Hrozivé zlyhanie [Šarm 06/11/2012]

Za zrútením podpornej konštrukcie mosta pri Kurimanoch môže byt aj snaha stavat co najlacnejšie.
Všetko sa to udialo za pár sekúnd. Skúsení stavbári v to piatkové popoludnie už takmer končili s betonážou mostného telesa. Do debnenia vystuženého masou železných prútov a podopretého červenými stojkami špeciálnej podpornej konštrukcie už naliali okolo tristopäťdesiat kubíkov betónu. Ten na budúci most chrlili dva obrovské rukávy špeciálnych strojov a vibrátory ho neustále zhutňovali. Okolo pol tretej sa celá tá masa znenazdania prepadla o pár centimetrov. Chlapi zahĺbení do roboty si zrejme ani poriadne nestihli uvedomiť, čo sa deje, lebo po niekoľkých sekundách sa to všetko začalo rúcať a sťahovať ich so sebou do dvadsaťmetrovej hĺbky. Dunivý rachot padajúcej konštrukcie počuli až v Iliašovciach vzdialených jeden kilometer. Tam si ľudia najprv mysleli, že to stavbári zasa odstreľujú nejaké skaly. Že sa stalo niečo vážne, si uvedomili, až keď sa k stavbe diaľnice začali hnať desiatky hasičských a zdravotníckych vozidiel a sanitiek.
Prežili svoju smrť
Ich posádkam sa po príchode ukázal apokalyptický obraz - zničené dielo a desiatky šokovaných robotníkov, z ktorých niektorí práve prežili svoju smrť. Už sa tam zbehli aj chlapi z iných úsekov stavby a všetci sa snažili pomôcť svojim zraneným kolegom. Aby ich vytiahli z nakopenej masy dreva a tvrdnúceho betónu, museli prerezávať i železá. Záchranári doviezli ťažkú vyslobodzovaciu techniku zo širokého okolia - dokonca i z Prešova a z Košíc. Pomáhali aj vojaci. Niektorým robotníkom však už pomoci nebolo. Dvaja najmladší, Ivan Puškáš (+29) z Košíc i Martin Pažin (+31) z Trnkova (okres Prešov) podľahli hneď na mieste. Jaroslav Heldák (+56) z Popradu zomrel počas prevozu do nemocnice, Ján Chovan (+46) z Hranovnice (okres Poprad) pri operácii v košickej nemocnici. Traja ich kolegovia sa zranili ťažko, ôsmi ľahšie.
Smútok v rodinách
Viktorka a Alexandra Pažinové si tragický odchod svojho ocka možno ani poriadne neuvedomujú. Stále chodil po stavbách pracoval v Nemecku i vo Francúzsku, boli zvyknuté, že nie je doma. Starostlivý otec sa preto tešil, že konečne robí blízko svojej rodiny. V nešťastný deň mal narodeniny. Namiesto oslavy však prišla krutá informácia od policajtov, čo večer zazvonili pri dverách, že Martin bol prvou identifikovanou obeťou katastrofy. Najmladší z nešťastníkov Ivan Puškáš bol slobodný. Predtým pracoval ako lešenár, takže na výšky bol zvyknutý. Na stavbe diaľnice začal pracovať len nedávno a pre rodinu bol jediným živiteľom. Domov sa mal vrátiť v sobotu, aby s mamou zašiel na hroby príbuzných. Nestihol. Majka Chovanová s manželom hovorila v piatok okolo obeda. ,,To bol náš posledný telefonát," vyslovuje zlomeným hlasom. Keď sa neskôr zo správ dozvedela o tragédii a začala manželovi prezváňať, už nedvíhal a v jej vnútri začalo rásť desivé tušenie. ,,Až neskôr zdvihla sestrička v nemocnici," spomenie moment, ktorý bol ešte nádejou. Tá sa však o pár hodín premenila na obrovský žiaľ - ťažko zranený manžel boj o život prehral na operačnom stole. Dvaja synovia prišli o otca, Majka po štvrťstoročí manželstva o partnera. Po Jaroslavovi Heldákovi zostali dve dcéry a manželka Ľudmila. Šikovný stavbár sa nie tak dávno presťahoval do rodinného domu v časti Veľká. Chcel ho ešte viac zveľadiť, no stihol dokončiť len strechu nadstavby.
Netypický most
Deň po tragédii vládlo na stavenisku zvláštne ticho. Brána oploteného areálu je zavretá, len sem-tam z nej vychádzajú robotníci, pre ktorých sa na čas práca na tejto stavbe zastavila. Netušia, kedy sa sem vrátia. Hlavne však nechápu, ako sa to mohlo stať. ,,Bolo to hrozné, keď sme sa dozvedeli, čo sa stalo. Našťastie, my sme práve nerobili, boli sme predtým na nočnej," vyslovujú dvaja železiari, odchádzajúci k rodinám. Do hrozivej reality spadnutej konštrukcie vpúšťajú len vyšetrovateľov a odborníkov, aby z dolámaných kusov poskladali možnú príčinu. ,,Tiež sa zaoberám výpočtami statiky a pri pohľade na to zborenisko som si odrazu uvedomil, čo sa môže stať, keď sa niečo pokazí," vraví Ing. Peter Paulík, PhD., z Katedry betónových konštrukcií a mostov na Stavebnej fakulte STU. Ako člen jednej z niekoľkých komisií skúmajúcich príčiny tragédie bol na jej mieste už deň po nešťastí. V prvom momente ho tam premkla slabosť, znásobená vedomím, že medzi pokrúteným železom a rozbitým debnením prišli o život štyria robotníci a jedenásť ďalších sa zranilo. ,,V prvom rade si treba ujasniť, čo vlastne spadlo. Nedošlo totiž k zrúteniu mosta, ale k zrúteniu podpornej konštrukcie a debnenia, do ktorého sa ukladal čerstvý betón," pripomína dôležitú skutočnosť Peter Paulík a vysvetľuje, že betón v tomto stave ešte nemá žiadnu únosnosť a predstavuje len zaťaženie podpornej konštrukcie. ,,Pri takomto type mosta začne betón plniť nosnú funkciu až po zatuhnutí a predopnutí takzvaných predpínacích lán." Tento most však bol, s ohľadom na použitú podpernú skruž, podľa odborníka trochu netypický. ,,Bol o niečo širší a trochu vyššie nad terénom ako jemu podobné mosty stavané touto technológiou," prezrádza. Použitá podporná konštrukcia však bola pomerne bežná a na Slovensku sa takto postavilo niekoľko stoviek mostov: ,,To, že v strede poľa boli len štyri podpery, je normálne a pri správne navrhnutých parametroch by ten tlak mali vydržať. Problémom u nás je, že sa nerobí audit statiky, ktorý by chybné výpočty odhalil. Nie je to ani veľká položka, ktorá by stavbu predražila." Lenže u nás sa podľa Petra Paulíka hľadala hranica, za koľko sa projektovať a stavať ešte dá a za koľko už nie. ,,Našli sme ju zrejme už dávnejšie, no doteraz sme podobné kolapsy vždy prisúdili náhodným okolnostiam a pokračovali ďalej. Situácia, aká na stavebnom trhu nastala, si tak doslova pýta ďalšie nešťastia." Po návšteve staveniska už Peter Paulík tuší, kde sa stala chyba. ,,Môžem povedať akurát, že podložie aj betonáž boli pravdepodobne v poriadku." Predčasné závery však robiť nemieni. Stavba diaľničného mosta pri Kurimanoch tak bude podľa všetkého nočnou morou všetkých
Spletenec firiem
Neštastie v Kurimanoch odhalilo aj spôsob výstavby takýchto velkých diel. V tomto prípade zákazku vyhral slovenský Váhostav. Ten ju však staval v konzorciu s ceskou firmou Bögl & Krýsl. Tí betonárske práce v subdodávke posunuli prešovskej spolocnosti Semos. Pre tú robila podpernú konštrukciu zasa ceská firma Skruže Weise SK, k. s. Pri pohlade na tolkých subdodávatelov vzniká otázka, kolko by sa dalo ušetrit, keby robotu spravila iba jedna firma. Je tu i další zaujímavý moment: Firma Bögl & Krýsl, ktorá sa podielala na výstavbe mosta v Kurimanoch, figuruje aj v jednej z najhorších železnicných tragédií v Cesku. Pred štyrmi rokmi sa tam podielala na oprave mosta ponad železnicnú trat pri obci Studénka a ten padol na kolajnice krátko predtým, ako tam vpálil rýchlik z Krakova. Vinníci tejto tragédie stále nie sú jasní - isté je len to, že tam zahynulo osem ludí.