Komenský by zaplakal [Žurnál]

Slovensku unikajú do zahraničia nielen mozgy, ale aj nastupujúce talenty. Mladí ľudia radšej volia dobré vzdelanie za hranicami, ako nekvalitné doma. Podľa OECD až 23-tisíc našich mladých ľudí študuje v zahraničí. Príčiny sú v upadajúcej úrovni slovenského vysokého školstva, čo sa krajine môže o pár rokov vypomstiť v podobe značne preriedených radov vzdelaných ľudí. Zmeny, ktoré robí súčasná vláda, problémy škôl zatiaľ ani zďaleka neriešia.
Bratislavčanka Martina Húsková študuje tretí rok na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. "Najprv som študovala v Bratislave architektúru a nedopadlo to dobre. Pretože v tom čase sestra v Brne chodila na právo a mne sa páčil systém jej štúdia, rozhodla som sa pre Brno, " vysvetlila Martina, prečo odišla na školu do Česka.
Prihlásiť sa na školu bolo jednoduché, bez papierovania. Vyplnila prihlášku cez internet, zaplatila poplatok a dostala pozvánku na prijímačky. Tie pozostávali z testu predpokladov.
"Je to niečo ako IQ test. Podľa vybraného odboru sa potom robia ďalšie testy. Čiže, ak je to angličtina, tak sú to jazykové testy, " dodala.
Na štúdiu v Brne je spokojná s tým, že rozvrh si zostavuje sama prostredníctvom elektronického systému. Prvý rok si zostavila taký rozvrh, že mala školu tri dni do týždňa. Cez internet si vyberá aj termíny skúšok. "Súčasťou informačného systému je aj inzercia, ponuka podnájmov, predaj skrípt, straty a nálezy, jazda a spolujazda.
Je to veľmi jednoduché. Človek si sadne k internetu a vybaví všetko. " Martina ešte nevie, čo bude po skončení školy robiť. Prihlásila sa aj na ekonomickú fakultu. "Dúfam, že mi to pôjde a zvládnem dve školy naraz, " hovorí.
Humanitné školy stagnujú
Úroveň našich vysokých škôl sa nezlepšuje. Platí to najmä o humanitných a spoločenskovedných odboroch. Kvalitu si zatiaľ držia prírodovedecké a lekárske fakulty v Bratislave, Košiciach, Martine a technické univerzity v Bratislave, Košiciach, vo Zvolene a v Žiline.
Miroslav Beblavý, predseda Správnej rady Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť, to vysvetľuje tým, že technické a prírodné vedy majú tradíciu a dobré zázemie mali už za socializmu. "Fyzika či chémia neboli poznamenané ideológiou ako spoločenské vedy. Aj preto na prírodovedeckých a technických fakultách vyrastali kvalitní učitelia, ktorí boli viac integrovaní do sveta. V humanitných a spoločenskovedných odboroch sme nemali dostatok dobrých učiteľov, " dodáva.
Rozdiel v úrovni vysokých škôl sa ešte viac prehĺbil vznikom nových humanitných škôl, na ktoré sa rozptýli lo aj to málo dobrých pedagógov. Aj preto počet našich študentov, ktorí odchádzajú za štúdiom do Česka, stúpa a, naopak, počet českých študentov u nás dramaticky klesá.
Michal Považan, riaditeľ nezávislej rankingovej a ratingovej agentúry ARRA, hovorí, že rastúci záujem o štúdium v zahraničí je pozitívny trend.
"Ako problém by som skôr videl to, že v rovnakej miere nedochádza k prílevu zahraničných študentov na slovenské vysoké školy. " Situáciu našich škôl až tak dramaticky nevidí, ale hoci si myslí, že úroveň slovenských vysokých škôl sa mierne zlepšuje, priznáva, že "keď to porovnáme s výraznými zlepšeniami univerzitných systémov v iných vyspelých štátoch, znamená to v skutočnosti zaostávanie".
ARRA vo svojej poslednej štúdii porovnávala slovenské a české fakulty. Zistila, že fakulty českých vysokých škôl dosahujú všeobecne lepšie výsledky v publikačnej činnosti.
V porovnaní so slovenskými fakultami získavajú výrazne viac peňazí na vedeckú činnosť z verejných zdrojov, v roku 2007 to bolo 4, 5-krát viac, ako dostali slovenské fakulty. O kariéru doktoranda - mladého vedca je podľa štúdie na Slovensku vyšší záujem ako v Česku. Počas doktorandského štúdia však značná časť mladých, často nádejných vedcov odchádza do iných oblastí a v konečnom dôsledku doktorandské štúdium končí u nás menej študentov ako v Česku.
Nepotrební pre firmy
S úrovňou absolventov vysokých škôl sú nespokojné aj firmy. Technici podľa nich neovládajú cudzie jazyky, preto im po nástupe do práce platia jazykové kurzy. Navyše, je ich málo. Školy chrlia viac absolventov humanitných a spoločenskovedných odborov, ktorí nemajú na trhu uplatnenie.
"Hlavným problémom je malý počet absolventov technických škôl. Nemôžeme pozitívne hodnotiť množstvo absolventov odborov (ľahkých odborov), ktorých trh práce absolútne nepotrebuje a nemá ich kde umiestniť. Naopak, dostatočný je počet absolventov ekonómie, práva či , manažmentu', pod ktorým sa dá chápať asi všetko, " hovorí Marek Lukáčik z Klubu 500, ktorý združuje zamestnávateľov s 500 a viac zamestnancami. Okrem nízkej gramotnosti v cudzích jazykoch je podľa neho veľkým problémom, že absolventom chýbajú praktické zručnosti.
"Školy sú veľmi slabo prepojené s praxou. " Aj napriek kritike kvality našich študentov však podľa Považana v evidencii úradov práce zostáva minimum absolventov. Štatisticky by bolo potrebné zistiť, či sa zamestnali vo vyštudovanom odbore, ale takéto štatistiky na Slovensku nie sú. Ani školy, v ktorých záujme je mať prehľad o svojich absolventoch, túto problematiku nemapujú. Práve pre nedostupnosť štatistík firmy ťažkopádne vstupujú do spolupráce so školami. Podľa Lukáčika je problém najmä v tom, že školy nie sú hodnotené spätným pohľadom, teda podľa toho, ako sa ich absolvent uplatní na trhu práce. Podľa neho však kritika patrí aj do radov firiem, ktoré by mohli aktívnejšie vstupovať do spolupráce so školami. Tá zatiaľ funguje väčšinou v školách s technickým zameraním.
Napríklad odborníci Slovnaftu prednášajú študentom Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU.
Mladí ľudia na takýchto prednáškach získajú všeobecný prehľad, od výroby až po manažovanie takej veľkej firmy, ako je MOL.
Univerzity pohoreli Jedným z kritérií na porovnávanie kvality škôl je publikovanie učiteľov v zahraničných špičkových časopisoch. Podľa údajov ministerstva školstva napríklad Ekonomická univerzita mala za rok 2008 len päť publikácií. Pri počte 600 zamestnancov je toto číslo veľmi nízke a svedčí o nevyrovnanosti učiteľského zboru. Vypovedá to o tom, že vedu robí na škole len pár pedagógov a ostatní sa vezú s nimi. Katolícka univerzita v Ružomberku a Univerzita J. Selyeho v Komárne mali po dve také publikácie.
V akreditácii, ktorú teraz doťahuje ministerstvo školstva, prešlo zo 18 univerzít prvým kolom len šesť. Titul univerzita si môžu nechať Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach a Technická univerzita vo Zvolene.
Po skončení hodnotenia sa školy rozdelia na tri typy škôl
- univerzity, vysoké školy bez zaradenia a odborné vysoké školy. Výsledkom bude ich rozdielne financovanie, univerzity dostanú najviac, odborné školy najmenej.
Na vysokých školách bez zaradenia bude možné získať bakalárske, magisterské a inžinierske tituly. Doktorandské štúdium bude len výsadou univerzít. Akreditačná komisia hodnotila 27 vysokých škôl.
Titul univerzita má ešte šancu získať ďalších päť škôl - Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Žilinská univerzita v Žiline, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Ekonomická univerzita v Bratislave a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre.
Kvalitní učitelia budú chýbať
V problematike vysokých škôl vidí Beblavý aj ticho tikajúce bomby. Najtalentovanejší mladí ľudia odchádzajú na doktorandské štúdium na špičkové pracoviská do zahraničia a už sa nevracajú späť. "V zahraničí mladý človek vopred vie, aký bude jeho kariérny rast, kedy môže získať titul profesora a koľko bude zarábať. Plat profesora sa v Amerike pohybuje okolo 150-tisíc dolárov ročne, u nás by podľa toho mal profesor zarábať od dvetisíc eur vyššie, čo, samozrejme, nezarába. " Na Slovensku môže človek získať profesorský titul, ak odučil desať rokov. Nik sa nepozerá, aký je kvalitný. Hlavne, že je profesor. Podľa počtu profesorov sa potom hodnotí kvalita celej školy. O tento titul sa však nemôže uchádzať úspešný vedec z akademického prostredia, ktorý neučil, aj keď je odborne uznávaný.
Slabé platy a rigidné kritériá na získanie titulu môžu spôsobiť, že za pár rokov vypadne generácia schopných učiteľov.
To sa týka všetkých škôl, aj technických a prírodovedných, ktoré v súčasnosti s nedostatkom kvalitných pedagógov netrpia. Podľa správy o vysokom školstve z roku 2008, ktorú vypracovalo ministerstvo školstva, sa priemerný vek profesorov pohybuje od 57 do 65 rokov. Beblavý upozorňuje, že tieto čísla hovoria o tom, že medzi profesormi nedošlo ku generačnej výmene.
Ďalším problémom, ktorý sa odráža v kvalite absolventov, je externé štúdium. Nik ho nekontroluje. V rámci akreditácie sa posudzovalo interné štúdium a automaticky sa predpokladalo, že kvalita oboch je rovnaká.
Beblavý tvrdí, že to tak nie je.
Externisti podľa neho na viacerých školách študujú len formálne. Pritom tvoria až jednu tretinu z celkového počtu študentov. Školy aj touto formou štúdia prispievajú k zvyšovaniu počtu nekvalitne pripravených absolventov.
Akreditácia vypracovaná ministerstvom školstva je podľa Miroslava Beblavého nastavená zle. Tvrdí, že školy by sa síce mali rozdeliť na univerzity a odborné školy, každý typ školy by však mal mať vlastné posudzovanie kvality. Michal Považan vidí zvýšenie kvality v reforme financovania vysokých škôl.
Martina Húsková z Bratislavy dala prednosť štúdiu na Masarykovej univerzite v Brne.
Fakulta chemickej a potravinárskej technológie patrí medzi elitné fakulty na Slovensku.
Dekan Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STÚ v Bratislave Dušan Bakoš.
Chemikov nájdete všade
Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave patrí medzi najlepšie fakulty na Slovensku. Podľa hodnotenia ARRA má trikrát vyššiu úroveň ako jej sesterská fakulta v Prahe. Jej absolventi dnes sedia vo vrcholových manažmentoch chemických podnikov. Fakultu vyštudoval aj diplomat Rastislav Káčer, ktorý bol veľvyslancom v USA. "Škola naučí mladých ľudí technickému mysleniu, ktoré sa vyznačuje tým, že človek musí informácie syntetizovať a musí byť tvorivý. Preto sa chemici uplatnia hocikde. Nájdete ich všade, " hovorí dekan fakulty profesor Dušan Bakoš.
Dekan tvrdí, že vysokú úroveň si škola drží vďaka tradícii, prísnym nárokom na doktorandov, výskumnú činnosť, ale aj na samotných pedagógov. Fakulta sa v hodnotení kvality porovnáva so školami vo svete, a to ju drží vysoko v rebríčku vysokých škôl.
Aj napriek dobrému menu záujem o štúdium na tejto fakulte v minulosti klesal.
Až do tohto roku. Fakulte pomohla akreditácia, ktorá ju zaradila medzi slovenskú špičku. "Pomohlo nám, že sa v spoločnosti začalo hovoriť o diferencovanosti úrovne vysokých škôl. Ľudia si začínajú uvedomovať, že nie je jedno, ktorú vysokú školu vyštudujú. V súkromnom rádiu sme pustili do éteru informácie o prijímačkách spolu s tým, že sme najlepšia fakulta. Zapôsobilo to, " vysvetľuje dekan zvýšený záujem študentov. Kým v minulých rokoch sa priemerne na školu prijímalo okolo 350, tento rok by malo do prvého ročníka nastúpiť okolo 600 študentov.
Ak nepublikuješ, si mŕtvy
Vo vede platí heslo - ak nepublikuješ, si mŕtvy. Aj preto už doktorandi musia mať aspoň tri práce v špičkových zahraničných, tzv. karentovaných časopisoch, čiže publikujú len v angličtine. Najprísnejšie kritériá na Slovensku tu majú aj profesori. Na získanie tohto titulu musí budúci profesor získať 300 bodov, jedna karentovaná publikácia sa oceňuje 4 bodmi. Profesorovi teda musí vyjsť asi 60 článkov vo vysokej kvalite.
"Máme schopných profesorov, ktorí chodia po svete. Získanie grantu v zahraničí je totiž otázkou kontaktov. Peňazí je dosť, len treba vedieť, ako ich zobrať. Človek nemôže sedieť na fakulte, ale musí behať po svete.
Dobré meno vedcov v zahraničí súvisí s kvalitnými publikáciami, " povedal dekan.
Chemici sú schopní všetkého
Vysoké školy sú financované podľa počtu študentov, a to fakulte nevyhovuje. Chýbajúce peniaze na platy a prístroje musí zarobiť z grantov. "Bojujeme, podáme desať projektov, jeden, dva vyjdú, " hovorí dekan. Fakulta nedávno ukončila štátny program Centra nukleárnej magnetickej rezonancie. Dobudovalo sa z neho aj pracovisko na Kramároch, kde sa magnetická rezonancia využíva v medicíne. Cez ďalší štátny program záchrany kultúrneho dedičstva riešili vedci záchranu starých dokumentov a kníh vyrobených z tzv. kyslého papiera, ktorý po čase degraduje.
Chemikom sa podarilo vylepšiť najlepšiu svetovú technológiu na záchranu dokumentov tak, že ju trojnásobne zrýchlili.
Výsledky a technológia tohto výskumu sa uplatnia v Integrovanom konzervačnom centre v Martine pri Slovenskej národnej knižnici. V rámci tohto projektu fakulta otvorila nový študijný program, pretože ochranu artefaktov chcú rozšíriť z papiera aj na drevo a iné materiály. "So Slovenskou národnou knižnicou spolupracujeme aj na programe digitalizácie knižničných fondov a projekt digitalizácie učebných textov prebieha aj na fakulte. Slovom, chemici sú schopní všetkého, " usmieva sa profesor.
Financovaniu vysokého školstva Dušan Bakoš vyčíta to, že napríklad v rámci systému grantového financovania sa často menia pravidlá. Štrukturálne fondy zase uprednostňujú regióny pred Bratislavou.
Pritom práve v hlavnom meste sa robí špičková veda, a tá nie je dostatočne dofinancovaná.
Dopláca na to, že je ťažká
Chemická fakulta pocítila zrušenie viacerých chemických odborov na chemických priemyslovkách, napríklad v Banskej Štiavnici, Bratislave, odkiaľ čerpala pripravených absolventov. Aj preto je kvalita prvákov z roka na roka nižšia. Fakulta dopláca na to, že je ťažká. Štúdium nedokončí asi 60 percent študentov. Mnohí prváci štúdium nezvládnu a ešte pred Vianocami sa pobalia a odídu. "Chceli sme sami v Banskej Štiavnici otvoriť strednú školu ako detašované pracovisko. Zistili sme, že nemáme pre koho. Z mesta a okolia odišli podniky, ktoré by chemikov potrebovali, " dodáva o situácii v strednom školstve profesor Bakoš. Odhaduje, že podniky, ktorým chýbajú odborníci, si časom samy budú otvárať učilištia a stredné školy. A tie potom prisunú študentov aj na chemickú fakultu.
Nechcem školy rušiť ani im škodiť
Minister školstva JÁN MIKOLAJ tvrdí, že naše vysoké školy sú dobré. Podľa neho máme študijné odbory, ktoré majú špičkovú úroveň, ako sú lekárske vedy, stavebníctvo, architektúra, veterinárne lekárstvo. Medzi slabšie odbory zaraďuje napríklad niektoré druhy manažmentu.
Vláda rozhodla, že nevyhovie protestu prokurátora, ktorý napadol kritériá akreditácie. Čo sa bude diať teraz?
Zostáva pôvodný stav. Proces akreditácie trvá šesť rokov a v súčasnosti pokračuje. Akreditáciu zákonom ustanovila ešte minulá vláda a táto ju prakticky doťahuje.
Vy ste však urobili úplne nové kritériá. Kritici tvrdia, že nie sú dobré a nepomôžu zvýšiť kvalitu škôl.
Viete tieto kritériá obhájiť?
Kritériá sme pripravovali za účasti odbornej verejnosti približne rok. Mohli byť ešte tvrdšie, ale aj mäkšie. Ich zmyslom nie jej len zvýšiť kvalitu, ale aj nastaviť zrkadlo každej univerzite, aby vedela správne nasmerovať svoje ďalšie pôsobenie. Ide o akýsi audit kvality. Nechceme školy rušiť a ani im škodiť. Ak by sme nastavili absolútne kritériá špičkových svetových univerzít, tak by akreditáciou neprešla zatiaľ ani jedna vysoká škola. Ak by sme ich dali ľahké, prejdú všetky. Bolo ťažké nastaviť kritériá tak, aby boli reálne.
Chcete tým povedať, že na Slovensku nie je vysoká škola, ktorá by sa vyrovnala špičkovým univerzitám vo svete?
Všetky kritériá sú subjektívne.
Každý štát má iné a pozerá sa pritom na tradíciu svojho školstva. Hodnotenie čínskych alebo amerických univerzít by bolo nekorektné voči našim školám, pretože určitý podiel sa prikladá aj tomu, či školu absolvovali nositelia Nobelovej ceny. Čiže, ak škola nemá nositeľa Nobelovej ceny, tak nemá šancu dostať sa vyššie. U nás na základe našich kritérií v hodnotení prešlo v prvom kole len šesť univerzít, ďalších päť má šancu do roka získať status univerzity.
Ak škola prepadne v akreditácii napríklad na úroveň odbornej školy, podľa nastavených podmienok nemá šancu za rok získať titul univerzita.
Sú vysoké školy, ktoré chcú byť len odbornými školami. Čiže, vzdelávajú len po bakalárske štúdium. To ešte neznamená, že sú zlé.
Dostane však menej peňazí ako univerzita.
Áno. Rozdiel v jednom normatíve je asi 20 percent.
Potom je logické, že sa bude snažiť dostať sa vyššie, už len pre financie. Ale nebude jej to umožnené, napríklad aj preto, lebo nebude môcť viesť doktorandské štúdium, ktoré je po novom výsadou univerzít.
Veda je výsadou univerzít a aplikovaný výskum zmyslom odbornej školy. Nie každá škola chce robiť vedu. Záleží na ich rozhodnutí.
Zmení sa financovanie vysokých škôl?
V zahraničí, napríklad v Spojených štátoch či Veľkej Británii, dostáva máloktorá škola viac ako tridsať percent rozpočtu priamo dotáciou od štátu. U nás sú školy naučené, že je to 80 až 90 percent. To treba zmeniť. Zaplatíme kvalitu z hľadiska vedy. Univerzita potrebuje drahšie prístroje, odborná škola skôr na aplikácie.
Všetky grantové schémy Európskej únie sú postavené na centrách excelentnosti. To znamená, že ten, kto robí vedu, má šancu získať tieto prostriedky.
Odborné vysoké školy môžu získať peniaze z grantov v oblasti inovácií. Chceme preto pripraviť podmienky na viaczdrojové financovanie.
V súčasnosti je v parlamente zákon, ktorý toto rieši.
Po akreditácii zostane z pôvodných 18 univerzít možno 11. Nie je to ešte stále vysoký počet vzhľadom na takú malú krajinu, ako je Slovensko?
Nedá sa povedať, či päť, dvanásť alebo osemnásť, to je nekorektné. Ani to, že niektorá škola je univerzitou, ešte neznamená, že je vo všetkom dobrá. Vidieť to na úrovni výskumnej činnosti, tá ukazuje, ako na tom školy sú. V súčasnosti pripravujeme kritériá na budúce šesťročné obdobie, a tie budú prísnejšie. Toto je cesta, ako nasmerovať školy k vyššej kvalite.
Počet slovenských študentov, ktorí študujú v Česku, neustále stúpa, naopak, českí študenti majú o naše školy čoraz menší záujem. O čom svedčí tento trend?
Ťažko povedať. Na jednej strane je dobré, že naši študenti sa vzdelávajú v zahraničí. Prečo sa však pozeráme len na českých študentov? Na našich školách stúpa počet študentov z krajín Únie. Napríklad Univerzita veterinárneho lekárstva v Košiciach má takmer 300 študentov z celého sveta.
Univerzita Komenského tiež zaznamenala nárast študentov zo zahraničia. Česi si už tiež vyberajú, či pôjdu na školu do Rakúska, alebo Nemecka. Dnes je konkurencia tvrdá.
Špecifikom súčasnej situácie vo vysokom školstve je nízky záujem o technické vedy. Mladí ľudia dávajú prednosť humanitným a spoločenskovedným odborom. Firmám potom chýbajú odborníci. Dá sa nejakým spôsobom tento proces presmerovať?
Riešením je motivácia, a tá je v rukách škôl. Školy si musia urobiť svoj marketing. Dnes sa ukazuje, že platy absolventov technických škôl sú oveľa vyššie ako v humanitných alebo spoločenskovedných odboroch.
Ministerstvo nemôže nikomu nariadiť a ani nebude školám určovať smerné čísla. Závisí to od marketingu škôl, ale aj od samotných študentov, aby si uvedomili, čo chcú po skončení školy robiť. O technikov je v súčasnosti mimoriadny záujem.
Školám, ale aj ministerstvu by pomohli štatistiky, ktoré by vypovedali o tom, koľko absolventov sa umiestnilo v odbore, ktorý vyštudovali. Na číslach by sa ukázala kvalita školy a tiež situácia na trhu práce. Nik ich nesleduje. Nie je možné takéto štatistiky zostaviť?
Od štatistického úradu máme rámcové čísla o tom, koľko absolventov toho-ktorého odboru končí na úradoch práce. V metodike na alokáciu prostriedkov sa uplatňuje krátenie dotácie pre študijné odbory, ktoré vykazujú zvyšovanie počtu nezamestnaných absolventov.
Od päť do desať percent. Nefinancujeme tieto odbory v plnej miere.
V čase krízy ste spolu s premiérom vyzvali vysoké školy, aby prijali viac študentov. Nie je tento krok v rozpore s filozofiou zmien, ktoré ste sám odštartovali? Boli ste predsa nespokojný s tým, že školy bezbreho prijímajú študentov len preto, aby na nich dostali peniaze.
Táto výzva sa týka asi päťtisíc študentov. Uvedomujeme si, že ide o nesystémový krok. Držali sme sa odporúčaní iných štátov, že v čase krízy je dobré investovať do vzdelávania. Je to krízové opatrenie na rok, na dva.
V súvislosti s akreditáciou sa hovorí o tom, že slabé školy zaniknú.
Zrušenie školy je vždy politicky nepopulárny krok. Vy by ste ho urobili?
Samozrejme, ak by škola bola slabá, tak by som sa odhodlal.
Už som však povedal, že nechcem školy rušiť, ale spájať ich, aby boli ešte silnejšie.