Inovácia v Únii: Slovensko potrebuje tvorcu, garanta a realizátorov inovačného systému [euractiv.sk ]

Slovensko nemá komplexný inovačný systém a veda je len papierovou prioritou. Fínsko kedysi patrilo medzi najchudobnejších členov Únie a v najzložitejšom období sa rozhodlo viac investovať práve do vzdelávania, výskumu, vývoja a inovácií. V súčasnosti patrí medzi najbohatšie krajiny. Na druhej strane jasným príkladom toho, čo sa s krajinami, ktoré sa touto cestou nevybrali môže časom stať, sú Portugalsko a Grécko.
Vo štvrtok 26. mája sa uskutočnil v poradí už tretí zo série odborných workshopov, ktoré sú súčasťou projektu Európa 2020 – inteligentná, udržateľná a inkluzívna Európa. Podujatia organizuje Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Inštitútom pre dobre spravovanú spoločnosť SGI. V tomto prípade sa experti zamerali na vlajkovú iniciatívu Inovácia v Únii.
Stanislav Sipko, predseda Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity a zároveň odborný garant workshopu, v úvode poukázal, že Európa v oblasti výskumu a vývoja zaostáva za USA a Japonskom najmä pre nízku úroveň súkromných investícií. Okrem toho, čoraz väčší konkurenčný tlak je zo strany rýchlo rastúcich ekonomík akými sú Čína či India
Členské štáty po neúspechu Lisabonskej stratégie v júni 2010 prijali novú hospodársku stratégiu Európa 2020. Jej súčasťou je cieľ dosiahnuť v priebehu najbližšej dekády investície do výskumu a vývoja na úrovni 3 % HDP. Podľa Stanislava Sipka význam takýchto stratégií nie je v číslach, ale v tom, že sa takéto témy dostávajú do povedomia rozhodovateľov, že ide o oblasť, do ktorej sa oplatí investovať. „Vďaka tomu sa veda stala aspoň papierovou prioritou.“
Pri zhodnotení stavu vedy a inovácií na Slovensku skonštatoval, že v krajine stále neexistuje komplexný inovačný systém. Ďalej sa podľa neho treba zamerať aj na prestavenie štrukturálnych fondov, nielen v tom nasledujúcom, ale aj v zostávajúcich rokoch súčasného programového obdobia do roku 2013.
Ako vzor uviedol Fínsko ktoré patrilo medzi najchudobnejších členov Únie a v najzložitejšom období sa rozhodlo viac investovať do vzdelávania, výskumu, vývoja a inovácií. V súčasnosti patrí medzi najbohatšie krajiny. Na druhej strane jasným príkladom toho, čo sa s krajinami, ktoré sa touto cestou nevybrali môže časom stať, sú Portugalsko a Grécko.
Ak však Slovensko chce rozvíjať inovácie, musí si podľa Stanislava Sipka v prvom rade pomôcť samo, inak inovačný ekosystém nemôže vzniknúť. „Slovensko potrebuje tvorcu, garanta a realizátorov inovačného systému.“
Základné štrukturálne problémy vidí v nízkej úrovni financovania inovácií (v súčasnosti na úrovni 0,48 % HDP), jeho nestabilite, nedokončenej reforme vednej a inovačnej politiky, chýbajúcej diskusii a interakcii medzi predstaviteľmi vedy a inovácií a výkonnou mocou, fragmentácii vedeckej komunity, zlom imidži slovenskej vedy v očiach verejnosti, absencii základných infraštruktúr pre modernú vednú a inovačnú politiku a nefunkčnom financovaní vedy z iných zdrojov ako eurofondov.
Za paradox označil súčasný stav, keď eurofondy, ktoré by mali byť doplnkový zdroj financovania inovácií sú v prípade Slovenska hlavným. Očakáva, že sa to nezmení ani v budúcom programovom období a preto stratégiu budovania inovačného systému na Slovensku treba vnímať v kontexte čerpania prostriedkov EÚ.
„To, čo si Slovensko musí opätovne stanoviť sú priority. Máme síce 12 priorít pre vednú politiku, ktoré platia do roku 2015, ale sú také široké a je ich tak veľa, že v princípe priority ani nemáme,“ pokračoval Sipko. Zároveň dodal, že vďaka eurofondom sa však vykryštalizovali štyri témy, ktoré treba rozvíjať. Ide o energiu, informačno-komunikačné technológie, biotechnológie a materiálový výskum.
Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU) Robert Redhammer sa vo svojej prezentácii zameral na vysvetlenie jednotlivých častí tézy workshopu: „Ako vhodne a udržateľne nastaviť ekosystém výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku?“
Vhodnosť nastavenia ekosystému vidí v rešpektovaní povahy finančných zdrojov, minimálnych zásahoch do existujúceho systému a v maximálnom účinku pri limitovaných zdrojoch. Podobne ako Stanislav Sipko, financovanie slovenskej vedy primárne z eurofondov považuje za nevhodné.
„Je absolútne absurdné, aby sa proces výskumu financoval zo štrukturálnych fondov. Operačný program na výskum je financovaný z ERDF, teda z fondu kapitálového, čiže je určený predovšetkým na budovanie infraštruktúry, nie procesu výskumu, nie hľadania,“ vysvetlil profesor.
Rektor STU zároveň zdôraznil význam medzinárodného rozmeru pri vede a inováciách. „Novosť musí byť globálna. Nestačí, že sme na Slovensku niečo odmerali ako prví, to je absolútne nezaujímavé. Musí to byť globálna novosť,“ pokračoval.
O medzinárodnom rozmere výskumu, vývoja a inovácií hovorila senior konzultantka spoločnosti Technopolis Barbara Goodová. Vychádzala z príkladu Rakúska, Dánska a Holandska, ktoré sa vo veľkej miere zapájajú do 7. Rámcového programu, ktorý je hlavným nástrojom Európskej komisie na financovanie európskeho výskumu. Zapájajú sa doň kapacity v oblasti vývoja z celej Európy. Barbara Goodová pripustila, že program je z hľadiska administratívy náročnejší, no výskumníci sa dokázali prispôsobiť.
Miera zapojenia Slovenska do programu je však nízka. Barbara Goodová východisko vidí v prieniku medzi výskumníkov z úspešne čerpajúcich členských štátov. „Európa je súťaž, ak chcete vyhrať musíte byť dobrí,“ zdôraznila Barbara Goodová a zároveň dodala, že v prvom rade treba riešiť pálčivé záležitosti doma a budovať inovačnú kapacitu s národnými zdrojmi, pretože Európa v tomto nepomôže.
Súhlasila aj s názorom predrečníkov, že sa nemožno zamerať na priveľa priorít, ale skoncipovať národnú stratégiu založenú na niekoľkých bodoch. „Nemôžete byť dobrí vo všetkom,“ vysvetlila. Upozornila však, že netreba zabúdať ani na národnú stratégiu v čase globalizácie, lebo ani v tomto prípade sa nemožno spoliehať len na Európu.
Stanislav Sipko na konci panelu predniesol závery a odporúčania, ktorými otvoril diskusiu.
V druhom paneli svoje vízie v prípade kompetenčných centier predstavili prorektor Univerzity Komenského v Bratislave Ján Turňa, riaditeľ Ústavu anorganickej chémie SAV Pavol Šajgalík, dekan Strojníckej fakulty Žilinskej univerzity Štefan Medvecký, prorektor Technickej univerzity v Košiciach Stanislav Kmeť a partner a riaditeľ IBM Application Innovation Services Stefan Hild.
Na Slovensku by do roku 2015 malo vzniknúť osem kompetenčných centier. Ide o prvú etapu budovania unikátnych vedecko-inovačných celkov, ktorých úlohou je prepojiť akademický a privátny sektor, čo je kľúčovým predpokladom rozvoja inovačného potenciálu.
Prezentácie z workshopu nájdete na tomto odkaze.
Ďalšie kroky:
14. jún 2011 – workshop Nové zručnosti pre nové pracovné miesta.