Použitý fritovací olej je dnes nebezpečným odpadom produkovaným vo svete vo veľkých množstvách. Môže sa to však zmeniť.
Vedci zo Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave vyvíjajú druhú generáciu bioplastov. Tie z ich dielne sa môžu rozložiť nielen v pôde, ale aj vo vode. Profesor Pavel Alexy a jeho tím z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (STU) vynález inovovali a požiadali o ďalší patent. TASR o tom informovala hovorkyňa STU Andrea Settey Hajdúchová.
"Keď hovoríme o bioplastoch, rozumieme buď plast vyrobený z obnoviteľných zdrojov surovín alebo biologicky rozložiteľné plasty. Pre prírodu sú, samozrejme, najpriaznivejšie tie, ktoré sú aj z obnoviteľných surovín aj biologicky rozložiteľné, teda nepretrvávajú v prírode ako odpad desiatky rokov. A také sú naše bioplasty," vysvetlil Alexy.
Základom prvej generácie bioplastov sú dve zložky, a to kyselina polymliečna a polyhydroxybutyrát. Tento bioplast je chránený ako úžitkový vzor v SR, podaná je patentová prihláška a patent už získal v Európe a v niekoľkých ázijských krajinách. Podľa hovorkyne STU však teraz ide na patentové úrady aj nová prihláška – na bioplast druhej generácie.
Bioplast druhej generácie má z hľadiska ekológie ďalšie bonusy. "Ako zdroj polyhydroxybutyrátu môže slúžiť použitý fritovací olej, ktorý je dnes nebezpečným odpadom, produkovaným vo svete vo veľkých množstvách. Navyše, sa tento bioplast už nerozkladá len v podmienkach priemyselného kompostu, teda pri teplote 50 a viac stupňov, ale aj v podmienkach domáceho kompostu pri teplote 20 - 30 stupňov Celzia," povedal Alexy.
Zároveň priblížil, že sa testuje aj rozloženie v bežnej pôde a v morskej vode, kde to vyzerá tak, že dokáže degradovať. "To môže byť veľkým prínosom, keďže vieme, ako sú naše moria plné plastového odpadu," doplnil Alexy.
Tím STU spolupracuje s firmami a univerzitami aj pri hľadaní možností ako vynález využiť v praxi. Jednou z ciest je komerčné využitie v spolupráci s výrobcami plastových nádob, príborov, obalových fólií či fólií, ktoré sa v poľnohospodárstve kladú na polia, aby udržiavali vlhko a bránili rastu buriny.
Bioplasty druhej generácie by mohli mať rôzne využitie.
Druhou cestou sú originálne aplikácie v oblasti dizajnu a módy. Treťou možnosťou pre využitie sú medicínske aplikácie. Tu tím STU spolupracuje s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave a odborníkmi na vývoj implantátov z Technickej univerzity v Košiciach. Z bioplastov môžu byť dočasné implantáty pri riešení komplikovaných zlomenín. Výskum prebieha aj v oblasti tkaninového inžinierstva, v laboratóriách by mohli rásť celé náhradné orgány na biopodklade, ktorý sa postupne rozloží.
PUBLIKOVANÉ 4. jún 2018