Keď sa nezmení prístup vlády vo vzdelávaní IT špecialistov, Slovensko sa z technologickej krajiny prepadne na montážnu dielňu [touchit.sk]

IT Asociácia Slovenska s podporou akademického sektora, profesijných organizácií zastupujúcich odvetvie informačných a telekomunikačných technológií (IKT), ako aj zamestnávateľských organizácií a zväzov, dnes adresovala Vláde SR Vyhlásenie s požiadavkami na zvýšenie financovania informatických študijných odborov.
Dôvodom je znepokojenie nad súčasnou vážnou situáciou, kedy nie sme schopní vychovať dostatok IKT špecialistov pripravených realizovať digitálnu transformáciu Slovenska. Ide o vážne ohrozenie budúceho vývoja slovenskej ekonomiky vo všetkých odvetviach, ktoré zapríčiní zaostávanie našej krajiny v EÚ priestore.
Svetové ekonomické fórum v roku 2016 konštatovalo, že úspešné môžu byť len tie krajiny, v ktorých budú vytvorené flexibilné formy práce. Podľa IMD World Competitiveness Ranking 2017 kleslo Slovensko medziročne o 11 priečok na 51. pozíciu, rovnako sme klesli aj v rebríčku IMD World Digital Competitiveness Ranking 2017 z 41. na 43. pozíciu. „Tieto výsledky nehovoria o pozitívnom vývoji, navyše, ak k tomu pridáme nepriaznivý demografický vývoj a doslova katastrofálny stav nášho vzdelávacieho systému, potom sa máme čoho obávať. Hrozí nám, že ak nebudú podniky dostatočne pripravené na zmenu, nebudeme zaradení do celoeurópskych dodávateľsko-odberateľských reťazcov a slovenská ekonomika tak značne zaostane v EÚ priestore,“ vyjadril sa Mário Lelovský, prezident IT Asociácie Slovenska.
IKT priemysel je jedným z kľúčových odvetví slovenského hospodárstva. Generuje až 6% HDP a podieľa sa významnou mierou na príjmoch štátneho rozpočtu (len prostredníctvom DPPO ide o 8,6% celkovo odvedených daní právnických osôb). Zamestnáva priamo 35-tisíc špecialistov a ďalších až 20-tisíc pôsobí v ostatných odvetviach. Vyznačuje sa najvyššou pridanou hodnotou s perspektívou rastu na najbližších 15 – 20 rokov. Napriek tomu v súčasnosti bojuje s akútnym nedostatkom kvalifikovaných zamestnancov, ktorého dôsledkom môže byť zlyhanie Slovenska v realizácii transformácie na digitálnu ekonomiku. Tento alarmujúci fakt sa dotýka všetkých odvetví, nielen IKT aj vzhľadom na neustále rastúci vplyv informačných technológií na biznis.
„Aktuálne na Slovensku chýba 10-tisíc IKT špecialistov. Rozbiehajúca sadigitálna transformácia firiem zo všetkých odvetví a jednotný digitálny trhEÚ dopyt po IKT odborníkoch ešte minimálne zdvojnásobia. Je preto veľmi reálny predpoklad, že ak sa neudejú zásadné zmeny, môžeme očakávať po roku 2020 deficit až 20-tisíc. To môže zásadne a negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky a vytváranie nových pracovných miest,“dodal Mário Lelovský.
Aby sme zabránili tomuto pre slovenskú spoločnosť negatívnemu trendu, je nevyhnutné uskutočniť zmeny na úrovni vzdelávania budúcej generácie IKT špecialistov.
„Informatika patrí medzi málo odborov, o ktoré majú mladí ľudia záujem a zároveň aj zamestnávatelia majú záujem o ich absolventov. Informatici majú veľké uplatnenie: zaujímavú prácu a dobrý plat. Problémom je však nedostatok učiteľov. Až taký, že hrozí kolaps vzdelávania na viacerých vysokoškolských pracoviskách na Slovensku. Slovensko musí do učiteľov informatiky výrazne viac investovať, ak chceme byť hospodársky aj spoločenský vyspelou krajinou. Zvlášť v predvečer zásadnej technologickej revolúcie, kedy nás už v najbližších rokoch ovládnu nové technológie využívajúce umelú inteligenciu, internet vecí, analýzy veľkých dát atď. Budeme potrebovať oveľa viac ľudí, ktorí týmto technológiám budú rozumieť a pomôžu udržať našu výrobu na svetových trhoch,“ povedal Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Z prieskumov neobsadených pracovných pozícií je zrejmé, že podobný nedostatok kvalifikovaných odborníkov začína u nás brzdiť rozvoj aj ďalších, nielen informačno-technologických, odvetví.
Na tento nelichotivý stav poukazuje aj Miroslav Kiraľvarga z Republikovej únie zamestnávateľov: „Nemôžeme a ani nechceme zabrániť mladým ľudom ísť študovať do zahraničia. Nemôžeme a ani nechceme vytvárať bariéry pre našich občanov, ktoré by im sťažovali vycestovať a pracovať mimo Slovenska. Avšak je našou povinnosťou, aby sme rozumne, postupne a zároveň dostatočne rýchlo implementovali také zmeny v školskom systéme, ktoré budú motivovať k štúdiu technických, prírodovedných a IKT odborov. Už teraz viditeľná a jasne prezentovaná požiadavka priemyslu na obsadzovanie pracovných pozícií vyžadujúcich vzdelanie v uvedených odboroch budí celospoločenský záujem. Ak chceme, aby sa zvyšovala životná úroveň na Slovensku, je potrebné investovať tam, kde je jasne predvídateľná návratnosť investície – investovať do vzdelávania, ktoré produkuje kvalifikovaných absolventov pre priemysel, priemyselný výskum a jeho digitalizáciu.“
„Odvetvia cestovného ruchu sa rovnako ako mnohých iných odvetví dotkne digitalizácia. Pre úspešný rozvoj konkurencieschopnosti nášho odvetvia v rámci celej EÚ musíme vedieť reagovať na nové výzvy, prispôsobiť sa trendom a technologickému pokroku a zabezpečiť porovnateľnú kvalitu a ponuku služieb. Ak chceme, aby sa Slovensko stalo atraktívnou destináciou a zabezpečiť udržateľnosť rozvoja cestovného ruchu, potrebujeme sa vysporiadať najmä s nedostatkom kvalifikovaného personálu, pričom treba začať už na úrovni vzdelávania budúcich špecialistov,“ vyjadril sa Marek Harbuľák, prezident Zväzu cestovného ruchu SR.
V neprospech situácie hovorí aj klesajúca demografická krivka a je celkom zjavné, že pokiaľ sa nepristúpi k razantnému riešeniu situácie, nebude mať kto na Slovensku realizovať Priemysel 4.0 a digitalizáciu ďalších odvetví a stane sa z neho len montážna dielňa neatraktívna pre investorov.
„Slovenská informatická spoločnosť je presvedčená, že Slovensko má v oblasti informačných technológií veľký potenciál, ktorý je treba rozvíjať. Ako stavovská organizácia informatikov upozorňujeme na nedostatok vzdelaných odborníkov schopných tento potenciál naplniť. Tu je úloha vzdelávacieho systému nezastupiteľná, ale musí mať na to vytvorené podmienky. Rovnako aj na zvýšenie požadovanej úrovne digitálnych zručností pre tých, ktorí sa nestanú IT špecialistami, ale budú používateľmi IT technológií v ostatných odvetviach a budú sa podieľať na digitalizácii ekonomického a spoločenského života. Prieskumy hovoria, že nedostatok zručností spôsobuje stratu až dvoch hodín týždenného pracovného času,“ konštatoval Milan Ftáčnik, predseda Slovenskej informatickej spoločnosti.
Zástupcovia IKT sektora, slovenských informatikov, akademickej sféry, ako aj ďalších profesijných a zamestnávateľských organizácií sa preto spojili a rozhodli adresovať spoločné Vyhlásenie Vláde SR so žiadosťou o riešenie tohto naliehavého problému.
Svoje požiadavky zhrnuli do dvoch základných bodov:
„Sme presvedčení, že jednou z hlavných príčin tejto situácie je spôsob financovania našich vysokých škôl štátom.
Preto navrhujeme Vláde SR, aby vo financovaní vysokého školstva vykonala tieto zmeny:
- Žiadame, aby v rámci pripravovanej reformy slovenského školstva bol spôsob financovania vysokých škôl upravený tak, aby boli vysoké školy až do úrovne študijných programov financované výrazne diferencovane, a to okrem súčasne zohľadňovanej akademickej kvality vysokých škôl a konkrétnych fakúlt, predovšetkým podľa potreby ich absolventov pre slovenské hospodárstvo a spoločnosť. Táto spoločenská potreba sa dá objektívne určiť z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny týkajúcich sa štruktúry uchádzačov o zamestnanie podľa študijných odborov, a predovšetkým tiež z údajov Sociálnej poisťovne o priemerných nástupných platoch, ktoré sú na našom trhu práce priznávané absolventom jednotlivých fakúlt (nositeľom študijných odborov). Takáto diferenciácia by nemusela mať vplyv na celkový objem verejných prostriedkov alokovaných pre VŠ.
- Okrem toho však Vládu SR žiadame, aby na podporu prípravy absolventov v kľúčových odvetviach, ktorých rozvoj na Slovensku chce podporiť, alokovala pre príslušné VŠ dodatočné zdroje, ktoré im umožnia pripravovať dostatok potrebných absolventov. Obe zmeny umožnia, aby fakulty so spoločensky najžiadanejšími a najpotrebnejšími absolventmi rozšírili svoje vzdelávacie kapacity a mohli angažovať dostatok kvalitných a primerane ohodnotených pedagógov.“
-END-