Koľko problémov spôsobí, keď veda musí čakať na sľúbené peniaze [etrend.sk]

Organický chemik Pavol Jakubec sa vrátil na Slovensko z Harvardovej univerzity, pretože chcel robiť výskum podľa vlastných predstáv. Hneď prvý rok po návrate sa pustil do získavania grantu od Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV). A aj uspel, na štvorročný grant mu APVV vlani priklepla dvestotisíc eur, takmer maximum, aké môže prideliť. P. Jakubec sa zaoberá lacnou produkciou aminokyselín, ktoré sa potom dajú napríklad využiť vo veľmi lukratívnom výskume liečby Alzheimerovej choroby.
Získať grant od APVV, ktorá rozdeľuje štátne peniaze na vedu, pritom nie je maličkosť: okrem podrobného rozpočtu grantu treba mať aj naozaj kvalitný projekt. Sitom nakoniec prejde len asi 15 percent žiadateľov.
„Prvého júla mali prísť peniaze a mali sme začať riešiť projekt. Z agentúry sa ozvali až v auguste, že ministerstvo neuvoľnilo peniaze na schválené granty,“ vysvetľuje P. Jakubec. Len pri tomto projekte na peniaze čakala zhruba dvadsiatka ľudí, medzi nimi doktorandi aj študenti, ktorí na ňom mali založené bakalárske práce. Podobnú situáciu zažili aj ďalší vedci, ktorí vlani získali grant. „Situácia nás mrzí, ale so žiadateľmi komunikujeme. Ide len o sklz,“ hovorí riaditeľ APVV Pavol Balžanka.
Neprehliadnite
Únik mozgov sa začína už v školách
Názor | Školy musia byť priestorom, ktorý odráža budúcnosť, akú pre Slovensko...
Diera za šesť miliónov
P. Balžanka vysvetľuje, že problém vznikol vlani, keď exminister školstva Peter Plavčan uvoľnil na výzvu 33 miliónov eur, takmer dvojnásobok sumy, ktorú agentúra tradične rozdeľuje. Časť peňazí, zhruba 6,5 milióna eur, potom chýbala v tohtoročnom rozpočte. „Rezerva na ne v rozpočte vytvorená bola, len sa nepresunula na ministerstvo školstva,“ dodáva.
Pavol JakubecZdroj - Martina Brunovská
Ako dopĺňa profesor Jozef Masarik z Univerzity Komenského, ktorý je predsedom Predsedníctva APVV, agentúra presun peňazí v posledných mesiacoch niekoľkokrát urgovala. Po dohode novej ministerky školstva a ministerstva financií dostanú vedci granty vyplatené. Ministerka Martina Lubyová fungovanie agentúry podrobne pozná: ako vedkyňa predsedala jednej zo šiestich rád, ktoré granty posudzujú. Záväzok poslať peniaze na vedu čo najskôr potvrdila i kancelária premiéra.
Podľa novej ministerky Martiny Lubyovej budú granty vedcom vyplatené
Zároveň sa vedcom posunú aj termíny podávania ročných hodnotení čerpania grantov. „Aj v minulosti boli sklzy vo vyplácaní peňazí, ale peniaze nakoniec vždy prišli,“ dodáva J. Masarik. S tým, že výzvy z rokov 2015 a skorších agentúra plní v riadnom čase. Problém s platením sa týka len vlaňajších víťazov grantov. On sám by bol rád, keby štát vkladal do vlastného výskumu oveľa viac, aby agentúra mohla plniť tie ciele, ktoré im vláda vytýčila, no nevyčlenila na ne peniaze.
Pre vedcov je grant od agentúry garanciou dlhodobého financovania projektu, preto výpadky financovania vnímajú veľmi citlivo. Veľkú neistotu preto vzbudil nedávny newsletter Slovenskej technickej univerzity (STU), ktorý nielenže potvrdzoval meškajúce peniaze na granty, ale s neistotou sa vyjadroval aj o výzve aktuálnej na jeseň tohto roka.
Laboratóriá Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v BratislaveZdroj - Martina Brunovská
Pozrite sa do laboratórií STU
Dlhé obstarávanie
Sklz je nepríjemný aj z iného hľadiska. Znamená oneskorenie štartu pre študentov, ktorí chceli v septembri už riešiť svoje výskumné úlohy. STU, kde P. Jakubec pôsobí, nakupuje všetok materiál cez verejné obstarávanie. Zabezpečí tak síce, že získa najlacnejšiu ponuku, no „je to bolehlav. Než to prejde mašinériou, trvá to týždne až mesiace. Potom naozaj nemôžeme konkurovať vo výskume, keď mesiac-dva čakáme na chemikáliu,“ hovorí P. Jakubec.
Pavol JakubecZdroj - Martina Brunovská
Česká Univerzita Karlova s podobne úspešnou chemickou fakultou síce tiež verejne obstaráva vybavenie laboratórií, nie však samotné chemikálie. Na tie majú stálych dodávateľov, ktorých „pravidelne prehodnocujú“. Dôvodom je práve časová úspora pri dodávkach. Humanitné odbory podobné problémy neriešia, materiály zvyčajne nepotrebujú. Najväčšími žiadateľmi o granty sú však práve technické odbory.
STU zaviedla takéto široké verejné obstarávanie nedávno, aby predišla možným pochybnostiam o transparentnosti. Vnímanie korupcie na Slovensku pociťujú vedci aj v ďalších oblastiach: „Európske peniaze nemáme možnosť získať jednak preto, že na ne nemáme vedecky a infraštruktúrne, a potom je tu aj podozrenie z korupcie, ktoré sa teraz prepiera,“ hovorí P. Jakubec. A svoj postreh pridáva i P. Balžanka: „Pre medializované informácie nám začínajú odskakovať hodnotitelia projektov,“ dodáva.
Poctivé hodnotenie
Na rozdiel od pochybností o hodnotiteľoch, ktorí na ministerstve školstva rozdeľovali eurofondy, čo stálo miesto P. Plavčana, si vraj agentúra dáva záležať na objektívnom hodnotení. Každý grant posudzuje jeden domáci a jeden zahraničný hodnotiteľ z daného odboru.
„Hovorilo sa, kvôli konfliktu záujmov, že by sme mali mať iba zahraničných hodnotiteľov, ale ja sa s tým nestotožňujem. Vysielame potom zlý signál, ako by sme na Slovensku nemali odborníkov,“ myslí si profesor Masarik. O konečnom pridelení grantu rozhoduje rada, pričom ten, kto navrhuje udelenie grantu, sa na finálnom rozhodnutí vôbec neúčastní, aby bola zabezpečená objektívnosť. Za posudky sa neplatí, pretože potom podľa J. Masarika vznikajú „iné motivácie na posudzovanie“ . On sám posudzuje projekty napríklad pre NASA či ďalšie svetové inštitúcie – taktiež bezplatne.
Vlani si dokonca spravil porovnanie hodnotiteľov, aby si overil vplyv kolegiality. Rozdelil ich na slovenských, českých a iných zahraničných. Ak by tí slovenskí či českí nadhodnocovali projekty vlastných kolegov, dávali by systematicky vyššie hodnotenie než tí zahraniční. „No to sa nepotvrdilo, hodnotenia boli porovnateľné,“ uzatvára J. Masarik.
Pre ešte väčšiu objektívnosť APVV uvažovala aj o tom, že členovia jednotlivých rád nebudú môcť žiadať o granty. „Narazili sme na veľkosť trhu,“ komentuje J. Masarik. „Do hodnotiacich rád by sme nedokázali získať najväčšie kapacity. Tie by sa kvôli účasti v hodnotení nevzdali vlastných dlhodobých projektov.“
Chýbajú súkromné iniciatívy
V budúcnosti by vedci radi videli aj zmeny vo formálnych pravidlách žiadostí. Povinnosti súvisiace s publikáciami a účasťou na konferenciách, o ktorých do grantov píšu, nie sú vraj reálne splniteľné. Nie každý výskum totiž vedie k praktickým, pozitívnym výsledkom. P. Jakubec ponúka príklad z praxe v Harvarde: „Môj šéf päť rokov nepublikoval ani riadok, len skúmal. A potom prišiel s úplne novým typom antibiotika, ktoré si všimol celý svet.“
Laboratóriá Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v BratislaveZdroj - Martina Brunovská
Na podobný výskum však mal súkromný grant, ktorý publikácie nepožadoval. Podobné financovanie je na Slovensku zatiaľ veľmi obmedzené, firmy sa venujú investíciám hlavne do aplikovaného výskumu, riešeniu akútnych problémov vo výrobe. Aj preto je APVV ako poskytovateľ najväčších výskumných grantov takým podstatným prvkom. Len na STU poskytuje vyše polovice všetkých grantových príjmov, STU od agentúry ročne dostáva viac než tri milióny eur.
Menej zamestnancov neprekáža
Agentúra na podporu výskumu a vývoja sa dostala do médií už v júni, keď sa objavili informácie o prepúšťaní zhruba polovice zamestnancov. P. Balžanka vysvetľuje, že keď sa prvého apríla tohto roka ujal pozície riaditeľa, chýbala v rozpočte agentúry zhruba tretina až štvrtina mzdových prostriedkov a situáciu bolo treba riešiť. „Neprepúšťali sme osvedčených projektových manažérov, ako sa hovorilo, zmenili sme fungovanie celej agentúry,“ dodáva. Ak v apríli chýbalo v rozpočte na mzdy až tristotisíc eur, doposiaľ sa deficit podarilo skresať na päťtisíc eur. Rok chce skončiť s nulovým schodkom, pretože agentúre sa podarilo ušetriť aj na prevádzkových nákladoch.
Laboratóriá Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v BratislaveZdroj - Martina Brunovská
Podľa P. Balžanku ani nedáva zmysel, aby agentúra ako administrátor grantov spotrebúvala priveľa prostriedkov, ktoré by mohli ísť na vedu. Vysvetľuje, že práca v agentúre bola v minulosti veľmi nárazová, počas roka zamestnanci mali relatívne málo práce, nárast prišiel len v čase schvaľovania projektov. Zmenou fungovania tímov sa ju podarilo rozložiť počas roka rovnomernejšie. Ľudia si začali viac vymieňať informácie, aby sa mohli navzájom vo funkciách zastupovať. Fungovanie sa zjednoduší aj navonok: vedci napríklad nebudú musieť každý rok podpisovať dva dodatky k zmluve, aby dostali financie na ďalší rok projektu. Už teraz väčšina komunikácie prebieha elektronicky, cez internet sa podávajú žiadosti aj potrebná dokumentácia.

[etrend.sk 23/09/2017]
Autor: Ján Záborský
Zaradenie: eTREND
Link: https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2017/cislo-38/ked-vede-chybaju-peniaze.html