Mayský recept NA OBRÁBANIE PÔDY [Profit]

Už vyše desať rokov pátra tím slovenských vedcov a archeológov po stopách mayskej civilizácie v guatemalskej džungli. Profesor Milan Kováč, ktorý výskum od začiatku vedie, prichádza s novou hypotézou, prečo v jednej chvíli okolo desiateho storočia Mayovia doslova zmizli z územia, ktoré pretým obývali.
Text - Klaudia Lászlóová Foto - archív Milana Kováča

Pyramídy, ktoré len za uplynulý rok archeológovia odkryli spod nánosov zeme, majú na priečelí hieroglyfy a plastiky. Sú jedinečné, nikde inde vo svete také nenájdete. Niektoré sú natreté načerveno. Fotografie, ktoré ukazuje Milan Kováč, vedúci Katedry porovnávacej religionistiky a Centra mezoamerických štúdií na Filozofickej fakulte UK v Bratislave vo svojej prezentácii na podujatí TEDx Bratislava, však ostanú jediným svedectvom o architektúre a umení guatemalských Mayov. Po preskúmaní ich opäť prikryjú vrstvou zeminy.

Iba takto sa dajú ochrániť pred zubom času. ,,Zhruba do sto rokov by sa to rozpadlo. Naša expertka na konzervovanie pamiatok z Francúzska má na to najlepší recept: zakopať. My sme archeológovia a na konzervovanie pamiatok je potrebná celkom iná expertíza a iné povolenia. Robíme to, ale iba pri zhruba desiatich percentách odkrytých objektov," uvádza M. Kováč pre Profit. Na mieste nechajú iba odkaz vo fľaši, čo presne v ňom bude, nepovedal. Celkom iste v nej bude informácia, že vedci odkryli nielen vzácne predmety, ale priniesli aj nové poznatky o kultúre Mayov a o zániku ich civilizácie.

ODKRYTÉ VĎAKA LASERU. Územie, ktoré Slováci v provincii Petén na území Guatemaly skúmajú, má lichobežníkový tvar a z väčšej časti ho pokrýva prales. Nie je ľahké vybrať si, kde začať kopať na ploche takmer 36-tisíc štvorcových kilometrov, čo sú asi tri štvrtiny územia Slovenska. ,,Na prvý pohľad je to vrch zarastený stromami v nekonečnej džungli, ako každý iný. Ale v skutočnosti sa v jeho útrobách ukrýva pyramída," opisuje M. Kováč. Jeho tím dnes už vie so stopercentnou istotou, kde sú pod zemou ukryté mayské stavby - vďaka technológii, ktorú použili na Slovenskej technickej univerzite (STU) pod vedením Dr. Tibora Lieskovského. Objavy nabrali novú rýchlosť od roku 2016, keď guatemalskú džungľu začali letecky skúmať laserovou technológiou LiDAR. Dnes majú k dispozícii mapu viac ako 60-tisíc objektov - kamenných pyramíd, palácov, hrobiek, ale aj objektov technického charakteru, napríklad slúžiacich na obrábanie pôdy.
Podľa slov M. Kováča je to jeden z najvýznamnejších archeologických projektov v Guatemale. Zodpovedajú tomu aj výsledky. Jadro výskumníkov, ktorí túto nebývalú krásu a svedectvo bohatej kultúry vyzdvihli na svetlo sveta, je zo Slovenska, objavy sú však výsledkom spolupráce medzinárodného tímu, ktorý Slováci koordinujú. ,,Sme na tom aj technologicky dobre," hovorí M. Kováč.

SYSTÉM OBŽIVY. Objavená infraštruktúra slúži ako podklad na nové hypotézy, napríklad o tom, že toto územie obývalo 10 až 15 miliónov ľudí. I o tom, aké mali systémové riešenie na obrábanie pôdy, vďaka ktorému sa také množstvo ľudí uživilo na takom malom území (asi dvojnásobok obyvateľov Slovenska na troch štvrtinách jeho územia). Poľnohospodárstvo bolo teda predpokladom rozkvetu mayskej civilizácie - ale aj príčinou jej zániku.
V horách mali Mayovia terasovité políčka, vedci však vypočítali, že by ich neuživili. Začali teda hľadať v nížine a odhalili dômyselný systém kanálov, ktoré odvodňovali močiare. Mayovia nimi nielenže dokázali odviesť vodu, ale vyberali z nich nánosy bohaté na živiny, ktoré voda z okolitých vrchov splavila dolu. Nánosy potom ukladali na pôdu, ktorej úroveň sa tak oproti kanálom neustále zvyšovala.
Nález opísali už vo februári v časopise Science. Ale záver, ktorý podľa týchto objavov vedci sformulovali, M. Kováč prvý raz verejne prezentoval až minulý mesiac na podujatí TEDx Bratislava. Ešte predtým, ako ho predstavil na podujatí v Guatemale, na mieste výskumov.

KAŽDÝ NA VLASTNOM POLÍČKU. ,,Niekedy začiatkom 10. storočia sa kráľovstvo rozpadlo na menšie celky a Mayovia prestali spoločne udržiavať svoj zložitý a vzájomne prepojený poľnohospodársky systém," uvádza M. Kováč. To mohol byť začiatok exodu Mayov, ktorých takto ich územie zrejme už neuživilo. Preto sa mestá v tejto oblasti postupne vyľudnili a všetko zarástlo pralesom. ,,Dáva nám to logiku. Ale stále nepoznáme príčinu, prečo sa mayský svet rozpadol na menšie celky. Vieme však opísať to, čo sa stalo potom," dodáva pre Profit.
INDIÁNSKY SEN. V tíme je zastúpených mnoho odborností, ale M. Kováč má prehľad o výsledkoch všetkých tímov a on je ten, kto ich analyzuje a vyslovuje záverečné hypotézy. ,,Už v detstve ma fascinovali indiánky, a tak je tento výskum vlastne naplnením môjho chlapčenského sna. Rodičom som hovoril, že chcem byť Indián, keď vyrastiem, a oni mi vraveli, že to nie je žiadne povolanie. Ale v skutočnosti ním aj tak trochu som," usmieva sa. Svoj indiánsky sen môžu žiť aj jeho dvaja synovia, ktorých vodieva do Guatemaly so sebou. Zvyčajne tam žije zhruba dva mesiace do roka.
Skôr ako sa dostal k archeológii, venoval sa etnografickým výskumom súčasných Mayov, najmä Lacandóncov, ktorí žijú v pralese a sú nedotknutí kresťanstvom. Naučil sa ich jazyk a to mu pomáha pri lúštení starého hieroglyfického písma, ktorého štúdium založil na univerzite.

OBJAVY SLOVÁKOV. ,,Máme jeden z najvýznamnejších nálezov mayského hieroglyfického písma - najstaršieho písma na prenosnom objekte," hovorí a dodáva, že išlo o jadeitový nástroj na obetovanie krvi. Na jeho rozlúštení sa podieľali Nemci, Rusi i Američania, ktorí na to majú najlepších expertov. Hieroglyfické písmo medzi americkými starovekými kultúrami mali iba Mayovia. Z ďalších objavov Slovákov - kľúčových v mayológii - uvádza vyhotovenie podrobnej mapy mayského mestského štátu v Guatemale a poznatky o jeho histórii. Je to, samozrejme, aj objav systému ich poľnohospodárstva. Najstaršie nálezy z tejto oblasti pochádzajú z obdobia 750 rokov pred naším letopočtom. ,,Našli sme ich v jaskyniach, kde sme museli vstupovať v kombinézach a maskách," opisuje. Nejde však o prekliatie podobné ako v hrobkách egyptských faraónov, ale o smrteľnú chorobu histoplazmózu zo zdraviu škodlivých spór, ktoré vznikajú na netopierom truse. ,,Teraz nás čakajú najmä laboratórne práce a analýzy, máme obrovské množstvo materiálu na skúmanie, extenzívne teraz nepôjdeme do nových veľkých vykopávok," hovorí.

MAYOVIA DNES. ,,Mayov tvorilo veľa etník a prežili dodnes. Jazyk aj mytológia majú svoju kontinuitu a to ma na výskume najviac fascinuje," opisuje M. Kováč. Mayovia vidia vo svojich predkoch bohov a ruiny sú pre nich posvätné. Čo však nemá kontinuitu, je poľnohospodárstvo. ,,V dnešnej Guatemale polia vypália a pestujú na nich kukuricu, kým sa pôda nevyčerpá. Potom sa posunú ďalej," dodáva M. Kováč.
----
MILAN KOVÁČ
51
Profesor, mayológ a vedúci slovenského tímu v projekte laserového skenovania pralesa v Guatemale. Vedie Katedru porovnávacej religionistiky a Centrum mezoamerických štúdií na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V Guatemale a Mexiku pracoval od roku 1999 najskôr na etnografických a religionistických výskumoch súčasných mayských etník. Venoval sa im desať rokov, z toho dva roky medzi nimi žil. Vykopávky v Guatemale vedie od roku 2009, najskôr pod patronátom Slovenského archeologického a historického inštitútu, od roku 2016 projekt prevzala Univerzita Komenského. Projekt podporujú slovenské ministerstvo školstva a guatemalská vláda. Je autorom viacerých vedeckých, ale aj populárno-vedeckých kníh o mayskej kultúre.
----
MAYOVIA
Vyspelá civilizácia s vynikajúcimi znalosťami o vesmíre i matematike, ktorá existovala v Strednej Amerike od roku 2500 pred naším letopočtom. Mayská ríša mala podobu konfederácie mestských štátov, ktoré sa rozprestierali v Mexiku, predovšetkým na polostrove Yucatán i v celej dnešnej Guatemale, v Belize a na severozápade Hondurasu. Spoločenské vrstvy sa podobali oddeleným kastám, ale otrokov mali iba z radov vojenských zajatcov. Ich písmo bolo najvyspelejšie v celej predkolumbovskej Amerike. Z mayských kníh však prežili španielsku conquistu iba štyri kódexy. Mayský kalendár bol vzhľadom na skutočnú dĺžku roka presnejší ako dnešný. Mayovia vedeli vysušovať močiare, stavať podzemné nádrže na vodu a predovšetkým pyramídy, ktoré využívali ako obytné objekty, chrámy, hrobky i observatóriá. Vrchol dosiahla mayská kultúra okolo roku 800 nášho letopočtu. Potom Mayovia postupne opúšťali mestá v južných nížinách - o príčine existuje viacero teórií.
----
VEDY NA POZNANIE MINULOSTI
Výskumný tím Slovákov sa v roku 2016 stal súčasťou medzinárodného konzorcia PLI (Pacunam LiDAR Iniative) na laserový prieskum guatemalskej džungle, kde vo vlastnom úseku vyhľadávali pozostatky starej mayskej civilizácie. Na analýze dát získaných technológiou LiDAR sa pod vedením Centra mezoamerických štúdií (CMS) Filozofickej fakulty UK v Bratislave podieľa niekoľko ďalších slovenských subjektov. Na Katedre geodetických základov Stavebnej fakulty STU v Bratislave sa zhotovujú digitálne podklady, na základe ktorých potom na FF UK interpretujú a dokumentujú nájdené objekty. V ďalšej fáze tím Milana Kováča vykonáva archeologické overovanie LiDAR-ových nálezov v teréne. Vzorky pôdy overuje tím na Prírodovedeckej fakulte UK. Získané dáta spracúvajú najnovšími technológiami, ako sú neurónové siete či umelá inteligencia. PRAMEŇ: VEDA NA DOSAH
----
ČO ODKRYL LiDAR
Slovenský výskumný tím zmapoval 160 štvorcových kilometrov územia v provincii Petén na severe Guatemaly a objavil 60-tisíc historických objektov, 73 kamenných sídel, 4 775 horských terasových polí a 5 080 architektonických objektov, väčšinou pyramíd. Pred výskumom pomocou technológie LiDAR bolo známych len 30 sídiel. PRAMEŇ: SCIENCE
----
JADRO VÝSKUMNÍKOV, KTORÍ KRÁSU A SVEDECTVO BOHATEJ KULTÚRY VYZDVIHLI NA SVETLO SVETA, JE ZO SLOVENSKA
MAYOVIA VIDIA VO SVOJICH PREDKOCH BOHOV A RUINY SÚ PRE NICH POSVÄTNÉ
-END-

[Profit 05/09/2018]