Keď sa partia študentov zo Stavebnej fakulty na Slovenskej technickej univerzite pustila do búrania kúpeľne v Detskom kardiocentre v Bratislave, nevedeli, čo nájdu pod starým obložením. Materiál, rozpočet aj časový plán im teda hneď vybuchol.
Budovu na Kramároch postavili v roku 1993 a odvtedy sa tam žiadne úpravy nerobili. Až kým do priestorov detského kardiocentra neprišla partia vysokoškolákov, ktorá si dala názov Stavbárske srdce.
"Pri kúpeľni bola najväčšia komplikácia, že steny boli krivé a niekde sme museli povrch pod nový keramický obklad vyrovnávať aj o štyri centimetre," spomína Lukáš Poctavek a jeho spolužiak Rastislav Kvasnica hneď dodáva, že rátali tak s centimetrom.
Kvalita stavby starej len niečo vyše dvadsať rokov je biedna: staré kachličky aj rozvody a všetko pod nimi, k tomu aj nevyhovujúce priestorové riešenie. V sprchovacom kúte si málo mobilní pacienti nemali kam sadnúť. Spraviť z toho kúpeľňu pre 21. storočie a dodržať termíny bola veľká výzva.
"O 12.00 sme odovzdávali kúpeľňu a 11:55 som zakrútil poslednú skrutku na vypínači a dokončil montáž elektroinštalácie to nám ešte nesplachoval záchod. Ten sme dorobili až potom. Bolo to dosť natesno," hovorí Lukáš.
Hotové sú už aj izby
To bolo pred rokom, dnes už sú zrekonštruované aj dve pooperačné izby, ktoré s kúpeľňou tvoria jednu spoločnú bunku. Študenti zo združenie Stavbárske srdce nielen búrali a stavali. Rekonštrukciu si celú vymysleli a zorganizovali. Popri škole urobili projekt, benefičný koncert pre spolužiakov, našli firmy, ktoré im s prestavbou pomohli.
Lukáš pripravoval k izbám projektovú časť, trvalo mu to dva mesiace. To všetko popri škole a ešte aj na diaľku, pretože Lukáš bol v Prahe na študijnom pobyte Erasmus - a tak skypovali, občas aj tri a pol hodiny.
Rekonštrukcií priestorov spravili na brigádach veľa, vedeli čo ich čaká. Teraz však mali veľkú zodpovednosť, pretože stavbu robili pod menom ich školy - Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity. Tá ich podľa oboch študentov pripravila dobre, ale keď prídete do reálneho života, musíte byť okrem stavbára aj ekonóm či právnik v jednej osobe. "Nehovorím o komunikácii, prvý rok sme prišli za sponzormi a pomaly sme nevedeli povedať svoje meno. Na ďalší rok už to bolo jednoduchšie a bez problémov," hovorí Lukáš.
Benefičný koncert.
V praxi mnohé veci vyzerajú inak ako na seminári v škole. "Vedeli sme, že steny je potrebné vyrovnať omietkou, na stavebnom trhu ich nájdete tucet. V škole do takých detailov nezachádzate. Vyberiete do popisu skladby prvú omietku, ktorú vyhľadáte, alebo ju popíšete všeobecne. Ale keď už začnete nakupovať, všímate si, či vrece stojí päť alebo pätnásť. A čo ak nakúpim za päť eur a majster mi povie, že s takou nebude robiť?" hovorí Lukáš.
Kúpeľňa bola náročnejšia stavbársky, ale jednoduchšia v tom, že spolupracovali len s jednou firmou. Pri rekonštrukcii izieb už išlo o päť firiem. Náročná bola synchronizácia - stalo sa tak, že sa týždeň na stavbe nepracovalo, pretože firmy museli robiť inde.
V škole mali akurát veľa učenia, tak im dobre padlo, že sa nerobilo. "Chceli sme to dokončiť čím skôr, aby oddelenie mohlo fungovať, pretože v čase rekonštrukcie mali o tri miesta menej. Dali nám päť týždňov, aby sme izby prerobili. Odovzdali sme ich o deň skôr," hovorí Rasťo.
Primár Kardiochirurgického oddelenia Matej Nosáľ je z ich prácou veľmi spokojní, pochvaľuje si, že priestory sú teraz moderné a zároveň funkčné. "Rozdiel medzi rekonštruovanými a nerekonštruovanými izbami je diametrálny už na prvý pohľad," hovorí. Na izbe boli pred nástupom študentskej pracovnej jednotky hliníkové okná, v zime netesnili, v lete bolo v neklimatizovaných izbách na nevydržanie. "Obzvlášť pre deti po operácii srdca," opisuje Nosáľ.
O študentoch nepochyboval. Nemal žiadnu poistku ani nad žiadnou neuvažovali. "Naše vzťahy sú dlhodobo také dobré, že mali plnú dôveru a podporu."
Kúpeľňa pred a po rekonštrukcii.
Báli sa, že budú v mínuse
Stavbárske srdce začalo pred tromi rokmi - zakladatelia Rasťo Kvasnica a Marek Kocourek boli v treťom ročníku na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity. Vtedy si povedali, že zorganizujú koncerty pre spolužiakov a skúsia vďaka výťažku z nich niekomu pomôcť. Len zorganizovať koncert im trvalo pol roka. Pokrstil im ho DJ EKG a odvtedy prišiel na každý veľký koncert.
„Na začiatku sme sa báli, že zostaneme v mínuse, aj rodičia nás varovali, že máme radšej študovať a nie riskovať, že budeme tvoriť straty. Išli sme do toho s tým, aby sme niečo nepokazili, nakoľko v celom projekte figurovalo od začiatku dobré meno školy,“ dopĺňa Rasťo.
Prvý koncert skončil úspechom. "Po koncerte sa niektorí pýtali, či treba pomôcť, tak sme sa ich spýtali, či sa chcú pridať. Teraz nás je 30 a 11 nových príde. Budúci týždeň ich ideme prijať a musíme im vymyslieť nejaký krst,“ chystá sa Rasťo.
Späť k prvému koncertu - po zaplatení všetkých nákladov im zostalo 1400 eur. Odovzdali ich detskej kardiochirurgii v Bratislave. „Môj strýko tam pracuje ako kardiochirurg. Odmalička som počúval, ako to majú tie deti ťažké,“ spomína Rasťo.
Odvtedy odovzdali detskej kardiochirurgii šek, za ktorý nakúpili pomôcky, prerobili im kúpeľňu aj dve pooperačné izby, chlapcovi na vozíku vyzbierali 800 eur, aby mohol ísť na rehabilitáciu do USA, ktorá stojí 10-tisíc. Aj on bol Rasťov známy. „Jeden zbytočný úraz na kúpalisku a chalan je od 15 rokov na vozíku."
A čo im to dáva? Lukáš chcel získať praktické skúsenosti a zároveň pomáhať druhým ľuďom. "Irituje nás, že si ľudia navzájom nepomáhajú. Niekedy mám pocit, že to ľudia už zabudli."
"Mal som šťastie, že mi funguje zdravie. Ale niektoré deti také šťastie nemajú, a niektorí si nevedia pomôcť. Tak nech existuje niekto, kto im pomôže bez toho, aby zato niečo chcel," vysvetľuje Rasťo.
Pomáha škola aj neznámi ľudia
Pomáha im, keď vidia pozitívne reakcie okolia. Niektoré firmy im už povedali, nech sa ozvú, keď doštudujú, ukázali, už na svojich projektoch, že sú šikovní.
"Jeden chalan sa nám zasa ozval cez Facebook vôbec sme ho nepoznali. Páčila sa mu naša myšlienka a chcel pomôcť. Riešili sme problém s elektroinštaláciou a on bol na túto oblasť odborník a veľmi nám pomohol. O šiestej skončil v práci a od siedmej do polnoci sme montovali elektriku. Bol tam minimálne päť či šesť krát. Doteraz sme v kontakte," opisuje Lukáš.
Nad ich projektami má záštitu priamo vedenie fakulty. A aké to bolo keď prvýkrát prišli so svojim nápadom za dekanom? „Nechápali, neverili,“ hovorí Rasťo.
"Keď prišli prvýkrát za nami, že by chceli urobiť takúto akciu, trochu sme sa aj obávali, či to neskončí nejakými problémami. Nakoniec sme im to odsúhlasili a podporili sme ich. A musím povedať, že sme to neľutovali. Je to naozaj skupina zanietených ľudí, ktorí idú dôsledne za svojim cieľom, neľutujú čas ani námahu, aby pomohli tam, kde je to treba," hovorí dekan stavebnej fakulty na STU Stanislav Unčík.
Študentov aj podporovali, prispeli im aj finančne. Dekan Stavbárske srdce chváli, a nielen pre dobročinnosť. Oceňuje aj to, že si prakticky vyskúšali celý proces - od nápadu, cez prípravu projektu, rokovanie s vlastníkmi, úradmi aj sponzormi až po realizáciu niektorých častí.
"Na partiu našich študentov sme nesmierne hrdí. Nielenže majú srdce na pravom mieste, dokazujú, že aj dnešná mladá generácia je vo svojej podstate zdravou generáciou a je schopná veľkých činov," dodal dekan.
"Aktivity združenia Stavbárske srdce prejavujú vskutku hlboký duch humanizmu a občianskej uvedomelosť. Som na nich hrdý," pridáva sa rektor STU Robert Redhammer.
PUBLIKOVANÉ 31. máj 2017