Mladosť je dnes veľká prekážka. V práci [Pravda]

Sú mladí, a preto majú smolu. Namiesto práce ich po skončení školy čakajú úrady práce a neistá budúcnosť. Perspektívy absolventov nájsť si robotu sú biedne. Firmy sa o ľudí, ktorí len nastupujú na pracovný trh, nebijú. „Aktuálne evidujeme asi 7 200 firemných pracovných ponúk, no pre absolventov je len pätina z nich," hovorí Lucia Burianová z pracovného portálu Profesia.sk. Sociologička Zuzana Kusá považuje nezáujem firiem o mladých za „ekonomicky logický". „V zlých časoch, keď si môžu vyberať medzi desaťtisícmi zacvičených, schopných a zručných pracovníkov, nemajú predsa dôvod siahať po ľuďoch bez praxe, ktorým sa treba venovať a ktorí majú nižší pracovný výkon," hovorí. Globálna ekonomika podľa nej navyše spôsobuje, že zo slovenských fabrík sa stávajú „ľahko prenosné subjekty". Menší domáci zamestnávatelia sa zase obávajú o vlastnú budúcnosť a investovať do začiatočníkov s tým, že sa im vklad raz vráti, sa im nevyplatí. Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti vidí ďalší problém v tom, že počas krízy firmy nevytvárajú nové „nezabehané" pracovné pozície, v ktorých je aj zaučený pracovník v podstate nováčik, a preto sa v nich môže uplatniť aj absolvent. V bežných podmienkach majú podniky zamestnancov len „na doraz", takže z tých sa popri svojej práci nikto nemá čas venovať elévom. „Firmy nie sú charitatívne organizácie, ich cieľom je produkovať zisk," zdôrazňuje. Okrem toho zamestnávaniu mladých bránia aj ich špecifické problémy. „Zakladajú si rodiny, potrebujú splácať hypotéky. Aj preto, nielen z neskromnosti, majú často premrštené mzdové nároky. Aj na mladé ženy zamestnávateľ vždy hľadí podozrievavo. Ak nemajú deti, tak ich asi v najbližšom čase chcú mať. A ak ich už majú, tak budú často vypadávať z práce..." opisuje Páleník začarovaný kruh. Ďalšou bariérou zamestnávania mladých je školský systém. „Naše školstvo produkuje neužitočných absolventov. Je nemysliteľné, aby štát každoročne zo škôl vychrlil desaťtisíce absolventov a viac sa o nich nezaujímal," mieni sociológ Stanislav Buchta. Pripomína, že o neprepojenosti školských osnov s potrebami praxe sa roky len hovorí a nijaký pokrok nenastáva. Školy podľa neho nedokážu rozvinúť v mladých kľúčové zručnosti, ako schopnosť samostatne riešiť problémy, učiť sa, pracovať v tíme či komunikovať s inými. Nemôžu sa riadne naučiť remeslo, keďže učilištia zanikli. Často nie sú „pripravení na dospelosť" a ochotní pracovať tvrdo a pravidelne v daných podmienkach. Aké sú východiská z tejto situácie? „Musí pomôcť štát. On by mal vytvoriť podmienky, aby sa mladý človek po skončení školskej dochádzky alebo absolvovaní vyšších škôl mohol zamestnať," tvrdí Buchta. Latentná vysoká nezamestnanosť mladých je podľa neho veľmi nebezpečný jav. „Ak sa v tomto smere nič nezmení, nastúpia sociálne problémy. Pribudne nám mladých alkoholikov, drogovo závislých, kriminálnikov," varuje. Samotní mladí, prípadne ich rodičia by sa podľa Buchtu mali pri výbere školy orientovať na tie, ktoré im môžu dať šancu budúceho zamestnania. Pripúšťa však, že aj to v dnešnej nestabilnej dobe zložité, pretože záujem zamestnávateľov je premenlivý a závislý od situácie na trhu. A čo sa týka mladých bez kvalifikácie Či neochotných pracovať, vláda podľa neho musí konečne „pichnúť do osieho hniezda" a začať riešiť problémy, ktoré jej predchodkyne vyše dvadsaťročie zanedbávali. „Sociálny systém treba zmeniť tak, aby ľudí motivoval prácu si hľadať a nachádzať. Nie aby sa jej učili vyhýbať," odporúča. Páleník navrhuje postupovať oddelene, teda iné páky uplatniť na nezamestnaných vysokoškolákov z väčších miest a iné na nekvalifikovaných ľudí z chudobného vidieka. „Na pomoc prvej skupine by som zefektívnil súčasný zle nastavený inštitút absolventskej praxe. Pre druhú by bolo vhodné rozbehnúť inkluzívny trh," hovorí s tým, že inkluzívne podniky by boli malé, lokálne pôsobiace firmy, ktoré by realizovali iba objednávky menšieho rozsahu a z troch štvrtín zamestnávali len ľudí z istých cieľových skupín - takých, ktorých nikto zamestnať nechce, či ktorí nikdy, alebo už roky nepracovali.
Ako chce problém nezamestnanosti mladých riešiť vláda - pomocou asi 70 miliónov eur z eurofondov plánuje vytvoriť 14 460 pracovných miest pre ľudí do tridsiatky, financie chce zabezpečiť aj presunmi zdrojov medzi jednotlivými eurofondmi
- predstavila už aj tri konkrétne projekty 1. asi 2 000 pracovných miest pre mladých by mali vytvoriť a aspoň dva roky udržať autodopravcovia, štát im uhradí cenu práce a vyškolenie nových zamestnancov (predpokladané náklady 10 miliónov eur)
2. okolo 7 500 miest majú vytvoriť malé a stredné podniky do 250 zamestnancov, štát im za to uhradí 95 percent nákladov na mladých zamestnancov počas prvého roka. Firmy sa však za to musia zaviazať, že im pracovné miesta udržia ešte prinajmenšom ďalší polrok
3. 4 960 miest vo forme verejnoprospešných prác majú vytvoriť obecné či regionálne samosprávy, v cieľovej skupine by však okrem mladých mali byť aj uchádzači o zamestnanie starší ako päťdesiatroční, keďže sú takisto ťažko zamestnateľní (náklady 20 miliónov eur)
- mzdy pracovníkov zamestnaných cez takto podporené projekty by mali mierne prevyšovať minimálnu mzdu, pričom rezort práce zamestnávateľovi zaplatí minimálny zárobok a zvyšok musí doplatiť on podľa kvalifikácie a zaradenia pracovníka, plošne vyplácaná minimálna mzda by podľa názoru Európskej komisie nebola pre uchádzačov motivujúca
- ak firmy svoje záväzky voči štátu a zamestnaným pracovníkom nesplnia, budú musieť poskytnuté peniaze v plnom rozsahu vrátiť
Fakulty s najvýraznejším poklesom záujmu zamestnávateľov od r. 2007 do r. 2011
fakulta univerzita poradie v roku 2011 poradie v roku 2007 rozdiel
Stavebná fakulta Slovenská technická univerzita 47 28 -19
Hutnícka fakulta Technická univerzita v Košiciach 58 40 -18
Stavebná fakulta Žilinská univerzita 59 43 -16
ZDROJ: PROFESIA.SK
Poradie fakúlt verejných vysokých škôl s najvyšším záujmom zamestnávateľov v roku 2011
fakulta univerzita
1. Fakulta informatiky a informačných technológií Slovenská technická univerzita v Bratislave
2. Fakulta riadenia a informatiky Žilinská univerzita
3. Fakulta medzinárodných vzťahov Ekonomická univerzita
4. Fakulta elektrotechniky a informatiky Slovenská technická univerzita v Bratislave
5. Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzita Komenského v Bratislave
6. Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzita Mateja Bela
7. Fakulta priemyselných technológii Trenčianska univerzita A. Dubčeka v Trenčíne
8. Fakulta elektrotechniky a informatiky Technická univerzita v Košiciach
9. Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
10. Ekonomická fakulta Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
Stratená generácia
Nezamestnanosť mladých sa začala dramaticky zvyšovať po nástupe krízy v roku 2008. Aj v rozvinutých priemyselných regiónoch Európy vtedy počet prácu si hľadajúcich mladých vzrástol o takmer 27 percent. Keďže priaznivý ekonomický obrat sa stále nečrtá, analytici varujú, že na kontinente dorástla ďalšia „stratená generácia", ktorej pracovný aj ľudský potenciál môže navždy zostať nevyužitý. Na poplach začiatkom roka zatrúbila Európska komisia, ktorá nabáda členské krajiny únie rýchlo hľadať riešenia, ale ani jej apel nezabral. Nezamestnanosť mladých ďalej rastie aj na Slovensku. V júni bolo z celkového počtu viac ako 396-tisíc ľudí bez práce 138,5 tisíca z kategórie do 29 rokov. Od mája ich šesťtisíc pribudlo. Mladší ako tridsaťročný je teda momentálne menej ako každý tretí nezamestnaný. Horšie sú na tom len v Grécku a Španielsku, zadlžených a kolabujúcich krajinách eurozóny. Júnové čísla už síce čiastočne odrážajú prílev tohtoročných absolventov vysokoškolákov do evidencie nezamestnaných, no v septembri sa zrejme ešte zhoršia. Na úrady práce zamieria aj skončení stredoškoláci, ktorí si zatiaľ užívajú prázdniny. Vláda Roberta Fica tvrdí, že si alarmujúci stav uvedomuje a chystá sa ho riešiť. Pomocou asi 70 miliónov eur z eurofondov plánuje vytvoriť asi 14 500 pracovných miest pre ľudí mladších ako tridsaťročných. Financie chce zabezpečiť aj presunmi finančných zdrojov medzi jednotlivými eurofondmi. Ponúkla už aj konkrétne tri projekty. Premiér Robert Fico verí, že podstatná časť prostriedkov, ktoré štát cez ne investuje do firiem, čo mladých zamestnajú, sa mu vráti späť vo forme daní a odvodov, keď začnú pracovať a nebudú odkázaní na sociálne dávky. „V prípade, že zamestnávateľ podmienky nesplní, bude musieť vrátiť všetky peniaze, ktoré od štátu získal," dodáva však minister práce Ján Richter. Rezort už podľa neho pripravuje opatrenia, ktoré majú zabrániť podnikateľom v špekuláciách pri získavaní financií. (sp)