Hoci sú plasty recyklovateľné, štandardne ich nemôžeme považovať za ekologický materiál. Ich rozklad v prírode trvá niekoľko desiatok rokov a predstavujú preto obrovskú záťaž pre životné prostredie. Už onedlho sa však možno stanú samozrejmosťou plasty, ktoré sa do troch mesiacov doslova „vyparia". Na vývoji a podpore používania takzvaných biodegradovateľných plastov sa podieľajú vedci zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v rámci európskeho programu Plastice. Inovácia spočíva v tom, že plasty slúžia ako potrava pre mikroorganizmy. „Už do troch mesiacov sú schopné rozložiť sa na prírodné zložky ako voda, oxid uhličitý alebo biomasa," približuje prof. Dušan Bakoš z Ústavu polymérnych materiálov STU. Výrobky z tohto materiálu, napríklad vrecká alebo obaly, majú pritom z hľadiska kvality rovnaké vlastnosti ako bežný plast. Aj v tomto prípade však treba dbať na správnu likvidáciu. „Aby sa biodegradovateľný plast mohol rozložiť, musí byť zlikvidovaný spolu s organickým odpadom v komposte. Práve v komposte dochádza k jeho rozpadu a následnej metabolizácii mikroorganizmami," vysvetľuje profesor Bakoš. Ak sa biodegradovateľný plast odhodí v prírode, spomalí sa jeho rozklad a plast sa stáva ekologickou záťažou. Stále však ide o menšie zlo v porovnaní s konvenčnými plastmi. Biodegradovateľné plasty sa dajú použiť na mnohé z bežných výrobkov z plastov. Najpraktickejšie je ich využitie na vrecká na domový odpad, plastové príbory, časti plienok a podobne. Výrobky z biodegradovateľných plastov sú zatiaľ o niečo drahšie ako bežné plastové. To je hlavný dôvod, prečo sa na Slovensku zatiaľ nespracovávajú. Vedci zo STU však hľadajú spôsoby, ako tieto biodegradovateľné polyméry zlacniť. Prichádzajú s ponukou originálnych zmesí, v ktorých sú zakomponované aj lacnejšie zložky, napríklad škrob.
Prílohu Ekológia pripravila: Jana Véghová
PUBLIKOVANÉ 17. október 2012