Informatika je dobrý smer aj pre dievča [Pravda]

Na Slovensku je veľký nedostatok pracovníkov v oblasti informačných technológií (IT) a absolventi vysokých škôl nedokážu pokryť dopyt. Jedným z možných riešení je prilákať k tejto práci ženy, ktoré stále tvoria len zlomok IT odborníkov. Práve o to sa snaží nezisková organizácia Aj Ty v IT. „Potrebujeme, aby ženy mali motiváciu a chceli sa učiť," hovorí jej zakladateľka Petra Kotuliaková.
V roku 2012 ste založili projekt Aj Ty v IT, ktorého delom je povzbudiť dievčatá k štúdiu informatiky a práci v tomto odbore. Prečo je to potrebné?
Na Slovensku bol dlhodobý stav taký, že informatiku študovalo len tri až päť percent dievčat. Začali sme preto robiť workshopy, diskusie a stretnutia pre študentky stredných škôl. Najprv sme ani nevedeli, či o to budú mať záujem. V priebehu jedného až dvoch rokov sa nám však podarilo zvýšiť ich stav na 10 až 12 percent. A vďaka tomu, že sú to dievčatá, s ktorými sme robili, vieme, že sme prispeli k tomu, aby ich na informatike bolo viac. Naša primárna cieľová skupina boli vždy stredoškoláčky, no keďže to rozhodovanie o tom, čo chce človek v živote robiť, sa už posúva trochu nižšie - napríklad už vo veku 12 - 13 rokov si deti začínajú vytvárať predstavu, aká práca sa im páči - snažíme sa osloviť aj túto skupinu, aby sme im vedeli odkomunikovať, že „technika je dobrý smer pre teba, aj keď si dievča".
Prečo vlastne v oblasti IT pôsobí tak málo žien? Čo ich odrádza od toho, aby študovali tento odbor?
Technika sa vždy považovala za doménu mužov. A veľký problém často robia aj rodičia. Tým, že je to generácia, ktorá zamlada nežila s IT zariadeniami tak, ako my teraz, nevedia si predstaviť, čo to znamená robiť v IT. Stáva sa nám, že pracujeme s nejakým dievčaťom, celý rok k nám chodí na workshopy, diskutujeme s ňou, technika ju baví, a nakoniec jej rodičia povedia, aby išla študovať niečo iné. Vraj, čo by robila v IT Stále o tom majú málo informácií. Rodičom sa snažíme vysvetliť, aby dali na intuíciu dcéry, a keď nevedia, čo je dobré, nech sa s niekým poradia. Chceli by sme teraz pripraviť aj sériu workshopov a diskusií pre rodičov, aby sme im ukázali, ako sa ich deti môžu uplatniť. Druhá vec je, že na strednej škole sú chlapci na informatike rýchlejší. Tým, že trávia viac času pri počítači a počítačových hrách, napredujú rýchlejšie aj na vyučovaní. Dievča si potom myslí, že je v tom slabšie, takže to pre ňu nie je. A keď dievčatá rozmýšľajú o tom, čo ísť študovať, technika väčšinou nie je prvou voľbou. S technickým smerom by pritom mali oveľa lepšie uplatnenie ako s humanitným, ktorému dávajú prednosť.
Venujete sa len dievčatám na stredných a základných školách?
Ozývalo sa nám aj veľa starších žien - vysokoškoláčky alebo zamestnané, prípadne mamičky na materskej, že aj ony by rady išli do IT, ale ako? Na vysokú školu to už študovať nepôjdu a z ponuky všetkých online kurzov si nevedia vybrať, čo by pre ne bolo dobré. Keď nemajú pri sebe niekoho, kto im poradí, tak samy nevedia. Snažili sme sa pre ne vytvoriť niečo, čím by sme im mohli pomôcť, a tak vznikol projekt Women Tester Academy. Zistili sme, že dobrý smer je testing, kde ich vieme pomerne jednoducho dostať na určitú úroveň, naučiť ich základy a pomôcť im takto sa odraziť. Lebo keď prídu na pozíciu „junior tester", vedia potom už veľmi rýchlo napredovať, ak majú chuť.
Čo vlastne robí junior tester? Akú má prácu?
Testing je oblasť v IT Akýkoľvek produkt máte, kým ho vypustíte na trh, musíte ho otestovať - či je to webová aplikácia, alebo internetbanking v banke. Kým ho začne používať bežný užívateľ, musí si k nemu sadnúť skupina testerov a vyskúšať ho - či robí to, čo má, ako sa správa, kde sú chyby a podobne. Tester je pri každom produkte nevyhnutný. V priebehu toho, ako sa produkt vyvíja, ho testeri skúšajú, spisujú problémy a chyby, to odovzdajú vývojárom, tí to prerobia a takto si to vymenia, až kým je ten produkt dokonalý. A to je práve pozícia, kde je ľudí nedostatok, pretože vyštudovaní ítečkári, ktorí majú vyššie znalosti, obsadzujú iný typ pracovných pozícií. Testing je pritom oblasť, kde človek nepotrebuje nejaké hlboké IT schopnosti. Vďaka základu, ktorý ho naučíme, sa vie prepracovať k tomu, že vo firme môže pôsobiť na nižšej pozícii junior testera softvéru. Pre ženy je to dobrá východisková pozícia, ako sa dostať do firiem, kde už s nimi vedia ďalej pracovať.
Ako dlho trvá taký kurz pre testerky?
Šesť týždňov. Učí sa dvakrát do týždňa po 3,5 hodiny. Musia však, samozrejme, robiť aj niečo samy doma. Kurz je zostavený tak, že je v ňom teória a následne prax. Máme pripravenú i vlastnú aplikáciu, ktorú budú testovať, aby videli, ako to vyzerá. S jednou certifikačnou organizáciou sme sa dohodli o absolvovaní skúšky základnej úrovne testera. Radi by sme tak firmám ukázali, že naše účastníčky majú znalosti na potrebnej úrovni. Samozrejme, musia splniť kritériá. Aj cena kurzu je taká, aby ho mohli absolvovať i ženy, ktoré sú bez príjmu alebo na materskej. Veríme, že sa nám podarí preniesť tú cenu na plecia zamestnávateľov, pretože sú to oni, kto tých ľudí potrebuje. A tým, čo ušetria na nábore a vyhľadávaní ľudí, môžu podporiť nás, aby sme mohli vychovať ďalšie testerky.
Women Tester Academy je nový projekt. Ako ste s ním ďaleko?
Minulý týždeň sa skončilo podávanie prihlášok a 17. októbra sa začne prvý kurz. V skupine je vždy len desať žien, aby sme sa im stíhali venovať. Končiť budú 23. novembra. Prihlásilo sa nám takmer 60 žien, takže už teraz vidíme, že musíme čoskoro pripraviť pokračovanie kurzu. S každou z nich sa spojíme a rozprávame sa, či je to pre ňu naozaj dobré, aké má predstavy o živote a či je skutočne ochotná zmeniť prácu. Priznám sa, uprednostňujeme ženy, ktoré chcú naozaj zmenu v živote a neprihlásili sa iba preto, aby si to vyskúšali. My tým ženám dáme vedomosti a chceme, aby na tej pozícii skúsili pracovať. Preto to s nimi analyzujeme, a ak zistíme, že testing pre ne nie je, snažíme sa nájsť iné riešenie. Už v prvom kole sme takto vyradili zopár žien. Problém bol aj v tom, že sa nám ohlásili záujemkyne z iných regiónov, no my to zatiaľ robíme iba v Bratislave. A ozvali sa nám i nejakí muži. Vraj vedia, že je to pre ženy, ale či by nemohli prísť, ak by bolo miesto.
Tých ste zrejme odmietli...
Ani nie že odmietli, ale naozaj nemáme voľné miesto. Faktom je, že na technických odboroch je vždy veľa mužov. A predstavte si, že máte skupinu desiatich mužov a len jednu-dve ženy. Muži často napredujú naozaj rýchlym tempom, a ak žena v istom momente niečo nevie, alebo jej to trochu dlhšie trvá, tak sa môže hanbiť spýtať sa a povie si, že si to radšej pozrie doma. Tam ju však čakajú deti a domácnosť, a tak si to nepozrie. Potom sa na kurze začne cítiť stratená a nič jej to nedáva. Preto robíme vždy len čisto dievčenské skupiny. Vedia sa na sebe zasmiať aj rýchlo napredovať, ale svojím tempom. Aj ženy v „akadémii" musia mať pocit komfortu a bezpečia, aby sa mohli aj 20-krát prihlásiť, a nikto na ne nebude pozerať, že zdržujú, alebo diviť sa, aké majú hlúpe otázky.
Aké máte plány, keď sa Women Tester Academy osvedčí?
Radi by sme robili tri cykly za rok a išli aj do regiónov. To závisí aj od lektorov, veľa ich je z Bratislavy, a, samozrejme, od záujmu žien a firiem.
Čo môžete povedať o ženách, ktoré sa prihlásili na kurz?
Sú tam také, čo vyštudovali psychológiu, aj nejaké sociologičky. Alebo ženy, ktoré nemajú vysokú školu, ale začali si už študovať webové stránky či vytvárať nejaké skripty. Trochu pričuchli k technike, no dostali sa do bodu, keď sa už samy nevedia posunúť ďalej. Pre niektoré ženy je motiváciou, že dlho robia na pozícii, kde sa už nedokážu ďalej rozvíjať. Podľa mňa je najdôle žitejší práve ten osobný vklad - že chcú niečo robiť. My nepotrebujeme, aby mali vysokoškolský titul. Potrebujeme, aby mali motiváciu, chceli sa učiť a chceli zmenu. Čo sa týka veku, máme tam i staršie ženy, možno aj päťdesiatničku.
Ak by projekt pokračoval a kurz absolvuje veľa žien, môžete im zaručiť, že získajú pracovné miesto?
Keby ich bolo veľa, bolo by to skvelé. Slovenské štatistiky momentálne hovoria o tisícoch voľných miest v IT. Európa dokonca hlási, že jej do roku 2020 bude chýbať milión odborníkov, IT špecialistov. Na Slovensku pritom ročne zo všetkých IT fakúlt vychádza len okolo tisíc absolventov. To znamená, že našich tridsať žien ročne by bolo iba kvapkou v mori. Ideálne by bolo, keby sme takých kurzov mohli robiť oveľa viac. A tie ženy nemusíme umiestniť do IT firmy, ale aj do banky, zdravotnej poisťovne a ďalších spoločností. Všade potrebujú robiť niečo z tejto oblasti. A čo je dôležité, naše absolventky budú mať po kurze také vedomosti, že sa neskôr z toho testingu budú môcť presunúť aj na inú pozíciu. Je to len odrazový mostík.
Čo by mala vedieť žena, ktorá sa chce prihlásiť na kurz?
Nemusí ovládať základy programovania. Ak vie po anglicky, je to výhoda, ak nie, tak jej odporučíme, aby sa na to v budúcnosti zamerala, lebo jej to otvorí viac možností. To, čo potrebujeme, je, aby mala také logické myslenie, že sa dokáže pozrieť na vec a vie ju zanalyzovať. Pri testingu je veľmi dôležitý dôraz na detail. Treba si všímať všetky chyby, ktoré tam vyskakujú, spracovať ich a zapísať. A viem" že sa opakujem, ale dôležité je najmä to, aby bola ochotná sa učiť. To je najdôležitejšie.
Petra Kotuliaková
je zakladateľkou neziskovej organizácie Aj Ty v IT, ktorá pracuje s mladými dievčatami a motivuje ich k štúdiu informatiky, búrajúc rodové stereotypy v tomto sektore. Absolvovala Ekonomickú univerzitu v Bratislave, študovala aj na Inštitúte politických štúdií v Paríži. Tam po skončení štúdia i pôsobila, pracovala na marketingovom oddelení medzinárodnej vetvy spoločnosti Danone a mala na starosti trhy na Strednom a Ďalekom východe. V súčasnosti je zároveň riaditeľkou Konfuciovho inštitútu v Bratislave, ktorý sa venuje prezentácii a šíreniu čínskej kultúry a jazyka a budovaniu univerzitnej spolupráce medzi Slovenskom a Čínou.
Robíme vždy len čisto dievčenské skupiny. Vedia sa na sebe zasmiať aj rýchlo napredovať, ale svojím tempom.
foto:
Aktivity pre dievčatá so záujmom o IT. Na snímke vľavo na medzinárodnom technickom kempe v Budapešti, vpravo „rozoberanie notebookov".

Informatika je dobrý smer aj pre dievča

[Pravda 28/09/2017]
Autor: Radovan Krčmárik