Jubileum pra-prababičky žiarovky [TV JOJ]

Ján Mečiar, moderátor:
Dnes si už ani neuvedomujeme takú obyčajnú vec, ako je žiarovka. Máme vysvietené byty, kancelárie, ulice a dokonca aj kultúrne pamiatky. No nie vždy to tak bolo.

Andrea Pálffy Belányiová, moderátorka:
Elektrická žiarovka je na svete len od devätnásteho storočia a prešla dlhým vývojom a zdokonaľovaním.

Anton Adamčík, redaktor:
Tento malý zázrak oslavuje 21. októbra svoje 144. narodeniny a za tú dobu dokázal poriadne vyrásť. 21. októbra 1879 sa americkému podnikateľovi Thomasovi Alva Edisonovi podarilo vyvinúť žiarovku, ktorá dokázala svietiť niekoľko hodín.

prof. Ing. Peter Ballo, PhD., fyzik Fakulty elektrotechniky a informatiky STU Bratislava:
Použili hodvábnu niť, tá vydržala nejakých 14 hodín, to bolo práve ten deň.

Anton Adamčík, redaktor:
O pár mesiacov neskôr verejnosti predviedol 25 takýchto žiaroviek a svoj prototyp si dal patentovať. Dokonca aj závit, ktorý sa používa dodnes.

prof. Ing. Peter Ballo, PhD., fyzik Fakulty elektrotechniky a informatiky STU Bratislava:
E, veľké E znamená edisonov závit.

Anton Adamčík, redaktor:
Vývoj však neustal. Edison hľadal nové vlákno, ktoré vydrží dlhšie, sústredil sa na bambus a úspešne.

prof. Ing. Peter Ballo, PhD., fyzik Fakulty elektrotechniky a informatiky STU Bratislava:
Ďalším skúmaním a skúšaním našli zuhoľnateľné bambusové vlákno, ktoré vydržalo už stovky hodín.

Anton Adamčík, redaktor:
Vlákno bolo zaliate v sklenej banke, z ktorej bol vysatý vzduch, aby nedochádzalo k horeniu, na druhej strane to robilo žiarovku nebezpečnou pri rozbití.

prof. Ing. Peter Ballo, PhD., fyzik Fakulty elektrotechniky a informatiky STU Bratislava:
Neskôr sa začalo plniť inertným plynom, napr. argónom.

Anton Adamčík, redaktor:
Ďalším prelomovým obdobím bola výmena bambusového vlákna za volfrámove. Tieto žiarovky väčšina z nás pozná.

prof. Ing. Peter Ballo, PhD., fyzik Fakulty elektrotechniky a informatiky STU Bratislava:
Ona má dĺžku tuná možno 2 alebo 3 centimetre a keby sa na tenko natiahlo, tak to bude mať aj meter.

Anton Adamčík, redaktor:
Problémom týchto žiaroviek bola ich nízka efektivita na to, aby dostatočne svietili, spotrebovali veľa energie na teplo. Pamätáte si, že sa na nich dalo popáliť. Oveľa úspornejšie už boli žiarivky, ľudovo nazývané neónky.

prof. Ing. Peter Ballo, PhD., fyzik Fakulty elektrotechniky a informatiky STU Bratislava:
Tam sa používa tlejivý výboj v prachovej ortuti.

Anton Adamčík, redaktor:
Tým, že obsahujú ortuť, stali sa ekologicky nevhodnými a došlo k zásadnému prelomu vo vývoji žiaroviek.

prof. Ing. Peter Ballo, PhD., fyzik Fakulty elektrotechniky a informatiky STU Bratislava:
Ja osobne si myslím, že budúcnosť patrí k týmto LED diódam.

Anton Adamčík, redaktor:
Dnes už státisíce žiaroviek osvetľuje mestá a stámilióny našu planétu, čím ale vznikol nový problém a tým je svetelný smog. Anton Adamčík, televízia JOJ.