Koniec igelitiek? [Plus 7 dní ]

Taliani už jednorazové plastové tašky zakázali, ďalšie krajiny sa na to pripravujú. Nás to zatiaľ netrápi
Do jednej zeleninu, do druhej pečivo, do tretej drogériu, ťažké fľaše s malinovkami či minerálkou aspoň do dvoch naraz, aby sa neodtrhlo ucho. Tak nejako vyzerajú nákupy Slovákov v obchodoch, kde rozdávajú jednorazové igelitky zdarma. Kto sa nehanbí, strčí si ešte zopár šušťavých tašiek navyše do vrecka. Pre istotu, do zásoby. To, koľko z týchto nákupných tašiek nakoniec skončí v separovanom zbere, vidieť pri pohľade na naše sídliská, na stromoch i v našich riekach. Znečistením životného prostredia plastovými taškami sa zaoberal aj Brusel. Eurokomisár pre životné prostredie Janez Potočnik situáciu považuje za dlhodobo neúnosnú. Euroúradníci preto uvažujú, že produkciu a používanie jednorazových plastových tašiek zakážu úplne. Taška k taške: Česi ročne spotrebujú neuveriteľné dve až tri miliardy plastových tašiek. Keďže na Slovensku takúto štatistiku nemáme, môžeme reálnu spotrebu len hádať. Aj keby to však bolo menej ako polovičná porcia plastu našich susedov, stále by šlo o stovky miliónov igelitiek! Naše ministerstvo životného prostredia sa zatiaľ k téme konkrétne nevyjadruje. Slovensku chýba plán odpadového hospodárstva, nevieme, koľko igelitiek ročne spotrebujeme ani ako tento odpad škodí životnému prostrediu. Podobne je to s PET fľašami, ktorých zálohovanie prekazila pred niekoľkými rokmi obchodnícka loby. "V súčasnosti sa pracuje na príprave nového zákona o odpadoch, kde sa v pracovných skupinách môže objaviť aj potenciálny zákaz výroby plastových tašiek," informovala hovorkyňa ministerstva Beatrice Hudáková. Problémom sú najmä tašky, ktoré dostávajú zákazníci v obchodoch zadarmo. Ľudí to potom nenúti rozmýšľať ekologicky. Cestou, ako ich množstvo obmedziť, je pýtať za ne peniaze. Obchodné reťazce, ktoré prestali igelitky rozdávať k nákupu, potvrdili pokles ich odbytu. "Zákazník si plastovú tašku môže kúpiť za symbolické 3 centy. Spoplatnením sa nám podarilo znížiť ich spotrebu asi o polovicu," povedala Diana Chovancová-Stanková, hovorkyňa spoločnosti Ahold, ktorá prevádzkuje obchody Albert a Hypernova. Mesačne ich však aj tak predajú vyše 300-tisíc. Tašky zadarmo nedostanete ani v Kauflande, Lidli, Terne či Bille. Naopak, v Tescu či Carrefoure áno. "Plošné spoplatnenie plastových tašiek považujeme za dobrý nápad. Prvým dôvodom je, že je to nespravodlivé. Na tašky
?zadarmo' sa skladajú všetci zákazníci. Nie sú zadarmo, len ich nemáte na bločku uvedené. Spravodlivejšie by bolo, keby si ich platili len tí, ktorí ich naozaj chcú. Druhým dôvodom na priame spoplatnenie tašiek je vplyv na spotrebiteľské správanie. Mnoho ľudí nebude tak plytvať týmito taškami pri nákupoch, ak ich bude každá niečo stáť," dodáva Martin Valentovič, predseda organizácie Priatelia Zeme. Do kompostu?: Obchody ponúkajú aj alternatívy plastu. Jutové či papierové tašky a škatule však zďaleka nejdú tak na odbyt ako klasika. Napríklad aj Tesco tašky, ktoré dostanú zákazníci zadarmo, by mali byť ekologickejšie ako bežné igelitky. Sú totiž vyrobené z polyetylénu a ďalšej prídavnej látky, ktorá až tisícnásobne urýchľuje rozloženie materiálu. Rozpadnú sa už v priebehu deviatich až dvanástich mesiacov. Ani takáto taška sa vám však nerozpadne sama od seba doma v zásuvke. "Takzvané oxobiodegradovateľné polyetylény obsahujú malé množstvá prímesí zabezpečujúcich oxidačný rozklad polyetylénu na materiál, ktorý je potom oveľa prístupnejší pre mikroorganizmy. Tie ho spotrebujú ako zdroj potravy, rozloží sa tak v biologicky aktívnom prostredí oveľa rýchlejšie. Tento oxidačný rozklad však musí byť niečím iniciovaný, napríklad slnečným žiarením," vysvetľuje doc. Ing. Pavol Alexy z Ústavu polymérnych materiálov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Podľa neho je ideálne túto ekotašku uložiť na skládku biologického odpadu, najčastejšie do kompostu. Tak by malo dôjsť k rozkladu biologickou cestou. Drvivá väčšina však končí v lepšom prípade v separovanom zbere, skôr však v komunálnom odpade, na skládkach či pohodená voľne v prírode. "Bez toho, aby sa tieto tašky dostali do kompostu, nemožno očakávať, že ich rozklad bude optimálny. Napríklad na skládke komunálneho odpadu sa môžu za určitých okolností správať presne tak isto ako klasické igelitky," upozorňuje odborník. To znamená desiatky až stovky rokov rozkladu. Ing. Daniel Lešinský z Centra pre trvalo udržateľné alternatívy však ekologickosť a kompostovateľnosť takejto tašky spochybňuje. "Taška sa rozpadne, ale nerozloží, čím hrozí jej požitie, vdýchnutie a hromadenie v prírode. Klasickú igelitku môžeme v prírode identifikovať a odhodiť do kontajnera na separovaný zber plastov. Takže dnešné degradovateľné igelitky vôbec nie sú z môjho pohľadu ekologické, ide o čisto marketingový ťah. Pri posúdení životného cyklu by dopadli ešte horšie ako tie pôvodné, ktoré môžete využívať dlhší čas," myslí si. Alternatívy: V Taliansku platí od začiatku tohto roka zákaz predaja klasických plastových tašiek. Južania ich totiž spotrebovali až 20 miliárd ročne. Obchodníci môžu zákazníkom ponúkať len tašky z biologicky rozložiteľného plastu, papiera či látok. Taliansko je v Európskej únii prvá krajina, ktorá sa na tento krok odhodlala, pričom do zákazu patrila k najväčším spotrebiteľom tohto tovaru. O ich zákaze sa čoraz vážnejšie hovorí aj v susednej Českej republike. Tašky sa však dajú vyrobiť aj z iných obnoviteľných surovín, ako je bavlna či papier. Napríklad z kukurice. "Existujú materiály biogénneho pôvodu, napríklad kyselina mliečna vyrábaná zo škrobu, ktoré možno polymerizovať, a tak z nich vyrábať igelitky alebo vrecká. Tieto materiály sa v krajinách západnej Európy, ako je Taliansko, Rakúsko či Švajčiarsko, bežne využívajú na bioodpad z domácnosti, jednorazový riad, mulčovacie fólie, balenie ovocia a zeleniny," upozorňuje Ing. Daniel Lešinský. Tieto materiály sú úplne biorozložiteľné, tiež však vyžadujú separáciu pri zbere odpadu a uloženie v biologicky aktívnom prostredí. "Bez toho, aby sme sa ako občania každý jeden nepostavili k nášmu životnému prostrediu zodpovedne už len pri tom, že budeme akceptovať potrebu separácie odpadov, nepomôžu ani snahy výrobcov progresívnych materiálov k riešeniu ekologických problémov," uzatvára Pavol Alexy.
LENKA ĎURAJKOVÁ
Plastové tašky zahrievajú zem
Ako vlastne igelitky škodia prírode? "Surovinou na ich výrobu je ropa. Ak z ropy vyrobíme polyetylén a ten potom necháme rozložiť biologicky alebo ho spálime, vznikne z neho oxid uhličitý a voda," vysvetľuje Ing. Pavol Alexy z Ústavu polymérnych materiálov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Rozkladom ani spálením igelitky teda nevznikajú pre prírodu toxické látky. Avšak oxid uhličitý, ktorý sa uvoľňuje do atmosféry, sa radí medzi takzvané skleníkové plyny, ktoré výrazne ovplyvňujú globálne otepľovanie. "Ak vyrobíme igelitku z polyetylénu, ktorý je biodegradovateľný, to znamená, že sa rozloží pôsobením mikroorganizmov, takisto vznikne oxid uhličitý a voda. Lenže v tomto prípade sa len časť uhlíka premení na oxid uhličitý, lebo jeho významnú časť mikroorganizmy spotrebujú na produkciu biomasy." Čo teda s nimi? Ak sa bežná plastová taška uloží na skládke odpadu, bude sa veľmi dlho rozkladať a postupne zvyšovať objem skládky. Na to, aby sa technologicky recyklovala, ju musia ľudia separovať. Pomletá, očistená a pretavená sa môže použiť na ďalší výrobok. Taký materiál však už nemá rovnaké kvality, spravidla ho nemožno použiť samotný, ale v zmesi s čerstvou surovinou.
Boj o fľaše
Ďalším problémom, ktorý spôsobuje malú ekologickú katastrofu, sú PET fľaše. Podľa Centra pre trvalo udržateľné alternatívy (CEPTA) sa na Slovensku ročne predá 30-tisíc ton plastových fliaš, lenže recykluje sa len okolo 12,5 tisíca ton. Zvyšok sa spaľuje, prípadne ostáva v prírode. Tieto obaly sa pritom dajú efektívne zhodnotiť. Kefy, koberčeky do áut, ale aj bundy môžu pochádzať z fľaše z minerálky, ktorú práve pijete. Ekologickí aktivisti vidia riešenie v zálohovaní. "Jednorazové nápojové obaly svojím množstvom narúšajú prirodzené ekosystémy a predstavujú prekážky a pasce pre mnohé živočíchy. Podľa štúdií až 32 percent nelegálne odhodeného odpadu tvoria plastové fľaše. Pri cestách sa nachádza odhodených priemerne až šesťsto fliaš na kilometer. Nápoje ako voda, nealko, pivo, či víno sa na rozdiel napríklad od mlieka veľmi často konzumujú vonku v prírode. Ak ľudia nemajú ekonomickú motiváciu prázdny obal vziať späť, aby im bola vrátená záloha, mnohí ho odhodia. Systémy separovaného zberu vyzbierajú priemerne 20 až 40 percent jednorazových nápojových obalov, pričom zálohovaním možno vyzbierať 70 až 90 percent nápojových obalov. Nórsky systém zálohovania má účinnosť až 98 percent!" Argumenty proti tvrdia, že zálohovanie prinesie Slovensku záťaž a problémy v podobe "PET-turistiky", keď najmä prihraničné oblasti zaplavia cudzinci, ktorí si budú chcieť vrátením ich fliaš u nás privyrobiť. Aby automaty v obchodoch rozoznali správnu fľašu, bude treba navyše vyrábať špeciálne obaly. To by sa nemuselo výrobcom nealkoholických nápojov pre taký malý trh, ako je Slovensko, oplatiť, znížila by sa konkurencia a zvýšili ceny. "Zálohované nápojové obaly sú označované čiarovým kódom na etikete. Prinášať fľaše zo zahraničia by tak nemalo zmysel. V Európe je zálohovanie jednorazových obalov zavedené vo Švédsku, Fínsku, v Nórsku, Dánsku, na Islande, v Nemecku, Estónsku, Chorvátsku i Holandsku. Mnohé z týchto krajín majú podstatne menej obyvateľov ako Slovensko, a teda podstatne menší trh, a napriek tomu tam zálohovanie funguje," oponuje Ing. Miloš Veverka z CEPTA. Ministerstvo životného prostredia vytvára pracovné skupiny, ktoré by mali o novom zákone o obaloch, a teda aj o zálohovaní, rokovať.
Polyetylénky
Dobrý deň, prosím si jednu polyetylénovú tašku,tak nejako by sme si v predajniach mali pýtať igelitku. Plastové nákupné tašky sa totiž už roky nevyrábajú z igelitu. Tento materiál vyrábal v medzivojnovom období a krátko po druhej svetovej vojne nemecký chemický podnik IG Farben, pričom sa z neho vyrábali okrem iného aj fólie a tašky. Firemné označenie Igelit nieslo zmäkčené PVC. Po vojne bol podnik zrušený, a tým aj zaužívaný názov. V súčasnosti sa tašky nerobia z PVC, ale z polyetylénu, ktorý je ekonomicky i ekologicky prijateľnejší.
Hrôza: Naplavený odpad vytvára aj takéto "malebné" zákutia.
Spoplatniť: "Ak by sme za každú tašku zaplatili, neplytvali by sme nimi," myslia si ekológovia. Potvrdzuje sa to v praxi.
Zvyky: Nákup si odnášame v plastových taškách. Je to pohodlné a je to zadarmo.
Milióny: Slováci ročne spotrebujú milióny plastových tašiek. Rozkladajú sa desiatky až stovky rokov.
Ekologickejšia?: Odborníci sa v názore na prínos takejto tašky rozchádzajú. Isté je, že sama od seba sa vám doma v zásuvke nerozpadne.