Kozmetologička hovorí o účinkoch látok v krémoch. Ako sa testujú? [Banskobystrické noviny]

Kozmetologička hovorí o účinkoch látok v krémoch. Ako sa testujú?
Text:
Prečo neprekáža, ak je krém nažltnutý a prečo kozmetika nemusí byť vždy účinná, vysvetľuje Jarmila Hojerová zo Slovenskej technickej univerzity.
* Aká je najnebezpečnejšia látka v kozmetike?
– Žiadna. Keby sa potvrdilo, že je nebezpečná, tak je v kozmetike zakázaná. V kozmetike distribuovanej v Európskej únii je aktuálne zakázané používanie 1379 látok.
* Aké látky to sú?
– Sú medzi nimi liečivá, bunky a produkty ľudského pôvodu, živočíšne hormóny, určité rastliny a produkty z nich, niektoré chemické prvky, zlúčeniny a podobne. Existujú však aj potenciálne nebezpečné látky, ktoré sa za určitých podmienok v kozmetike môžu používať.
* Prečo?
– Sú to veľmi kontroverzné látky. Na jednej strane ich potrebujeme na stabilizáciu kozmetiky alebo na zvýšenie jej atraktivity pre spotrebiteľa, na druhej strane zvyšujú zdravotné riziko. Na jednej strane od tejto látky chceme, aby zabila živý organizmus. Ale chceme aj, aby nechala na pokoji živé bunky kože. Preto sa nesmú dostať do hlbších vrstiev kože a napádať bunkovú membránu ľudských buniek.
* Ktoré látky teda môžu byť nebezpečné?
– Sú to konzervačné látky, farbivá, ultrafialové (UV) filtre, ale aj viaceré zvlhčujúce či vonné zložky. Sú podobné prídavným látkam v potravinách známym ako „éčka“. V kozmetike ich tak nenazývame, pretože celá kozmetika je v skutočnosti zložená z takýchto prídavných látok.
* Ako zisťujete, či je kozmetika bezpečná?
– Dnes sa na to používajú buď in vivo (z latinského „v živote“) testy na ľudských dobrovoľníkoch, alebo testy in vitro (z latinského v skle), teda na bunkových kultúrach v skúmavkách, v mikrobiologických miskách, ale nikdy nie na celom živočíšnom organizme. V našom laboratóriu sa primárne venujeme in vitro metódam, ktoré sú alternatívne k metódam in vivo.
* Čo skúmate?
– Najväčšiu pozornosť venujeme dermálnej absorpcii, teda kožnému prieniku chemických látok. Spolupracujeme pritom s Farmaceutickou fakultou Univerzity Komenského, ktorá sleduje prienik liečiv z krémov, náplastí či mastí. My zase sledujeme prienik kozmetických látok. Princíp metódy je rovnaký, no želaný účinok je zväčša rozdielny.
* Prečo?
– Ak si niekto nanesie hormonálnu antikoncepčnú náplasť, tak chce, aby jej účinné látky pôsobili prenosom cez krv v želanom orgáne. My pri krémoch proti starnutiu či celulitíde chceme, aby sa účinné látky dostali hlboko do kože, ale nie do krvi. To je pri kozmetike nepovolené – môže pôsobiť len lokálne.
* Ako zisťujete, či sa látka dostane len tam, kam má?
– Nepomôžu nám pri tom ani dobrovoľníci. U živého človeka totiž nemôžeme skúmať hlboké vrstvy kože. Pri in vitro metódach nám k tomu pomáhajú kožné modely. Niektorí výskumníci používajú ex vivo ľudskú kožu, teda kožu mŕtveho alebo kožné ostatky z plastických operácií. Pre etické, ekonomické i praktické dôvody ju u nás nepoužívame. Pri takejto koži nevieme presne určiť zdravotnú históriu danej osoby a často ani vek a podobne.
* Aký kožný model teda používate?
– Človeku je najbližšie prasa – či už srdcom, zložením tukov alebo aj kožou. Ako alternatívny model za ľudskú kožu ex vivo ju uznala aj Svetová zdravotnícka organizácia. Preto pri našich výskumoch používame kožu z uší šesťmesačných prasiat. Treba zdôrazniť, že prasa nebolo zabité na výskum, ale na mäso. Táto koža je tenká bez podkožného tuku a odoberá sa tesne po porážke prasiat pred obarením.
* Neprekáža pri testoch, že koža z prasaťa je mŕtva?
– Nie je mŕtva. Mnohé metabolické procesy ešte prebiehajú, aj keď obmedzene. Aj keby sme robili s ľudskou kožou, bola by na tom rovnako. Prasacie kože spracujeme do dvoch-troch hodín od zabitia, potom ich zmrazíme na mínus 20 stupňov. Pri takej nízkej teplote sa podstatné vlastnosti kože zachovajú. Tesne pred pokusom kože opäť rozmrazíme.
* Od ktorých látok chceme, aby sa dostali do hlbších vrstiev kože?
– Sú to takzvané biologicky aktívne látky. Účinkujú na rozhraní liečiva a chemických látok. V koži by mali nejakým spôsobom ovplyvňovať živé bunky, ale nie inde.
* Ktoré to sú?
– Je len niekoľko kozmetických látok, ktorých biologicky prospešný účinok pre kožu je naozaj vedecky potvrdený. Medzi ne patrí koenzým Q10 (ubichinón a ubichinol), betakarotény, vitamíny A, E, C, pantenol, alantoín, extrakty a izoláty niektorých rastlín a morských rias, kyselina hyaluronová, určité aminokyseliny a iné.
* A vaša srdcovka?
– Nedám dopustiť na koenzým Q10. Málokto vie, že ho máme v každej živej bunke nášho tela. A nielen my, ale aj všetky živé organizmy – živočíchy, rastliny či mikroorganizmy. Medzi ľuďmi nie je veľmi známy, napriek tomu, že sa v kozmetike využíva už zhruba 25 rokov.
* Prečo je dôležitý?
– Jednoducho povedané, je to látka, ktorá ako iskra začína proces premeny energie z prijatej potravy na inú energiu, potrebnú na fungovanie jednotlivých orgánov. Najnáročnejšie na koenzým Q10 sú orgány s veľkým výdajom energie: srdce, pľúca, mozog, svaly či pečeň. Aj koža je na energiu veľmi náročná, pretože sa musí stále obnovovať. Preto sa začal Q10 pridávať aj do kozmetických výrobkov.
* Takže každý krém s touto látkou podporuje regeneráciu kože?
– Koenzým Q10 je jednou z najdrahších látok v kozmetike. Aby účinkoval, mal by byť vo výrobku zastúpený aspoň v desatine percenta. Ak by ho tam toľko bolo, tak ten krém by bol žltkavý.
Q10 je totiž žltý prášok, rozpustný v tuku. Mnohé krémy, ktoré tvrdia, že ho obsahujú, sú biele. To znamená, že obsahujú len stotinu alebo iné zanedbateľné množstvo tejto látky.
* Nemôže to výrobca oklamať farbivom?
– Áno, môže. Ale aj toto žlté farbivo musí uviesť na obale. Ak je pri kréme s koenzýmom Q10 uvedené takéto farbivo, tak spotrebiteľ vidí, že výrobca niečo kamufluje. Ak nie je výrobok žltý, môže ísť pomaly o zavádzanie spotrebiteľa. Mnohokrát kozmetické výrobky nesú názov, ktorý im neprináleží. Látka, ktorá je zvýrazňovaná v marketingu, je tam len v smiešnych zanedbateľných hodnotách.
* Sú za takéto zavádzanie výrobcovia postihovaní?
– Toto je stále nedoriešená záležitosť. Na jednej strane je zakázané zavádzať spotrebiteľa, na druhej strane je legislatíva v oblasti tvrdenia na obale v EÚ stále len odporúčaním. A to je z hľadiska jurisdikcie veľmi vágny pojem. Podľa Európskej únie musí byť kozmetika najmä bezpečná, to, či je účinná, ju už nezaujíma.
* Dá sa veriť označeniu na obaloch ako bio či natural?
– Naturálna kozmetika znamená, že viac ako 90 percent surovín je prírodného pôvodu a nesmie obsahovať niektoré druhy látok, ako podkožný tuk zo zvierat alebo niektoré vonné látky. Ale môžu sa používať naturálne produkty – mlieko, med a vajíčka. Ešte vyšším štandardom je organická kozmetika. Výrobca pri takomto výrobku musí vedieť preukázať, že rastliny, ktoré použil, boli pestované v ekologickom poľnohospodárstve. Na obale si to však môžu uvádzať s certifikátom aj bez neho. Ja osobne však nie som zástancom „prírodnej kozmetiky“.
* Prečo?
– Jednoznačný odpor proti chémii v kozmetike nie je dobrý. Žijeme v prostredí, ktoré priniesla dnešná doba. Exhaláty, pesticídy, smog. Nepoznáme životopis rastlín, ktorých extrakty sú použité do „prírodnej“ kozmetiky. Keby aj rástli v ekologickom kraji, môžu byť kontaminované napríklad kyslými dažďami. Nie syntetické zložky kozmetiky, ale práve rastliny sú neraz zdrojom alergénnych zložiek. Krátko povedané, prírodná kozmetika nie je to isté ako bezpečná kozmetika. Môj názor je, že všetko s mierou.
* Aké najväčšie chyby robia ľudia pri starostlivosti o pokožku?
– Na prvom mieste je to nadmerné vystavovanie sa slnku, grimasy a príjem malého množstva vody. Aj študentom vždy hovorím, že kozmetika zvnútra je lacnejšia ako kozmetika zvonka, lacnejšie je zjesť kilo paradajok, ako si aplikovať kozmetický krém s betakaroténom alebo vitamínom A.
* Ktorý kozmetický prípravok by podľa vás mali používať všetci?
– Zubnú pastu a mydlo.
* Aká je najlepšia ochrana pred slnkom?
– Najlepšie je nechodiť na slnko. Najmä v tých najsilnejších hodinách, medzi jedenástou a treťou. Koža väčšiny z nás nie je geneticky uspôsobená odolávať agresívnemu slnku v trópoch a pri južných moriach.
* Ľudia však radi chodia na dovolenky a opaľujú sa.
– Áno a pre kožu je to veľmi nezdravé, preto je nevyhnutné, aby používali ochranný prípravok s UV filtrami. Ak je to možné, chrániť by sa mali aj odevom. Deti do troch rokov nemajú čo robiť na prudkom slnku neoblečené. Mali by mať na sebe aspoň biele tričko s dlhým rukávom, čiapku so šiltom a slnečné okuliare.
* Prečo ľudia zanedbávajú ochranu pred slnkom?
– UV filtre sú pomerne drahé a tomu zodpovedá aj cena finálnych výrobkov. Ľudí tiež otravuje natieranie. Mnohí ľudia sa nenatierajú obyčajným krémom ani doma po kúpeli, nieto ešte, aby s tým strácali čas na pláži. Po tretie, nie všetky prípravky sa elegantne natierajú. Preto v dnešnej dobe vznikajú spreje. Riešením sú sprejové a penové opaľovacie prípravky.
* Čo ich ešte môže odrádzať?
– Mohli počuť aj polemické názory na opaľovacie krémy. Prispievajú k tomu aj médiá neuváženým zveličovaním ich nebezpečia. Je pravda, že určité chemické UV filtre môžu prenikať do živých štruktúr kože. A toto práve skúmame aj my. Apelovali sme na zníženie jedného UV filtra (Benzofenón-3) v kozmetike a jeho zákaz na použitie do detskej kozmetiky.
* Dá sa tomuto prieniku zabrániť?
– Dá, ak sa budú opaľovacie prípravky formulovať tak, aby sa nenanášali do živých štruktúr kože. Želáme si teda opak toho, čo pri revitalizačnej kozmetike. Vyvíjajú sa nové UV flitre, ktoré majú veľké molekuly. Ak má totiž látka veľkú molekulu, tak do živých štruktúr neprenikne.
* Existujú opaľovacie prípravky s takýmito UV filtrami?
– Áno, prípravky s fyzikálnymi filtrami – bielymi pigmentmi: oxidom titaničitým a oxidom zinočnatým. Sú výborné, lebo fungujú ako mikrozrkadielka – mechanické pigmenty, ktoré odpudzujú vodu a odrážajú slnečné lúče. Na rozdiel od chemických filtrov sa nerozpustia ani vo vode, ani v oleji a neprenikajú do kože. Zvyčajne však na koži zanechávajú nežiaduci biely povlak. Horolezcom takýto krém neprekáža, ale bežný človek nechce po pláži behať celý biely. V súčasnosti sa už vyrábajú aj mikronizované formy fyzikálnych UV filtrov, ktoré nezanechávajú biele nánosy.
* Čo znamená označenie SPF a číslo?
– Sun protective factor – slnečný ochranný faktor. Číslo udáva, koľkokrát môže byť človek na slnku dlhšie s kožou chránenou prípravkom ako bez neho, kým nastane sčervenanie jeho kože. SPF sa stanovuje v rámci in vitro výskumu, ale musí byť potvrdený aj in vivo na ľudských dobrovoľníkoch. In vitro hodnoteniu SPF sa venujeme aj v našom výskumnom kolektíve.
---
Doc. Ing. Jarmila Hojerová, PhD.
Pochádza z chemického mesta Svit. Pre štúdium na vtedajšej Fakulte chemicko-technologickej SVŠT v Bratislave sa rozhodla podľa svojho brata. V treťom ročníku si zvolila špecializáciu potravinárstvo, ktoré zahŕňalo aj kozmetiku. Po absolvovaní krátko pracovala vo Výskumnom ústave vodného hospodárstva v Bratislave. Každé ráno naberala vodu z Dunaja a analyzovala jej znečistenie.
Prevážila u nej túžba učiť. Vrátila sa na Fakultu chemickej a potravinárskej technológie STU, skončila doktorandské štúdium a stala sa vysokoškolskou pedagogičkou. Po revolúcii dostala za úlohu rozvinúť výučbu kozmetickej chémie a technológie. V súčasnosti sa aj so svojimi študentmi venuje najmä skúmaniu bezpečnosti a stability kozmetiky metódami in vitro (z latinského „v skle“), teda na bunkových kultúrach v skúmavkách a mikrobiologických miskách.
---
„Podľa Európskej únie musí byť kozmetika najmä bezpečná, to, či je účinná, ju už nezaujíma." JARMILA HOJEROVÁ
Foto:
Jarmila Hojerová z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU. FOTO: JOZEF JAKUBČO

[Banskobystrické noviny 11/10/2016]
Autor: RENÁTA ZELNÁ
RENÁTA ZELNÁ