Ľubo Straka, moderátor: "Keď v roku 1969 vytvorilo ministerstvo obrany USA sieť Arpanet, určite vtedy ešte nikto netušil, že tým boli vlastne položené prvé základy internetovej siete, ktorá sa počas niekoľkých rokov stala najväčšou verejnou počítačovou sieťou. Internet dnes používame na prácu, ale aj na zábavu, dokonca cez neho sledujeme i športové prenosy, a ako mi potvrdil telekomunikačný operátor Benestra, lámeme v tomto smere slovenské rekordy. Málokto však vie, čo všetko je za internetom, a tak som si pre vás pripravil malý seriál o tom, ako to vlastne celé funguje."
Redaktorka: "Internet vo svojej rannej podobe slúžil počas 80-tych rokov minulého storočia pre komunikáciu medzi vedcami na univerzitách. Postupne vyrástla chrbticová sieť, ktorá spojila dovtedy oddelené privátne siete univerzít. No a k celkovej komercionalizácii internetu prišlo potom až v roku 1991. Na Slovensku sme sa k nemu dostali o pár rokov neskôr."
Marián Ďurkovič, Slovenská technická univerzita v Bratislave: "To bol rok 1991, 92, kedy v podstate existoval internet len v akademickom prostredí. Komerčné poskytovanie internetu sa začalo niekedy okolo roku 1996."
Redaktorka: "Univerzity vtedy medzi sebou komunikovali, aj keď boli z rôznych krajín sveta. Znamená to, že každá z krajín musela byť do internetu fyzicky pripojená. Postupne aj na Slovensku pribúdali ďalšie dátové linky. Umožnili to najmä investície do optickej infraštruktúry, ktorá je základom akýchkoľvek vysokokapacitných liniek."
Marián Ďurkovič: "Dneska je niekoľko nezávislých prepojov do zahraničia, či už do Českej republiky, či do Rakúska, Maďarska, Poľska."
Redaktorka: "Internet je dnes už súčasťou našich osobných, aj pracovných životov. Dokonca vytvoriť tisíce pracovných miest. Za tie roky sa však zdokonalilo aj jeho fungovanie. Každá krajina má svoju vlastnú internetovú infraštruktúru. Tú zabezpečuje obyvateľstvu množstvo rôznych súkromných poskytovateľov internetových služieb. Každý z nich má teda svojich vlastných používateľov. Aby však dokázali klienti jednotlivých poskytovateľov medzi sebou navzájom rýchlo komunikovať, má každý štát svoj vlastný jeden, či aj niekoľko tzv. peeringových uzlov."
Marián Ďurkovič: "Máme jeden bod v Bratislave, na Slovenskej technickej univerzite, a druhý v Košiciach na pôde Technickej univerzity v Košiciach. Tým je zabezpečená redundancia aj z hľadiska geografického v rámci Slovenska."
Redaktorka: "Slovenské peeringové centrum nesie názov SIX, čo je anglická skratka Slovak Internet Exchange. Je to vlastne bod, v ktorom sa prepájajú poskytovatelia internetových služieb, telekomunikační operátori, poskytovatelia obsahu a rôzne ďalšie subjekty, ktoré si chcú s ostatnými vymieňať sieťovú prevádzku."
Marián Ďurkovič: "Výhodou peeringového centra je, že tento bod je jeden. To znamená, stačí sa každému z týchto poskytovateľov pripojiť do jedného bodu, a je už len vecou konfigurácie, s ktorými ďalšími účastníkmi peeringového centra nadviaže, alebo nenadviaže prepojenie."
Redaktorka: "Hlavným účelom centra SIX je teda navzájom prepájať slovenskú internetovú prevádzku. V minulosti sa slovenské dáta od používateľov jednotlivých poskytovateľov vymieňali cez zahraniční peeringové body, a tak prechádzali napríklad cez Frankfurt, alebo v horšom prípade aj cez New York."
Marián Ďurkovič: "Do toho New Yorku a naspäť je to nejakých milisekúnd, kdežto tuto je to tak jedna milisekunda, takže rádovo stokrát sa zlepšila výkonnosť, lebo výkonnosť prenosov na internete je samozrejme nepriamo úmerná oneskoreniu."
Redaktorka: "Vďaka SIX-u sa teda slovenské dáta môžu navzájom vymieňať oveľa rýchlejšie, aj keď rastie prevádzka nášho internetu, najmä počas športových prenosov, ktoré ľudia sledujú aj na internete. Svoje vie o tom i telekomunikačný operátor Benestra, ktorý má v tomto smere na tričku zaujímavý rekord. Ale o tom až nabudúce."
PUBLIKOVANÉ 19. jún 2016