Ján Volko: Pomohlo mi, koľkí mi držali palce [Šport ]

Náš európsky medailista do 23 rokov tvrdí, že limit na MS nečakal, ale aj na nich chce podať dobrý výkon
Ešte nikdy predtým neabsolvoval takú súťažnú porciu ako na majstrovstvách Európy do 23 rokov v Bydgoszczi. Šesť štartov za tri dni. Slovenský šprintér Ján Volko to však zvládol s bravúrou hodnou atletického majstra. Domov sa vrátil s dvoma medailami – striebrom zo stovky a zlatom z dvojstovky.
„Som veľmi rád, že sa mi niečo také podarilo, predovšetkým sa chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorí mi k tomu pomohli,“ boli prvé slová nášho dvojnásobného medailistu na stretnutí s médiami v Bratislave. Čo bol preňho na tomto šampionáte najťažšie? „Vyrovnať sa so všetkým psychicky. Fyzická námaha sa dala vydržať, lebo som trénoval a bol som na ňu pripravený. Ale musel som zvládnuť tlak.“ Najprv prišla na rad stovka, pred ňou bol viac napätý. „Bolo to hektické, určite náročnejšie, rozhodovali stotiny,“ tvrdí člen bratislavského klubu NTN. „V rozbehu i semifinále som dosiahol najlepšie časy, možno aj to mi trochu zamotalo hlavu, lebo ma to predurčovalo na dobré umiestenie. Víťazný Brit bol však lepší, ukázalo sa, že sa s ostatnými dovtedy len pohrával. Vo finále vyhral zaslúžene. Ja som ukázal to, na čo mám, a nemôžem byť nespokojný. Aj striebro je skvelé.“ Po stovke akoby dostal krídla, dvojstovku priam preletel. V semifinále slovenský rekord 20,54 a vo finále čas ešte o vyše dve desatiny lepší – 20,33. „Nepostrehol som žiadnu zmenu v mojej fyziognómii,“ reagoval s úsmevom na zmienku o krídlach. „Po stovke mi však odľahlo, uvoľnil som sa, a to sa pozitívne prejavilo na dvojstovke. Nebol som si istý, čo predvedú moji súperi, ale trénerka mi verila viac, ako som si veril ja, a to mi dodalo odvahu. Ubezpečila ma, že na to mám. Pomohlo mi, že toľko ľudí mi držalo palce, a tiež, že sa za mňa modlili, čo je pre mňa ešte väčšia pomoc. Možno bolo trochu chladnejšie, no celkovo všetko zapadlo. Vietor, dráha, ani som nemohol dostať nejakú lepšiu. Boli to ideálne podmienky. Jednoducho, všetko bolo také, aké malo byť a vyšlo to perfektne.“ Prvá odmena, ktorú si náš dvojnásobný medailista vychutnal po vydarenom vystúpení, bola veľmi prozaická: „Tešil som sa, že sa budem môcť konečne poriadne najesť, že opadol stres, že môžem začať s pokojnou hlavou existovať a nemusím riešiť ďalšiu rozcvičku a ďalší štart. Samozrejme, medaily sú pre mňa najväčšia odmena.“ Po víťazstve dostal aj dosť gratulácií. „Esemesiek bolo asi zhruba desať, správ na sociálnych sieťach možno okolo 50-60. Príliš som to však nerátal,“ zalovil v pamäti 20-ročný rodák z Bratislavy. Zlatý šprint si od minulej soboty už stihol viackrát pozrieť na videu. „Nie je mu asi príliš čo vytknúť,“ podotkol včera spokojne. Víťazným časom 20,33 na dvojstovke splnil limit na augustové majstrovstvá sveta dospelých v Londýne. S akou predstavou tam poletí? „Momentálne si potrebujem trochu oddychnuť, pretože mám za sebou naozaj ťažký program,“ hovorí študent informačných technológií na bratislavskej STU. „S týmto limitom som veľmi nerátal. Bude dôležité dostať sa znova do celkovej pohody. Štart na MS je pre mňa veľká pocta a hoci to, že som sa tam vôbec dostal, beriem ako akúsi odmenu za odvedenú prácu, nechcel by som si to tam odbehnúť len tak pre radosť, ale podľa možností podať naozaj dobrý výkon.“ ROMAN RIŠA
ŠÉFTRÉNER PUPIŠ: VÝNIMOČNÝ ŠAMPIONÁT
Európsky šampionát do 23 rokov bol pre nás veľmi úspešný,“ zhodnotil slovenské účinkovanie na tomto podujatí šéftréner našej atletiky Martin Pupiš. „V medailovej bilancii sme skončili šestnásti, v bodovaní aj vďaka ďalším finálovým umiesteniam dvadsiati. Bolo to pre nás naozaj výnimočné podujatie, po desiatich rokoch sme na ňom získali medailu, pričom za toto obdobie sme nemali nikdy ani štvrté miesto, takže v Bydgoszczi sme dosiahli tri najlepšie umiestenia za uplynulé desaťročie.“ Šéftréner vyzdvihol aj fakt, že do Poľska cestovala rekordná 15členná výprava športovcov. „Je vhodné, aby na podujatia cestovali veľké tímy. Možno sa to niekomu nezdá, že ‚a čo tí ďalší...?’, ale tí ‚ďalší’ videli svoj vzor, že to nie je nejaký mimozemšťan, ale že aj biely šprintér môže kraľovať Európe a môže byť inšpirácia pre ostatných. V takom veľkom kolektíve dokázali tiež všetci lepšie odbúravať stres, naši atléti si utvorili päť osobných rekordov a väčšina dosiahla minimálne výkony zodpovedajúce limitom, na základe ktorých sa na toto podujatie kvalifikovali. Samozrejme, zo všetkého vyčnieva Volkov výkon, ktorý bol úplne fenomenálny. Janko patril k hlavným postavám šampionátu, v mužskej kategórii nikto nezískal lepšiu medailovú zbierku. Celá skupina, ktorá na ME štartovala, však ukázala potenciál.“
MUSÍ DUMAŤ, ČO SI DÁ NA RAMENO
Trénerka Naďa Bendová musí v najbližších týždňoch dumať, čo si dá vytetovať na telo. Je to dôsledok sľubu, že tak urobí, ak jej zverenec získa na ME medailu. „Vždy som tvrdila, že tetovanie nikdy, a teraz sa ukázalo, že nikdy nehovor nikdy. Videla som už mapu miest, kde to najmenej bolí. Tie sú vraj na tele tri, rameno a lýtka. Lýtka však u mňa nepripadajú do úvahy. Pôvodne som sa pohrávala s dátumom 14. júl. Vtedy sa mi narodilo dieťa a v ten deň Janko získal striebro na 100 m. O deň neskôr však prišlo zlato a priveľa dátumov by som nerada mala na sebe. Bude to teda asi niečo abstraktnejšie, no určite veľmi malé.“
Trénerka: Bežal ľahko, s hlavou v oblakoch
Naďa Bendová svojho zverenca dobré pozná. Čakala vôbec taký výrazný medailový zápis? „Snívali sme o tom, dúfali,“ priznala trénerka Jána Volka. „Jankove schopnosti poznáme, no ani jeho ani moje skúsenosti nie sú ešte také bohaté, aby sme o takomto výsledku mohli hovoriť dopredu s určitosťou. My radšej teda snívame a je to tak zatiaľ lepšie.“ Najťažšie vraj bolo zvládnuť tlak. „On je veľmi zodpovedný a každý tlak si uvedomuje a každú požiadavku sa snaží splniť. V tom sme potom museli zohrať svoju rolu my tréneri, aby sme ho udržali v pohode. Možno to je aj cesta do budúcna, dávať si menšie ciele, aby potom mohol dosahovať tie väčšie. Pred štartom stovky sme si všetci prežili extrémny stres, bola to záťaž pre Janka, ale aj pre celý realizačný tím. Úspech na tejto trati bol základ. Dvojstovka bola už o niečom inom a aj výsledok aj výkon o tom svedčia. Bežal naozaj s ľahkosťou a s hlavou v oblakoch.“

[Šport 18/07/2017]
Autor: ROMAN RIŠA