Matricové efekty v rôznych typoch nutraceutických kvapiek a bylinných alkoholických nápojoch [vedanadosah.sk]

Poľnohospodárska výroba sa neustále rozvíja, keďže dopyt po potravinách neustále rastie. S týmto rozvojom je úzko spojené využívanie pesticídov, tzn. látok na ochranu rastlín proti škodcom a chorobám. Taktiež záujem ľudí o zdravý životný štýl v posledných rokoch prudko narastá. Preto ľudia častokrát preferujú užívanie produktov na báze liečivých rastlín, ktoré sa vyznačujú pozitívnymi účinkami na zdravie. Konštatujú to autorky Nikola Kurucová, Agneša Szarka a Svetlana Hrouzková, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave v ich práci Matricové efekty v rôznych typoch nutraceutických kvapiek a bylinných alkoholických nápojoch.
Pokračujú, že keďže sú tieto produkty vyrobené z rastlín, môžu sa v nich nachádzať rezíduá pesticídov. „Nutraceutiká predstavujú zložité matrice, ktorých analýzu komplikujú vplyvy matrice, tzv. matricové efekty. Matricové efekty negatívne ovplyvňujú presnosť a správnosť analytických výsledkov. Môžu ovplyvniť kvalitatívne aj kvantitatívne výsledky. K ich výskytu dochádza vtedy, keď molekuly matrice s totožným elučným časom zasahujú do procesu ionizácie analytu, pričom sa tento proces zosilňuje alebo zoslabuje. Výsledkom je zvýšenie alebo zníženie chromatografickej odozvy.“
Vplyv matrice sa podľa autoriek vyjadruje pomocou matricových faktorov (MF), ktoré sa vypočítajú pre každý sledovaný analyt podľa nasledujúcej rovnice:
Z toho vyvodzujú: „Ak je hodnota MF vyššia ako 20 % alebo nižšia ako -20 % sledujeme výrazný vplyv matrice. V rozsahu hodnôt MF od -20 % do 20 % vplyv matrice môžeme zanedbať. Pri hodnote MF nad 20 % dochádza k zvýšeniu odozvy detektora pre daný analyt v matrici a pri hodnote nižšej ako je -20 % k zníženiu chromatografického signálu pre daný analyt.“
V práci sa autorky venovali štúdiu matricových efektov pri stanovení pesticídov vo vzorkách nutraceutických produktov a bylinných alkoholických nápojov. „Na izoláciu pesticídov sa použila metóda disperznej mikroextrakcie kvapalina-kvapalina a extrakty sa následne analyzovali plynovou chromatografiou v spojení s hmotnostným spektrometrom. Vzorky sa pred použitím DLLME upravili prídavkom vody alebo etanolu tak, aby ich obsah alkoholu bol 40 %.“
V závere autorky uvádzajú, že všetky vzorky vykazujú vplyv matrice. „U väčšiny vzoriek pozorujeme zvýšenie chromatografického signálu a zníženie signálu pozorujeme najmä pri vzorke Alpy. Alpa zo všetkých vzoriek vykazuje najmenšie vplyvy matrice na analýzu, tzn. že matricové faktory sa pohybujú v okolí rozmedzia -20 % až 20 %.“
Problému matricových efektov treba podľa autoriek Nikola Kurucová, Agneša Szarka a Svetlana Hrouzková venovať pozornosť najmä z hľadiska hľadania jeho riešenia prostredníctvom skúšania a testovania rôznych techník, či už dávkovacích, extrakčných a čistiacich, ktoré celkovo znižujú matricové efekty a kontamináciu GC systému. „Avšak odstránenie značných chýb v kvantitatívnej analýze možno dosiahnuť používaním matricových kalibračných štandardov, korelačných techník alebo ochranných látok. Nesmie sa pri tom zabúdať na voľbu vhodného selektívneho detekčného systému.“
Príspevok vyšiel v zborníku celoslovenskej Študentskej vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou s názvom Chémia a technológie pre život, organizovanej v priestoroch Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave dňa 7. 11. 2018, pričom išlo o okrúhly, 20. ročník.
Študentská vedecká konferencia sa konala v odbore chémia a chemická a potravinárska technológia. Išlo o príležitosť pre študentov 1. stupňa (bakalárskeho) a 2. stupňa (inžinierskeho) vysokoškolského štúdia súťažne prezentovať vedecké a odborné práce. Najlepšie práce v jednotlivých sekciách boli odmenené.

http://vedanadosah.cvtisr.sk/matricove-efekty-v-roznych-typoch-nutraceutickych-kvapiek-a-bylinnych-alkoholickych-napojoch