, si urobili prieskum, aby zistili, ktoré veci sú s crowdfundingom najúspešnejšie. Vyhrali to technologické hračky ako príslušenstvo k mobilom, pre ktoré sa ľudia dostatočne nadchnú, aby prispeli. Až po vybratí kategórie začali hľadať konkrétny produkt. Dieru na trhu našli vo forme malého nabíjacieho kábla. Viktor nechce, aby bol CulCharge vnímaný ako ďalší kábel, ale tiež ako štýlový doplnok, napríklad ku kľúčom.
NAJLEPŠÍ TEST. Aby sa mohli na stránke s verejnými zbierkami presadiť, museli sa dobre odprezentovať. Vyrobili prototyp, nakrútili video, pripravili všetky marketingové materiály, aby čo najviac zaujali. Deväťdesiat percent vecí v prípravnej fáze si zabezpečili sami. ,,Úvodné náklady sme zosekávali, ako sa dalo," hovorí Jozef. Pomohol im aj kamarát, profesionálny kameraman. Prvého júla projekt zavesili na web Indiegogo. Tým sa však ich práca neskončila. ,,Za zbierkou je veľa roboty. Človek musí produkt tlačiť do celosvetových médií, využívať sociálne siete, mediálne weby a komunikovať s ľuďmi," vymenúva Viktor spôsoby, ako myšlienku dostať k potenciálnym prispievateľom. CulChargu sa podarilo zaujať niekoľko stoviek technologických blogov, ktoré o ňom napísali, a o malom kábli sa tak dozvedeli tisíce ľudí. Na projekt prispelo viac ako tritisíc ľudí zo 71 krajín sveta. Viktor s Jozefom vyzbierali vyše 94-tisíc dolárov, čo niekoľkonásobne prekonalo ich cieľ. Okrem toho, že nemuseli presviedčať žiadneho veľkého investora, však vnímajú aj ďalšiu výhodu crowdfundingu - otestuje, či má trh o produkt záujem. ,,Nám sa to osvedčilo. Ľudia i médiá to prijali, takže sme sa rozhodli, že ideme do toho," konštatuje J. Žemla.
TRI FABRIKY. Projekt síce vymysleli doma, vyrábať sa ho však rozhodli v Číne. Oslovili niekoľkých potenciálnych výrobcov. Z nich sa časť ozvala. ,,Keď nie ste veľká firma, nie každý zareaguje na dopyt. Na základe našich preferencií - napríklad kvality, rôznych certifikátov a výrobných možností, sme si vybrali užšiu skupinu a dali sme vyrobiť formy na prototyp," hovorí Jozef. Na spoľahlivého obchodného partnera však zo začiatku nemali šťastie. V prvom prípade bol problém s kvalitou. V druhom prípade bolo komplikácií viacero. ,,Nekomunikovali sme priamo s majiteľmi fabriky, ale s nejakou asistentkou. Tá síce hovorila po anglicky, ale jej angličtina bola veľmi slabá, vznikol tam informačný šum, a to sme si nemohli dovoliť," hovorí J. Žemla. Až s treťou fabrikou začínajú teda ostrú výrobu.
SVETOVÝ ZÁUJEM. Výrobky chcú na trh dostať do konca tohto roka. Maloobchodná cena prívesku by sa mala pohybovať medzi desiatimi a dvadsiatimi eurami. A vyzerá to, že dvojica núdzu o biznis mať nebude. ,,Od spustenia kampane až doteraz nás kontaktovalo takmer dvesto distribútorov z celého sveta," tvrdí Viktor. Napríklad predajcovia hardvéru a príslušenstva alebo mobilní operátori. Napriek tomu, že majú už k dispozícii kapitál, rokujú aj s ďalšími investormi. ,,Je na nás, či to budeme roztáčať pomaly s tým, čo máme, alebo rýchlo s nejakým investorom," uvažuje Jozef.
Veľké ryby z Villo.in
Bratislavská Cvernovka patrí k tvorivým hniezdočkám mladých startupov. Tu spolu so spriaznenými ,,ítečkármi" sídli aj eseročka Villo v príjemne prerobenom industriálnom ,,lofte" plnom všelijakých zvieratiek. Živých aj nábytkových. Z päťčlenného tímu mladej nábytkárskej firmy, ktorá sa rozhodla vyrábať štýlový nábytok pre deti a zo súťaže si odniesla Cenu primátora Bratislavy, sa stretávame so štyrmi. Umeleckú stranu zastupujú dizajnéri Soňa Otiepková a Štefan Starinský. O propagáciu sa stará Zuzka Krnáčová. Chýba Andrej Coplák, ktorý to vraj všetko spískal, keď dal dokopy tých správnych ľudí. Aj preto je spolu s Mirkou Kubaskou koordinátor firmy. Vlastne, keď poriadne porátame hlavy, stretli sme sa so šiestimi. Zdá sa totiž, že do tímu neoddeliteľne patria aj psíky Vilo a Lara. Koniec koncov, podľa jazvečíka Vila sa to tu všetko volá.
NIE SIVIE V INDII. Napriek netradičnej prípone internetovej domény a obchodnej značky, ktorá by mohla vyvolávať rozpaky, nemá dizajn Villo.in orientálne korene, ani neplánuje v blízkom čase do Ázie expandovať. To skôr na Západ. Ak sa zadarí. Najskôr však treba biznis poriadne roztočiť na Slovensku. Tím dali dokopy rôzne náhody a - Andrej. Števo v tomto priestore pracuje ako architekt, Andrej v IT firme. Zuzka so Soňou chodievali často do Cvernovky, lebo pomáhali ,,ajťákom" s projektmi. Na začiatku však bola jedna poličková veľryba či veľrybia polička, bez ktorej by sa možno nič nestalo. Veľrybu vyrobili Mirka s priateľom ako darček pre kamarátku. Keď ju doniesli do Cvernovky, vzbudila záujem. Števo vraj vyhlásil, že ,,keby sa to trochu prerobilo, tak to bude vyzerať super". Nuž, a pes Vilo sa pri tom zviezol, keď ho s veľrybou vyfotografovali a rozhodli sa po ňom pomenovať značku. Tak vznikol základ, na ktorom dnes firma Villo.in stojí. ,,Zistili sme, že ľuďom na trhu chýba pekný detský nábytok, tak sme tú medzeru chceli zaplniť," hovorí Mirka (28). ,,A po dlhých rozhovoroch o tom, či to má alebo nemá zmysel, sme sa rozhodli, že ideme do toho," dopĺňa Števo (30). To bolo v máji tohto roku. So Soňou (27) sa pustili do redizajnu a skúmania funkcionality prototypu police.
IDEÁLNY TVAR. Dnešná veľryba Vilma, ktorá je takpovediac značkovým produktom firmy, vyzerá podstatne inak ako Mirkin prototyp, ale funkčnosť a hravosť jej zostali. ,,Pomerne dlho nám trvalo hľadanie ideálnej krivky veľryby a takisto bolo treba zohľadniť ergonómiu, aby to bolo pre tie decká pohodlné," vysvetľuje Števo. ,,Odvíjalo sa to od konceptu, ktorý pôvodne nemal sedenie, ale dodali sme ho tam neskôr ako pridanú hodnotu, lebo je to logické, keď môže niečo slúžiť na dva účely." Postupne k nej pribudli sedačko-hojdačka vtáčik Gabo a Pán koberec - a prvá línia značky Villo.in bola na svete. Marketérka Zuzka (24) prezrádza, že momentálne intenzívne pracujú na novom produkte s pracovným názvom ,,iglú": ,,Bude to podložka na hranie, zároveň sa z toho bude dať spraviť bunker aj nádoba na odkladanie hračiek." Variabilnosť je podľa dizajnérky Soni základom: ,,Deti si tam samy nájdu možnosti na využitie a možno objavia aj niečo nové, s čím sme my ani nepočítali."
NIELEN PRE MALÝCH. Svoje produkty poctivo otestovali na deťoch kamarátov a rodiny, keďže z firmy zatiaľ nikto potomkov nemá. Soňa hovorí, že napriek tomu je im detský nábytok veľmi blízky: ,,Lebo ja sa stále cítim ako také vyrastené dieťa. Neviem si predstaviť, že by som robila niečo serióznejšie. Mám rada také hravé veci." Hravosť im jednoducho vyhovuje. Ale ich nábytok vraj vôbec nie je len pre deti. Veď aj prvá veľryba bola určená ako darček pre 28-ročnú mladú ženu a veľmi sa jej páčila. ,,Tieto veci majú výraz a dokážu v detskej izbe obstáť dlhý čas. Povedal by som dokonca, že sú ľudia, ktorí by veľrybu nevyhodili, ale nechali si ju aj do tridsiatky," tvrdí s presvedčením Števo. ,,A náš koberec si jedna pani chcela kúpiť do obývačky." Soňa s úsmevom spomína, ako to bolo na nedávnej výstave nábytku Moddom: ,,Malé deti sa okamžite hrnuli k vtáčikovi a veľrybe, tínedžeri len tak prešli okolo a veľké deti, od dvadsať do 35 rokov, chceli mať tiež doma veľrybu." Zuzka k tomu všetkému dodáva, že interiérové návrhy, ktoré majú na stránke, riešia izby pre deti na celé obdobie detstva a taký má byť aj nábytok Villo.in.
V MORI NÁPADOV. Na papieri už majú do desať ďalších produktov, aj keď ešte nevedia, ktoré to naozaj dotiahnu do sveta matérie. ,,Možno z toho nakoniec vyberieme jeden," vraví Soňa. Kresliť je totiž jedna vec a realizovať v hmote druhá. ,,Radi by sme si zachovali svoj vlastný štýl, s tým, že náš výrobok bude vždy nejaké zviera alebo veľká hračka a zároveň nábytok. Bude to však závisieť aj od dodávateľov, od toho, čo dokážu vyrobiť, lebo na Slovensku je to v tomto smere stále dosť ťažké," konštatuje dizajnérka. Zuzka pripomína, že od výrobných možností sa odráža aj cena, ktorá je tiež určujúcim faktorom. Zaujíma nás, ako sa vedia piati spoločníci dohodnúť. Podľa Mirky je fajn, že sú piati. Aspoň sa dá hlasovať. Hlasuje sa vždy? ,,Ako kedy," odpovedá Zuzka. ,,Keď sa rieši dizajn alebo farby, tak to nechávame úplne na nich, my s Andrejom im do toho nekecáme. Keď ide o cenu a rýchlosť výroby, tak vtedy sa vyjadríme. Ale keď ide o dizajnové veci, tak vieme, že v tom majú lepší prehľad, a oni zasa nekecajú do vecí, ktoré riešime my," opisuje dynamiku medzi ,,ítečkármi" a dizajnérmi. ,,Oni majú niekedy triezvejší pohľad na vec," priznáva návrhárka Soňa. ,,Ale zase, keby to bolo len na nich, tak robíme samé kocky, žiadne krivky," smeje sa. Každý má v tíme svoju funkciu. Zuzka má na starosti marketing, PR a predaj. Aj keď robí na plný úväzok v IT firme, sem vraj chodí po práci ,,relaxovať" pri veciach, čo ju bavia. Andrej s Mirkou riešia materiály a dodávateľov. Soňa so Števom robia dizajn. Villo.in zatiaľ budujú všetci popri iných aktivitách, ktoré ich živia.
SKROMNE NESKROMNÍ. Ak ste tiež zvedaví, kde sa vidia o päť rokov, tak budúcnosť každého - aspoň tá vysnívaná - sa spája s rozmachom firmy. ,,Všetci sme do toho išli s tým, že to bude dlhodobý projekt," hovorí Mirka. Zuzka sa vidí pri rozbehu nových pobočiek Villo.in niekde na západe Európy. Pri kusovej výrobe by rozhodne zostať nechceli. ,,Nie je na to ani dôvod, lebo problém s nedostatkom kvalitného detského nábytku, o ktorom sme hovorili, nie je len slovenský, ale celosvetový," pripomína Števo. Sám verí, že o päť rokov bude spoluautorom tridsiatich návrhov nových produktov, z ktorých bude mať každý inú ťunkciu. ,,To už by sme boli veľká firma. Ale teraz máme iné priority, nemôžeme preskakovať udalosti. Ono sa to hádam takto časom vyvinie." Mirka takisto verí, že o päť rokov budú predávať vo veľkom aj v zahraničí. ,,Aj preto sa neženiem do intenzívneho hľadania zamestnania a dávam priestor tomu, aby sme sa postupne rozvíjali." Na rozvoj majú našliapnuté celkom dobre. Pol roka od vzniku firmy získali päťtisíc eur z grantového programu Business Idea od Nadácie Tatra banky, ako aj cenu primátora Bratislavy za Podnikateľský nápad roka v hlavnom meste. Zuzka už má jasno v tom, na čo výhry využijú: ,,Určite na materiál na prototypy, ktoré sme si doteraz financovali z vlastného vrecka. A na marketing, cestovné náklady a účasť na výstavách." Na zvýšený dopyt spojený s ďalšou propagáciou značky sú už dnes pripravení a neboja sa ho.
ROVNÝMI NOHAMI. Strach z niečoho nového a nepoznaného je u mnohých neprekonateľným blokom. Čo týchto päť mladých ľudí motivovalo založiť si vlastnú firmu a pustiť sa do úplne novej sféry? ,,U mňa to bolo predovšetkým o tom, aby som mohla ďalej robiť, čo ma baví, a aby sa moje nápady dostávali do výroby," hovorí na to Soňa. ,,Okrem toho nemám čo stratiť, začínali sme všetci na nule, prinajhoršom skončíme zase na nule. A potom sú to pre mňa skúsenosti. Teraz sa učím reálne veci, ktoré v budúcnosti zužitkujem, aj keby to nevyšlo." Števo sa pridáva: ,,Mali sme všetko - priestor, nápad, nejaký začiatočný kapitál. A verili sme tomu. Nebolo tu nič, čo by nás brzdilo." Mirku zasa lákala túžba skúsiť niečo nové a tvorivé, úplne iné ako technológia čistenia odpadových vôd, ktorú študovala. Zuzka sa rozhodla pre možno bezpečnejšiu, ale zároveň ťažšiu voľbu - podnikať popri zamestnaní, čo znamená, že po práci o piatej sa zbalí a nejde domov ako kolegovia, ale do ďalšej práce. To isté platí pre jej víkendy, ktoré patria najmä výstavám, propagácii a obchodným e-mailom. Je si však vedomá, že v začiatkoch je to potrebné. Tak ako ostatní, preberá plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a za svoj život. Popritom sa síce posťažuje na vládu, ktorá im chce aj pri strate vyrúbiť daňovú licenciu, ale jedným dychom dodáva: ,,Aj my sa radi posťažujeme, ale vieme sa s tým vyrovnať."
Mali sme všetko - priestor, nápad, nejaký začiatočný kapitál. A verili sme tomu. Nič nás nebrzdilo
Zistili sme, že ľuďom na tmu chýba pekný detský nábytok, tak sme tú medzeru chceli zaplniť
S nápadmi nie je problém. Ten je s realizáciou. Väčšina pri tom zlyhá. My sme hľadali spôsob, ako nápad preniesť do reálnej podoby
Dieťa by malo cvičiť doma, ale to sa mu zriedkakedy chce. No od počítačovej hry ho odtrhnete ťažko
Mali sme veľa nápadov a hľadali sme, ako čo najviac pomôcť