Matematikou proti korupcii [Trend]

Model na odhaľovanie zmanipulovaných obstarávaní či prania špinavých peňazí - len malá ukážka, čo dokážu vysokoškoláci a ich pedagógovia
Sú mladí, bystrí a odhaľujú podvody a korupciu pomocou vedy a verejne dostupných dát. Študenti a ich vysokoškolskí profesori pracujú na rôznych univerzitách Slovenska na projektoch, ktoré by mohli inšpirovať aj štátne inštitúcie pátrajúce po podozrivých obchodoch.

Napríklad model na identifikovanie neštandardných firiem vo verejnom obstarávaní skúsili zostaviť na Univerzite Komenského na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky. Profesor Pavel Brunovský chcel zistiť, akým významným ekonomickým fenoménom je rozkrádanie v hospodárstve, a zaradil tému medzi bakalárske práce. Prihlásil sa k nej Matej Hladiš, aktuálne už študent magisterského štúdia. Navrhol použiť takzvanú metódu obálky dát. Používa sa na porovnávanie rovnakých jednotiek, ktorých efektívnosť nemožno oceniť jedným ukazovateľom. Napríklad pri školách, zdravotníckych zariadeniach alebo aj pobočkách bánk. Metóda vyhľadá jednotky, ktoré sú v porovnaní s ostatnými extrémne.
Metódu sa rozhodli otestovať na stavebných firmách, ktoré sa cez verejné obstarávanie dostali za posledné roky aspoň raz k stavbe verejných objektov s kultúrnym a športovým zameraním. Na základe verejne dostupných dát zanalyzovali takmer 190 firiem a ich hospodárske výsledky od roku 2009 až 2015.

Hľadali extrémy
„Predpokladali sme, že podozrivé firmy v našom modeli vykážu nejaký extrém. Pretože zväčša pracujú s veľmi nízkymi nákladmi, často vzniknú len tesne pred zákazkou, majú minimum zamestnancov, nízky obrat, respektíve v jednom roku sa im darí nadštandardne a potom sú takmer pasívne,“ opisuje M. Hladiš. Výber ukazovateľov, na ktoré sa majú zamerať, diskutovali so zástupcami viacerých neziskoviek aj s pracovníkmi Inštitútu pre finančnú politiku pri ministerstve financií.
Z hodnotenia vyskočilo 24 firiem. Na tieto firmy sa následne pozreli podrobnejšie. Pri deviatich zistili vysokú mieru podozrenia. Zo vzorky neštandardných firiem ide o zhruba 40-percentnú úspešnosť. Najextrémnejšia firma sa skutočne hospodárením podobá na médiami opisované firmy z korupčných káuz. Vyhrala v minulosti jedinú zákazku - za takmer 1,4 milióna eur bez DPH (1,65 milióna s DPH), pričom o zákazku sa uchádzali ešte ďalšie tri firmy, no tie boli všetky vylúčené. „Táto informácia sama osebe nestačí na taký vysoký stupeň podozrenia, lebo sa mohlo jednoducho stať, že zvyšní traja záujemcovia urobili chybu pri predkladaní ponúk alebo nesplnili zákonné požiadavky,“ vysvetľuje M. Hladiš v bakalárskej práci.
No podozrenie potvrdila kontrola finančných výkazov. Firma bola dlhodobo neaktívna - od roku 2009 do roku 2014. V čase predkladania ponuky mala nulu v kolónke tržby aj zamestnanci. Spolu so záporným vlastným imaním a majetkom v hodnote 78 eur to viedlo k prideleniu najvyššieho stupňa podozrenia.
Identitu firmy akademici prezradiť nemohli, pretože výsledky ich práce sú anonymné, tak ako je to zvykom v akademickom svete. „Radi by sme model rozšírili, čo je však náročnejšie pre ťažšie získavanie dát. A tak sa do projektu zapojila ďalšia študentka, ktorá sa zaoberá tým, ako sa k dátam dostať a vyhodnocovať ich,“ dopĺňa profesor P. Brunovský.

Poctivý IT biznis
Práve informatika je oblasťou, kde môže veda pri odhaľovaní nekalých obchodov v súčasnosti veľa pomôcť. Zdôrazňuje to Róbert Móro z Fakulty informatiky a informačných technológií STU Bratislava. „Máloktorá profesia má dnes taký celospoločenský dosah a možnosť spoločnosť meniť,“ dopĺňa. Aj preto uvítal spoluprácu s Alianciou Fair-play a viesť tím študentov, ktorí majú za úlohu zlepšiť portál Otvorené zmluvy.
Portál vznikol v roku 2011 a ponúka vyhľadávať štátom povinne zverejňované zmluvy. Štát medzičasom zverejňuje čoraz viac registrov. Dáta v nich však často vôbec nie sú prepojené. „Jednou z našich úloh je preto dostať do Otvorených zmlúv tieto dáta a zlepšiť tým vyhľadávanie. Napríklad zmlúv, kde vystupuje podozrivo mladá firma, alebo podľa konečného užívateľa výhod,“ spresňuje R. Móro.
Výchovu študentov IT smerom k poctivému a profesionálnemu prístupu a nepodvádzaniu považuje za misiu fakulty jej dekanka Mária Bieliková. Na jej pôde vznikol projekt Otvorené súdy, ktorý online zverejňuje súdne rozhodnutia z jednotlivých súdov. Viaceré diplomové práce na fakulte sa aktuálne venujú odhaľovaniu antisociálneho správania na internete. „Ak by sme mali primerané prostriedky na výskum, mohli by sme slobodnejšie skúmať aj témy, ktoré sú dôležité spoločensky, a nielen tie, za ktoré máme aspoň akú-takú šancu získať dodatočné zdroje,“ poukazuje M. Bieliková.

Proti špinavým peniazom
Neobvyklým obchodným operáciám (NOO) sa zasa dlhodobo venuje Paneurópska vysoká škola v Bratislave, a to svojou mierou takmer všetky jej fakulty. Skúmanie NOO sa týka napríklad prania špinavých peňazí alebo podozrivých obchodov, ktoré sa využívajú hlavne na financovanie terorizmu, mafie či nákupu zbraní.
Slovensko je pre špekulantov s NOO podľa skúseností školy okrem iného zaujímavé preto, že je členom eurozóny. Platí sa tu eurom na rozdiel napríklad od Maďarska, Česka či ďalších štátov s vlastnou menou. No nemožno to brať tak, že sa neobvyklé operácie dejú vo väčšom meradle len u nás. Sú sledované v zmysle pravidiel Európskej centrálnej banky, ale sa aj vykonávajú vo všetkých štátoch okolo. Špecifikom Slovenska je aj snaha vyhnúť sa cez „daňové raje“ plateniu tunajších daní.

Aj bez eurofondov
S projektom v oblasti NOO sa Fakulta ekonómie a podnikania Paneurópskej vysokej školy uchádzala spolu s ďalšími univerzitami o eurofondy aj v smutne preslávenom europrojekte ministerstva školstva, ktorý stál nakoniec kreslo ministra Petra Plavčana. Fakulta chcela spolu s STU v Bratislave a Fakultou manažmentu z Prešova spolupracovať s bankami, poisťovňami, Slovenskou poštou, realitnou oblasťou a firemnou sférou, aby čo najširšie skúmali oblasť NOO. Univerzita sa ešte v čase medializovania projektu dištancovala od názoru, že by mala byť pri získaní prostriedkov uprednostnená len na základe politických kontaktov.
Akademická snaha ilustruje, že aj bez osobitných úradov, nadštandardných finančných zdrojov a len s použitím verejne dostupných databáz existuje viacero spôsobov, ako označiť rizikové subjekty a obchody. Verejná správa by sa ich poznatkami mohla rýchlo a lacno inšpirovať.

[Trend 08/03/2018]
Autor: Xénia Makarová

https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2018/cislo-10/matematikou-proti-korupcii.html