Mestá šetria aj na romantike, tlmia osvetlenie [Pravda 26/11/2012]

Kríza „vypína" alebo obmedzuje osvetlenie pamiatok, hradov, sôch či mostov. Takéto šetrenie môže priniesť aj negatívne efekty, napríklad úbytok turistov alebo vyššiu kriminalitu. Podľa experta na svetlotechniku Alfonza Smolu zo Slovenskej technickej univerzity už opadlo nadšenie z efektného osvetľovania budov. „Už to nie je taký boom. Keď sa pred pár rokmi blížili voľby, primátori mali veľký záujem, aby sa iluminovali objekty v meste. Teraz je situácia opačná. Primátori sa radšej prezentujú tým, akí sú úsporní, ako šetria za každú cenu." Podľa Smolu môže takéto šetrenie priniesť samosprávam úbytok návštevníkov alebo aj problémy s kriminalitou. „Vypínanie svetiel sa určite prejaví na poklese počtu turistov. Sú jednoznačné dôkazy o tom, že atraktivita hlavného mesta sa zvýšila po tom, čo sa osvetlila Michalská veža, Bratislavský hrad či Primaciálne námestie. Zvýšila sa návštevnosť vo večerných hodinách. Existujú tiež štatistiky, ktoré dokazujú, že osvetlenie prispieva k bezpečnosti, znižovaniu počtov krádeží, ale aj násilných trestných činov." Marcel Chudík, konateľ spoločnosti iLumina, ktorá sa podieľala napríklad na osvetlení nového diaľničného mosta v Považskej Bystrici, povedal, že obmedzovanie osvetlenia sa deje skoro všade. „Skracuje sa doba osvetľovania. Objekty sa osvetľujú len čiastkovo, necháva sa nasvietená len fasáda, vynechávajú sa bočné steny. Je tu snaha o ekonomizáciu. Nemožno sa tomu diviť. Nikto dnes nemá peniaze na plytvanie a osvetlenie neprináša ďalšie peniaze." Šetrenie je hlavným dôvodom, prečo je kratšie osvetlený aj Bratislavský hrad. Už nesvieti celú noc, náklady na svietenie sa znižovali približne o tretinu. „Slávnostné osvetlenie sa zapína pri západe slnka, čo si automaticky vyhodnocuje počítač. Svieti do druhej hodiny rannej. Dôvodom na zmenu bola úspora," uviedla Darina Jahelková z kancelárie Národnej rady. Spotreba osvetlenia je približne 100 kW za hodinu. Priemerné náklady za jeden večer sú 104 eur. Niektoré mestá šetria na osvetlení zaujímavých architektonických diel podľa odborníkov zbytočne. Špecifickým príkladom je nový Chrenovský most v Nitre. Ten cez deň nepúta takú pozornosť ako v noci, keď hrá rôznymi farbami. Slávnostné osvetlenie je však počas bežných dní vypnuté. Podľa tvorcov má pritom menšiu spotrebu ako bežná žehlička, presnejšie 1,8 kW. Ročné náklady pri svietení 365 dní v roku sú do 1 000 eur. Nitriansky magistrát tvrdil, že tu nejde o peniaze, ale o výnimočnosť osvetlenia. „Chrenovský most býva osvetlený iba pri slávnostných príležitostiach, ako sú mestské slávnosti, štátny sviatok. Zvýšenie periodicity osvetlenia mosta musí byť schválené mestskými poslancami," uviedol hovorca Andrej Jančovič. Osvetlenie pritom bolo navrhnuté tak, aby svietilo stále a lákalo ľudí, aby sa po moste prešli. „Aby sa zastavili a zamysleli nad osudom rieky, ktorá už dávno stratila pôvodné poslanie zdroja vody a dopravnej tepny a dnes tvorí už len prekážku pri prechode z jednej časti mesta do druhej," naznačil Juraj Zaťko, ktorý naprojektoval osvetlenie s dizajnérom Vojtechom Vargom. Oslovení chodci by tiež chceli vidieť svietiť most každý deň. „Hádam by to do Nitry pritiahlo turistov a možno aj zaľúbencov," myslí si študentka Lenka Brathová. Astronómovia sú už roky proti osvetľovaniu objektov. Podľa Petra Begeniho, tajomníka sekcie ochrany pred svetelným znečistením Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV, je to rizikové vo viacerých smeroch. Efektné svetlá robia škrty v potravinovom reťazci. „Pri nezatienených svietidlách umierajú denne milióny hmyzu, ktorý je nenahraditeľný pri opeľovaní. Mnohé druhy už takmer vymizli, napríklad podenky alebo svetluška svätojánska. Osvetlenie kultúrnych pamiatok spôsobuje hromadný úhyn netopierov. Na nočné svietenie sú citlivé aj stromy, javory, brezy a platany. Na Slovensku je bežné osvetľovať chránené alebo vzácne stromy, čo je spoľahlivý spôsob, ako sa takého stromu do dvadsiatich rokov zbaviť." Na tieto problémy upozorňuje celosvetová Hodina Zeme, 31. marca sa na hodinu vypínajú slovenské hrady a zámky. Osvetlenie pamiatok patrí podľa Begeniho k najhorším osvetleniam z pohľadu svetelného znečistenia. „Je moderné osvetľovať kostoly celú noc. Obce pritom vypínajú verejné osvetlenie, no kostol svieti, aj keď sa naň nemá kto pozerať." Podľa neho by pomohla funkčná legislatíva, ktorá by sa zaoberala svietením nad horizont, podobné zákony má napríklad Slovinsko. „Každá pamiatka sa dá technicky osvetliť tak, aby nedochádzalo k presahu svetla cez pamiatku a svietidlá by nesvietili všade dookola," dodal Begeni.
Čím trpí osvetľovanie pamiatok?
- nedostatok odborníkov - sú to absolventi Ústavu elektroenergetiky a aplikovanej elektrotechniky na Slovenskej technickej univerzite. Podľa odhadov tento odbor vychoval asi 350 svetelných technikov, veľká časť z nich pôsobí v iných oboroch
- nízka modernizácia - moderné LED svietidlá dokážu priniesť v porovnaní s výbojkovými svetlami úsporu 20 až 40 percent, ak ide o zastarané 30-ročné svetlá, úspora môže byť až 80 percent. Problém je aj v tom, že technológia LED zatiaľ nepokročila na takú úroveň, aby sa s ňou dali osvetľovať veľké monumenty
- málo peňazí - firmy potvrdzujú, že je na Slovensku úbytok projektov, ktoré riešia osvetlenie budov a zrekonštruovaných pamiatok.
Na Slovensku je bežné osvetľovať chránené alebo vzácne stromy, čo je spoľahlivý spôsob, ako sa takého stromu do dvadsiatich rokov zbaviť. Peter Begeni Slovenská astronomická spoločnosť pri SAV