Medzi študentmi majú 20 percent Arabov, profesori sú tu bohatí. Kiska navštívil špičkovú univerzitu v Izraeli [dennikn.sk]

Technion, technická univerzita v Izraeli, má od štátu polovicu rozpočtu. Zvyšok majú vďaka technologickému pokroku, výskumu, startupom či donorom zo židovskej komunity.
Znovu na nohách vďaka vedcom z Technionu. „My že sme v dobrej kondícii? Vôbec nie sme v dobrej kondícii,“ smeje sa Paretz Lavie, rektor najstaršej izraelskej univerzity, známej ako Technion, keď sa ho pýtam, ako sa mu podarilo získať do rozpočtu pol miliardy dolárov.
Profesor Lavie má však vysoké nároky.
Po pôsobení na prestížnych univerzitách v Spojených štátoch a v Haife na severe Izraela založil laboratórium na štúdium spánku, ktoré sa na špičkovej úrovni zaoberalo diagnostikovaním porúch spánku.
A podobne ako mnoho jeho kolegov, aj on založil viacero úspešných startupov, čo prinášajú univerzite asi tretinu zo spomínanej pol miliardy, ktorá sa profesorovi zdá taká malá.

Rozpočet na Slovensku
Pre porovnanie, napríklad Slovenská technická univerzita (STU) má rozpočet 100 miliónov eur, z čoho sú dve tretiny zo štátneho rozpočtu. „Zvyšnú tretinu predstavuje výskum uskutočňovaný v spolupráci s firmami a grantový výskum,“ povedala pre Denník N Andrea Hajdúchová z komunikačného oddelenia STU.
„Pokiaľ ide o príjem zo zmlúv o dielo, teda výskum a vývoj uskutočňovaný na základe‚ objednávky‘ z praxe, tu je STU dlhodobo najúspešnejšou univerzitou na Slovensku,“ dodáva.
Na druhom mieste skončila Žilinská univerzita. Obe univerzity dokážu zarobiť ročne okolo milióna eur ročne.

Ocenenia aj zisk
Izraelský profesor Lavie by sa na takých číslach len pousmial.
„Štát nám dáva 280 miliónov dolárov, čo je asi jedna tretina rozpočtu, ktorý má napríklad ETH Zürich (Švajčiarsky federálny technologický inštitút v Zürichu, pozn. red.). Len polovicu nášho rozpočtu máme od štátu. Zvyšok máme vďaka technologickému pokroku, výskumu, startupom či donorom zo židovskej komunity z celého sveta. Je to o súťaži, peniaze z výskumu nemáte nikdy garantované, musíte byť veľmi efektívni,“ hovorí.
Výskum na Technione je na vysokej úrovni, univerzita sa pýši tromi nositeľmi Nobelovej ceny za chémiu. Nie je to však len o prestížnych oceneniach, ale aj o ziskovosti. „Jedenásť našich spoločností je na trhu NASDAQ, každý rok nám to prinesie okolo 30 miliónov dolárov,“ rozpráva Lavie.

A ako to v praxi funguje?

Úspešné startupy
Zakladatelia úspešných startupov, napríklad profesori alebo šikovní absolventi, sa podelia o polovicu zisku s univerzitou. „Tiež som rozbehol päť spoločností. Niektorí z našich profesorov sa stali celkom bohatí,“ smeje sa Lavie. Ako príklad uvádza liek proti Parkinsonovej chorobe, ktorá prináša univerzite 20 miliónov dolárov.
Rektor STU Robert Redhammer, ktorý sa prišiel inšpirovať do Technione, pritakáva.
„Samozrejme, môžeme sa dostať vyššie. Tie financie v Izraeli sú niekde inde. To je možno jeden z problémov Slovenska, že sa málo investuje koncentrovane do rozvoja vysokého školstva. Technion je napríklad jediná technická univerzita v Izraeli. Preto koncentrácia zdrojov môže byť dostatočne vysoká. Potom prichádzajú aj výsledky,“ rozpráva rektor STU Redhammer.
Pod výsledky Technionu sa podľa neho podpisuje aj mentalita a sústredenie sa na výsledok. „To im umožňuje výsledky základného výskumu premeniť do použiteľných technických aplikácií a hneď ich dostávať na trh. Sú naozaj známi veľkým počtom startupov a veľmi úspešných,“ dodáva rektor Redhammer.

Vyvinuli robotickú konštrukciu
Izraelský technologický inštitút vznikol, keď Izrael ešte neexistoval. Jeho absolventi pomáhali budovať infraštruktúru vznikajúceho izraelského štátu, dnes riešia, ako šetriť vodou, ktorej je málo.
Pomáhajú aj zraneným veteránom ako Radi Kaiuf, ktorého počas služby v armáde v Libanone trafil snajper a je od pása dole ochrnutý.
Zdalo by sa, že sa nikdy nepostaví na vlastné nohy a neurobí už ani krok. No využíva prístroj, ktorý postihnutému človeku umožňuje plynulo chodiť. „Nie je to lacná záležitosť, stojí to 72-tisíc eur, ale ak si zoberiete, že vám to dá možnosť znovu chodiť a vydrží to päť rokov, nie je to zlá investícia,“ hovoria nám na Technione. Výskum na unikátnej konštrukcii trval desať rokov.
„Sme v procese globalizácie. Otvorili sme pobočku v New Yorku na Cornellovej univerzite, ktorá sa veľmi osvedčila. V septembri chceme otvoriť ďalšiu v Číne. Máme asi tisíc študentov zo zahraničia,“ hovorí Lavie. Celkovo vyše 14-tisíc.

Pomáhať Izraelu a ľudstvu
V rozhovore so slovenským prezidentom Andrejom Kiskom, ktorý s vedeckou komunitou a nádejnými startupistami navštívili Technion, rozprával izraelský vedec Lavie o troch veciach, ktoré by mala univerzita svetovej triedy spĺňať. „Sú to skvelí študenti, dobré fakulty a misia. Misiou tejto univerzity je slúžiť Izraeli, ale aj ľudstvu ako takému,“ hovorí až idealisticky Lavie.
„Napríklad pred rokom sme mali medzi študentmi len sedem percent izraelských Arabov, dnes je to dvadsať percent. Pomohli sme im, aby sa presadili vo vzdelaní ešte predtým, než k nám nastúpili: aby im šla lepšie matematika a fyzika, a tak sa mohli dostať na našu univerzitu. Podobný postoj máme k etiópskym židom či drúzom. Nikto nám za to neplatí, ale veríme, že to robíme pre dobro krajiny,“ dodáva izraelský profesor.
Nemocnica Rambam v Haife dokáže zmeniť ukážkovo čisté garáže na podzemné operačné sály v priebehu niekoľkých hodín.

Spolupráca s SOSA a STU
To, že univerzita Technion spolupracuje s inými inštitúciami v Izraeli, je vidno aj na príklade nemocnice Rambam v Haife. Po vojne z Hizballáhom v roku 2006, keď na mesto dopadali rakety, sa pripravila na možný konflikt aj tak, že sa dokáže v priebehu 72 hodín zmeniť z ukážkovo čistých garáží na podzemnú nemocnicu s vyše 2-tisic lôžkami.
Vedci z Technionu v nemocnici napredujú vo výskume liečby Parkinsonovej choroby ultrazvukom či vyvíjajú preprogramovanie srdcových buniek tak, aby sa v budúcnosti nemuseli na choré srdcia inštalovať kardiostimulátory.
Na spolupráci s Technionom sa dohodla Slovenská technická univerzita a SOSA (Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity). Výskum sa bude týkať skúmania vesmíru pomocou nanosatelitov.

Prezident Kiska povedal: „Moja návšteva Izraela sa nemohla začať na lepšom mieste ako na špičkovej univerzite. Vždy opakujeme, že aké máme vzdelanie, taká je budúcnosť našej krajiny. Táto technická univerzita patrí medzi celosvetovo špičkové inštitúcie. Diskutovali sme s rektorom univerzity, ako sa im to darí. Nepochybne, je to aj o peniazoch.“
Aj prezident Kiska je presvedčený, že univerzita musí slúžiť štátu a mala by meniť spoločnosť.
„Mala by jej dávať nové výzvy a impulzy. Dvetisíc študentov, ktorí za ostatné roky opustili túto univerzitu, vytvorilo viac ako stotisíc pracovných miest v rôznych projektoch, a to je číslo, ktoré je skutočne ohromujúce. Slovensko je malá krajina a musíme sa veľa učiť. Musíme pochopiť, že ak chceme uspieť, tak investovanie do inovácií a prepojenia základného a aplikovaného výskumu sú veci, do ktorých sa musíme pustiť,“ hovorí Kiska.

Odliv mozgov
S rektorom STU sa zhodol, že čelíme odlivu mladých mozgov zo Slovenska, ktoré sa stáva stále menej atraktívnou krajinou pre mladé talenty.
„Odliv mladých ľudí je veľmi veľký, veľmi rýchlo rastie, takže Slovensko musí začať riešiť svoju budúcnosť a nielen akoby školstvo odstrkávať, akože tí stále žiadajú nejaké peniaze na mzdy. To vôbec nie je o mzdách. To je o tom, ako si krajina váži budúcnosť, svoje deti a ako si predstavuje aj to sociálne zabezpečenie do budúcna, pretože bez mladej generácie sa bude krajina v budúcnosti veľmi ťažko spravovať,“ hovorí rektor STU Redhammer.
Kiska dodal: „Každý mladý človek, keď skončí vysokú školu, chce pracovať v čo najlepšej firme, mať čo najlepší priestor pre svoj rozvoj a chce všetko, čo sa naučil, dať do praxe. Potrebujeme, aby boli u nás špičkové firmy. Ak budeme mať špičkový výskum, títo mladí ľudia sa s veľkou radosťou vrátia domov. Doma je doma, to platí aj pre mladých ľudí. Moje obe deti študovali v zahraničí a viem, ako ich to ťahalo domov.“
„Ale musíme im vytvoriť podmienky, aby sa mali chuť vrátiť. Ak však nemáme výskum, nemáme potom aj tie špičkové firmy, ktoré sú s výskumom spojené. Slovensko patrí z pohľadu čerpania fondov na výskum z európskych peňazí medzi najslabšie. My nedokážeme dokonca ani len požiadať o tie granty, na ktoré by sme si mali možnosť siahnuť.“