Mayské pamiatky ohrozuje vykrádačstvo [Denník N]

Slovenský výskumný tím objavil v džungli v Guatemale 73 mayských sídel s kamennou architektúrou, okolo 5-tisíc horských terasových polí a 5-tisíc architektonických objektov
Okolo tých kameňov, ktoré boli poukladané na hromade za sebou, chodili slovenskí vedci v guatemalskej džungli niekoľko rokov. „Najprv sme si mysleli, že išlo o rybník, v ktorom Mayovia v období dažďov zadržiavali vodu. Tiež sme si mysleli, že sa tam mohli kúpať,“ hovorí historik a religionista Milan Kováč. „Dnes vieme, že išlo o súčasť terasového poľa,“ dodáva odborník a pokračuje, že takých polí našli slovenskí vedci až 5-tisíc. „Sú kľúčom k pochopeniu poľnohospodárstva Mayov. Išlo o megastavby, ktoré mali dĺžku 20 metrov a široké boli tri metre.“ Milan Kováč z Centra mezoamerických štúdií (CMS) Filozofickej fakulty UK a jeho kolegovia robia už desiaty rok výskum v guatemalskom pralese, aby sme lepšie porozumeli mayskej civilizácii.

REVOLUČNÝ LIDAR
Okolo polí boli asi 60-centimetrové kanály. „Počas obdobia dažďov sa v nich usádzali živiny z celej oblasti. Keď Mayovia kanály čistili, navyšovali polia, ktoré boli vedľa. Bahnom z kanálov polia zúrodňovali, takže na nich mohli pestovať kukuricu neustále,“ vysvetlil Kováč. Polia Mayov objavili slovenskí vedci v lokalite Uaxactun v guatemalskej džungli až po tom, čo v roku 2016 po prvý raz použili technológiu zvanú LIDAR. Ide o laserový skener na lietadle. Predtým prehľadávali džungľu fyzicky s mačetou v ruke. Nevýhodou takéhoto prístupu je, že je veľmi pomalý. V hustej džungli vedci videli len pár metrov pred seba a mnohé mayské štruktúry si vôbec nevšimli, tak ako poľnohospodárske polia. Geodet Tibor Lieskovský zo Slovenskej technickej univerzity, ktorý je súčasťou tímu od roku 2013, hovorí: „Šesť sezón sme v náročných podmienkach guatemalskej džungle mapovali 30 hektárov územia a zaznamenali sme na ňom 18-tisíc bodov. Keď prišiel LIDAR, to isté vybavil za tri sekundy a dal nám zhruba 450-tisíc bodov.“ Podľa Lieskovského nástup novej technológie neznamená, že by roky práce v teréne vyšli navnivoč. „LIDAR dáva len veľmi surové dáta a musíte ich vedieť interpretovať. Bez skúseností z džungle by sme nevedeli, čo na mapách vidíme.“ Kováč k využitiu LIDARu v Guatemale povedal, že v dejinách archeológie išlo o doteraz najväčšiu plochu, ktorá sa skenovala laserom. Zmapovať územie s veľkosťou 160 kilometrov štvorcových trvalo lietadlu dve hodiny a stálo to stotisíc dolárov. Získané údaje vedci spracovávali celý minulý rok.

KANÁLY
Západnú časť oblasti v lokalite Uaxactun, kde slovenskí vedci skúmajú, tvorí horský pás, východ je naopak nížinatý. „Je to permanentne mokrá zem a mysleli sme si, že je vylúčené, aby bola v minulosti obývaná. Lenže vďaka LIDARu sme objavili husté siete meliorizačných kanálov. Čiže aj bažinatá oblasť bola súčasťou obývaného a zužitkovaného územia Mayov,“ vraví Milan Kováč. Bažinu odvodňovali Mayovia tak, že vytvárali kanály, ktoré ústili do zvláštnych otvorov v zemi, akýchsi výleviek. „Každý odvodňovací kanál, ktorý sme našli, končil v nejakých štrbinách skál, do ktorých sa prepadávala voda. Kanály neboli z kameňov. Vykopávali ich do hliny a každý rok ich obnovovali. Nájsť hlinu v hline bolo nesmierne náročné,“ vysvetlil historik Milan Kováč.

ŽIVOT BEŽNÝCH ĽUDÍ
Vďaka dátam z LIDARu slovenskí a zahraniční vedci zistili, že územie v provincii Petén, ktoré má rozlohu asi ako tri štvrtiny Slovenska, bolo v čase Mayov prakticky kompaktne zastavaným regiónom. „Zisťujeme, že mestá nemajú hranice, že sú navzájom prepojené. Nachádzame cesty, domy, paláce, pyramídy či polia. Pravdepodobne ide o najhustejšie obývanú oblasť starovekého sveta,“ hovorí Kováč z UK. Geodet Lieskovský na LIDARe oceňuje, že vďaka nemu nevidieť len veľké stavby, ako sú pyramídy a paláce, ale aj domy, polia či cesty, vďaka čomu môžeme lepšie porozumieť tomu, ako žili bežní ľudia. V rozhovore pre Denník N k otázke o bežnom živote Mayov povedal: „Mayská ríša mala dve fázy: o predklasickom období sa zjednodušene hovorí, že bol taký socík. Observatóriá a chrámy boli verejné. Ale v neskoršom období sme zmapovali malé múriky, ktoré zo socíku spravili kapitalizmus. Vznikali oddelené priestory a súkromné vlastníctvo. Je zvláštne vidieť, ako si ľudia postavili ploty – ty tadiaľto prejdeš alebo neprejdeš. Vďaka tomu, že sme zmapovali tie ploty, sme mohli povedať, že spoločnosť sa stala viac uzavretou.“ Lieskovský vysvetlil, že objavili aj mayské pyramídy. Mali viacero účelov a niektoré z nich fungovali ako astronomické pozorovateľne. Mayovia pozorovali oblohu, aby vedeli, kedy majú začať s prácami na poli. „Mayovia majú kalendárny systém, ktorý je veľmi presný, ale pravdepodobne nereflektoval prestupný deň. Za sto rokov to dáva rozdiel 25 dní. Keďže ich rituálny kalendár nebol použiteľný na agrárne účely, potrebovali identifikovať niektoré udalosti na horizonte, aby vedeli, že je načase sadiť alebo žať,“ povedal geodet Lieskovský z STU.

HUSTÉ OSÍDLENIE
Vedci predpokladajú, že v klasickom období tvorilo mayskú populáciu asi 10 až 15 miliónov ľudí, čím navýšili odhady z pôvodných okolo 5 miliónov. Slovenský výskumný tím zmapoval 160 km štvorcových územia a objavil 73 mayských sídel s kamennou architektúrou, 4775 horských terasových polí a 5080 architektonických objektov. Na väčšej ploche necelých 36-tisíc kilometrov medzinárodný tím vedcov vďaka LIDARu objavil až 60-tisíc stavieb a stovky starovekých miest. „Mayská civilizácia je dnes minimálne taká zaujímavá ako egyptská alebo mezopotámska. Okrem jej neuveriteľnej vyspelosti sa pred nami otvoril jej rozsah, hustota a zložitá infraštruktúra, o ktorých sme predtým ani netušili,“ vraví Kováč. Podľa Lieskovského mayské pamiatky ohrozuje nielen deštruktívne prostredie džungle, ale aj vykrádačstvo. „Vykrádači zamieria do centra pyramídy a vykradnú z nej vázy. Tunely tam nechajú a pyramídy sa po čase rozpadnú. Na vázach sú často znázornené vzťahy medzi mayskými mestami a bez nich nedokážeme rozumieť jemným politickým nuansám. Je to fyzická devastácia kultúrneho dedičstva.“ V roku 2016 sa slovenský tím stal súčasťou medzinárodného konzorcia s názvom PACUNAM LiDAR Initiative. Tvoria ho tri americké tímy, jeden francúzsky a slovenský (UK a STU). „Projekt je naplánovaný na ďalších päť až sedem rokov,“ vraví Kováč.

[Denník N 13/02/2018]
Otakar Horák