Kedysi hrával s Katarziou, dnes programuje. Robotik z STU vyvinul robota, ktorý komunikuje cez gestá [dennikn.sk]

Roboty, ktoré reagujú na gestá, by sa dali využiť v domácnosti, v lekárstve či ako pomocníci pre starých a hendikepovaných ľudí.
Programátor Michal Tölgyessy z STU vyvinul technológiu na komunikáciu s robotom pomocou gest.
„Mojím cieľom je, aby komunikácia s robotmi bola čo najprirodzenejšia a podobala sa na tú medzi ľuďmi. Aby sme nemuseli používať klávesnice, myši alebo džojstik a využívali sme to, čo je nám prirodzené, gestá alebo reč,“ hovorí pre Denník N.
Už dnes existujú napríklad robotické vysávače, ktoré samy vysávajú dlážku. Človek na displeji zadá pokyny a ony ich vykonajú. „Ale čo keby to v budúcnosti vyzeralo inak? Predstavte si, že varíte a niečo sa vám vyleje na dlážku. Robotu by ste ukázali, čo sa stalo, a gestom ho poslali na určené miesto, aby poupratoval,“ hovorí o možnom využití technológie Tölgyessy.

3D snímač
Robot, ktorý vyvinul, stojí na podvozku iRobot Create. Ide o vývojovú súpravu určenú na výskum a vývoj, ale využiť sa dá aj v hobbyrobotike.
Na zariadení je – okrem iného – umiestnený 3D snímač. „Dokáže lokalizovať človeka a zistiť 3D pozície jeho kĺbov na rukách. Snímač vie rozpoznať hĺbku, takže vie, ako ďaleko odeň stojíte,“ vysvetľuje robotik.
Tölgyessy nás zavedie do Národného centra robotiky na STU a ukáže nám, ako robot funguje. Postaví sa pred kameru, pravou rukou najprv ukáže na nejaký bod v priestore a následne zdvihne ľavú ruku, čím robotu udelí pokyn, aby sa rozbehol.
„Počítač vypočíta priamku z kĺbov lakťa a zápästia. Priamka, ktorú tvoria, niekde pretína podlahu. Do tohto miesta sa robot vydá. Najprv sa správne natočí, potom sa vydá vpred a nakoniec sa natočí späť na človeka,“ hovorí vedec.
Podobné riešenie vyvinuli aj v zahraničí, ale ovládanie robota vyžadovalo, aby gesto trvalo počas celej dĺžky úkonu robota. „Moje riešenie, keď robotu jednorazovo vydám pokyn, je elegantnejšie, lebo človek nemusí mať ruku neustále vystretú. Byť v strnulej polohe je vyčerpávajúce,“ hovorí Tölgyessy.

Kosačky, drony, vysávače a iné
Robotika sa pýtame, kde všade by sa technológia dala v budúcnosti využiť. „Okrem robotických vysávačov aj na kosačkách alebo dronoch, ktoré by natáčali na hudobných festivaloch, v prírode či v inom prostredí.“
Podľa Tölgyessyho by sa technológia dala uplatniť aj ako pomocník pre starých či hendikepovaných ľudí. „Človek by sa o robota opieral alebo by ho robot viedol. Zariadenie by reagovalo na gestá od používateľa.“
Lekári v ordinácii alebo v operačnej sále by gestami mohli ovládať napríklad posúvanie röntgenových snímok, doplnil robotik.

Kreativita
Mladý vedec nespĺňa stereotypnú predstavu o informatikovi ako škrobenom „podivínovi“ zahľadenom do obrazovky počítača. V uvoľnenej atmosfére nás privíta na pracovisku, a keď ideme do jeho kancelárie, za dverami nájdeme gitaru.
Kedysi hrával Tölgyessy so speváčkou Katarziou, aj dnes je jeho práca rozdelená medzi muziku a robotiku. Vedca sa opýtame, čo oba vzdialené odbory spája. „Asi to vychádza z môjho prístupu k vede, ktorý je oveľa viac založený na kreativite. Na robotike sa mi páči, keď vidím, ako sa veci hýbu a ako na mňa reagujú.
Ak ste robotik, máte nejaký nápad a zrealizujete ho. Celé je to kreatívny proces. Pre mňa osobne sú matematika a programovanie len prostriedky, ktorými viem zrealizovať zaujímavú ideu.“
Robotik priznáva, že na počiatku sa s matematikou a programovaním vytrápil. „Ale keď sa cez to človek prelúska, stane sa to jeho vyjadrovacím prostriedkom a dokáže realizovať krásne veci. Tak je to aj v iných odvetviach: aj klavirista či bubeník musia veľa cvičiť, najprv ich to nebaví, ale keď si hranie na hudobnom nástroji osvoja, vedia vytvoriť niečo krásne.“

Len peniaze nestačia
Vedca sme sa opýtali, ako je na tom robotika na Slovensku v porovnaní so zahraničím. Povedal, že sa nemôžeme porovnávať s Nemeckom alebo Rakúskom, kde je na všetko viac peňazí. „Ale s niektorými kolegami sme si povedali, že sa nebudeme iba sťažovať, a tak sme začali od seba. Ako študent som kritizoval, ako sa na škole robili cvičenia, tak som sa to snažil robiť lepšie, keď som ešte učil.“
Na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity vybudovali s kolegami Národné centrum robotiky. „Vďačíme za to najmä kolegovi Františkovi Duchoňovi. On zháňal financie a viedol tím ľudí, ktorí myšlienku zrealizovali.“
Tölgyessy vraví, že ak by sa do školského systému iba naliali peniaze, problémy by automaticky nezmizli. „Financie samotné nestačia. Treba vytvoriť motivačný a hodnotiaci systém. Aby sme kvalitných ľudí motivovali k novej práci a ohodnocovali ich na základe výsledkov, nie kontaktov.“