Investícia do vedy je prorastové opatrenie [euractiv.sk ]

Podpora vedy neláka, pretože je málo „viditeľná“, tvrdí podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič. Slovenskí vedci dnes (19.6.) diskutovali za Okrúhlym stolom o výzvach a víziách slovenskej vedy do roku 2020. Podujatie zorganizovala Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA).
Slovensko dnes investuje do vedy 0,63 % zo svojho HDP. Stratégia Európa 2020 stanovuje cieľ zvýšiť investície do vedy a výskumu na úroveň 3 % pre celú Úniu.Vzhľadom na nízku hodnotu investícií na Slovensku v porovnaní s inými štátmi EÚ, ostáva pre nás skromnejší cieľ a to zvýšiť investície aspoň na úroveň 1 %.
Predseda SOVVA Stanislav Sipko upozorňuje na to, že eurofondy dnes predstavujú až 120 % hodnoty národných investícií do vedy. S eurofondmi by sme tak splnili 1% cieľ už teraz.
Viacero indikátorov pre vedu a inovácie odsúva Slovensko spomedzi krajín EÚ na posledné pozície. Je to už spomínaný rozsah investícií, účasť v prestížnom 7. rámcovom programe, či Európsky inovačný scoreboard.
7. rámcový program je podľa predsedu Slovenskej akadémie vied Jaromíra Pastoreka na západe vnímaný len ako „čerešňa na torte“. V slovenských podmienkach ide o dôležitý zdroj financovania. Paradoxom pritom je, že Slovensko je z dôvodu nízkej účasti na ňom, v súčasnosti čistým prispievateľom do programu.
Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič nazáujem spoločnosti o financovanie vedy vysvetľuje tým, že postavená diaľnica je „viditeľnejšia“ ako zrealizovaný výskum.
Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorý zrealizovala SOVVA, je veda všeobecne medzi občanmi vnímaná ako dôležitá, na druhej strane už však slovenskí vedci tak pozitívne vnímaní nie sú.
Výskum v štyroch mestách
Nedostatok a nepredvídateľnosť financií je badateľný v nedostatočnej a zastaralej infraštruktúre, či v zlých podmienkach na prácu, čo má vplyv aj na kvalitu ľudských zdrojov.
Rektor Slovenskej technickej univerzity, Róbert Redhammer tvrdí, že byrokracia, ktorú nesú štrukturálne fondy a verejné obstarávanie, je pre vedcom ubíjajúca. Zlé pracovné podmienky sú aj jeden z dôvodov, prečo sa vedci málo zapájajú do 7. rámcového programu.
Účastníci okrúhleho stola označili za problém aj nízku kvalitu manažmentu, alebo nedostatočnú pomoc zo strany podporných štruktúr. Zvláštnym javom slovenskej vedy je tiež jej fragmentácia.
Účastníci sa zhodli na potrebe reformy verejného obstarávania, ale taktiež zaznel názor o potrebe väčšej diferenciácie vysokých škôl podľa ich kvality.
Štátny tajomník ministerstva školstva Štefan Chudoba vyhlásil, že výskum by sa mal koncentrovať v štyroch mestách: v Bratislave, Košiciach, Žiline a v Nitre.
Generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra (JRC) Dominique Ristori vyzdvihol ako kľúčovú potrebu identifikácie priorít a presmerovania financií na tieto priority. Aj Šefčovič potvrdil silnejúci tlak zo strany Komisie na inteligentnú špecializáciu.
Podľa štátneho tajomníka sa Slovensko stalo v posledných rokoch špičkou v produktivite práce, či v manažmente výrobných procesov. Dnes však potrebujeme nové myslenie. Slovensko by sa malo podľa neho sústrediť na energetiku, materiálový výskum, biomedicínu a poľnohospodárstvo.
Politická (ne)priorita
Účastníci sa zhodli aj na tom, že kľúčové je zosúladiť národné priority vedy s európskymi, čo bol doteraz problém.
Prípravy budúceho programovacieho obdobia 2014-2020 sú zatiaľ pomalé. Jeden z dôvodov sa ukazuje byť neschopnosť dohodnúť sa na prioritách. Pastorek vyhlásil, že potrebujeme najskôr nájsť spoločný prienik, ak chceme slovenskú vedu pohnúť dopredu. Priority treba podľa neho určiť tak, že si výskumné organizácie povedia, v čom sú dobré a priemysel, čo potrebuje.
Slovenská veda nebola napriek početným politickým deklaráciám v minulosti nikdy reálnou politickou prioritou. Niekoľko rokov fungovala Rada vlády pre vedu a techniku, ktorá sa však nestretávala pravidelne a nemala žiadny vplyv. Práve nedostatočná centrálna koordinácia môže byť ďalší veľký problém.
Sipko navrhuje obnoviť Radu vlády pre vedu na čele s premiérom, ktorý by jej dodal vážnosť politickej priority. Dnes sa začína hovoriť o prorastových impulzoch do ekonomiky na riešenie krízy. Investície do vedy a výskumu by tak podľa neho mali byť chápané.