Mochovce sú robustné až predimenzované, nie deravé ako ementál, ako tvrdia Rakúšania [Denník N]

Rakúski aktivisti GLOBAL 2000 ako svojho hlavného odborníka predstavujú istého pána Reinharda Uhriga. Nemá ani jeden zápis v databáze SCOPUS, to je, ako keby vedecky neexistoval, a my sa zaoberáme jeho pocitmi a pseudoodbornými vyjadreniami, hovorí jadrový fyzik Vladimír Slugeň.
Profesor zo Slovenskej technickej univerzity Vladimír Slugeň sa jadrovej energetike venuje viac než 30 rokov. Pamätá si aj časy, keď sa manažéri talianskeho privatizéra elektrární Enel rozhodovali, či dostavať mochovskú atómku.

Označili by ste rozostavanú elektráreň v Mochovciach za bezpečnú?
Áno. Je to rokmi overený typ elektrárne. Spoľahlivý a bezpečný. Takýchto elektrární bolo postavených dovedna 19 po celom svete a dnes sú v rôznom štádiu prevádzky. Trvale odstavený je jedine 5. blok jadrovej elektrárne Greifswald (Nemecko). Keď to sčítate, táto technológia má za sebou takmer tisíc reaktor-rokov prevádzkových skúseností. A teraz Rakúšania hovoria, že táto technológia je deravá ako ementál a pomaly že ochranná obálka reaktora (kontajnment) spadne. Nespadne. Toto tvrdenie je nezmyslom. Ani na iných typoch vo svete sa nikdy nič také nestalo. Steny hermetickej zóny okolo reaktora tvorí jeden a pol metra hrubá železobetónová stena, ktorá je seizmicky zodolnená a pripravená aj na veľké zemetrasenia.
Rakúšania spochybňujú dlhodobú odolnosť rozostavaných blokov v Mochovciach vplyvom vŕtania v hermetickej zóne okolo reaktora. Vysvetlím vám, o čo pri tom vŕtaní išlo. Medzinárodné štandardy sa neustále sprísňujú, preto zo strany Úradu jadrového dozoru prišla požiadavka zodolniť stavbu aj pre prípad nadprojektového zemetrasenia.
Preto sa vŕtalo do ochrannej hermetickej zóny s reaktorom a parogenerátormi, ktorý sa nazýva kontajnment?
Napríklad parogenerátor má do 100 ton a dĺžku 12 metrov. Ak sa začne zemetrasenie, aby sa nezačali hýbať parogenerátory, čerpadlá či armatúry, pridali sa pomocné kotviace prvky.
Celá hermetická zóna sa začne hýbať?
Samozrejme. Na to je elektráreň naprojektovaná. Ťažké komponenty s inými ozvami a zrýchleniami. Pri zvyšovaní seizmickej odolnosti elektrárne sa pridávajú kotviace prvky, platne, stojky a ďalšie prvky, na ktoré sa pripevňujú technologické komponenty.
A to urobili vŕtaním do kontajnmentu?
Presne tak. To sú tie vrty. Spomínané platne sa podľa presného projektu pripevnili o stenu. Je to bežná prax.
Nepoškodí sa tým odolnosť kontajnmentu?
Práve naopak, odolnosť kontajnmentu sa zvýši. Hovoríme o stene hrubej 1,6 metra. Zodolňujúca platnička má kotvenie približne pol metra a zaizoluje sa do predpätého betónu kontajnmentu. Ešte stále je tam meter železobetónu. Zodolňovanie nedovolí tej budove nijako sa hýbať. Ale podstata, ktorej neporozumeli Rakúšania, je inde.
Kde?
V pôvodnom projekte bolo spočítané, že stavba zvládne určité zemetrasenie. Prišli nové a prísnejšie predpisy. Preto sa elektráreň zodolnila na zemetrasenie, ktoré v tejto oblasti nikdy nebolo a ktoré sa dá očakávať možno raz za 100-tisíc rokov. Predimenzovalo sa to na zvládnutie viac než dvojnásobného preťaženia (0,15 g, pôvodne 0,06 g).
Pri havárii vo Fukušime bolo aké silné zemetrasenie?
Na stupnici od 1 do 10 to bolo magnitúdo 9,0 Richterovej stupnice. I takéto extrémne zemetrasenie jadrové bloky zvládli. Problém spôsobila až následná vlna z mora – cunami. Napríklad arménska elektráreň typu VVER-440, aký máme aj v Mochovciach, prekonala bez problémov zemetrasenie s magnitúdom 6,9 Richterovej stupnice.
Na aké magnitúdo sú po aplikácii nových štandardov istené bloky Mochoviec?
Elektráreň sa projektuje na horizontálne zrýchlenie. To je merateľná fyzikálna veličina. Richterova stupnica alebo presnejšie lokálne magnitúdo hovorí len o účinkoch, nie o veľkosti horizontálneho zrýchlenia. Mochovce sú postavené tak, aby zvládli maximálne zemetrasenie, aké sa môže vyskytnúť v danej lokalite. Podstata aplikácie nových štandardov je vo vylepšení parametrov seizmickej odolnosti a rozhodne neplatí, že Mochovce sú deravé.
Rakúske výhrady nenapádajú ani tak samotné vŕtanie, ale tvrdia, že úroveň jeho babráckosti bola taká, že pri ňom mohli poškodiť dlhodobú odolnosť železobetónového krytu.
Žasnem nad odvahou toto tvrdiť. Rakúšania tam boli?
Opierajú sa o anonymný zdroj z prostredia stavby. Ale bol tam napríklad Mario Zadra, inžinier, ktorý aj na tlačovej konferencii Progresívneho Slovenska spochybnil bezpečnosť blokov.
Áno, a potom sa objavovali aj informácie o problémoch, ktoré už boli v tom čase dávno opravené. To, čo ten pán hovorí, často nemá hlavu ani pätu a je zjavne jediný zdroj. Opýtajte sa expertov.
Zvonku to vyzerá tak, že sa tam relatívne často museli veci opravovať alebo robiť opakovane. Aj Úrad jadrového dozoru kritizoval úroveň riadenia tejto stavby. Neindikuje to zvýšené riziko?
Aj ja občas kritizujem, pretože chcem, aby bola elektráreň dostavaná rýchlo a bezpečne. Kým nie je hotová, nevyplácajú sa zo Slovenských elektrární dividendy a nepriamym spôsobom sú to peniaze všetkých daňových poplatníkov, keďže štát je akcionár elektrární (34 percent). Do debaty, ktorú teraz otvárate, ale ísť nechcem, pretože neviem posúdiť mieru tých problémov, ani kto je v nich vinníkom.
Kto je prítomný v hermetickej časti elektrárne, keď sa robia kotviace práce?
Príslušný dodávateľ. Vrtov sú tisícky a sú predtým schvaľované. Schvaľuje sa ich umiestnenie, spôsob vykonania a kontroluje ich aj úrad. Sú povolené, až keď spĺňajú všetky požadované kritériá.
Dodávateľ urobí vrty a potom príde partia z Úradu jadrového dozoru na kontrolu?
Na detaily sa musíte spýtať na úrade. Prebieha priebežná kontrola na stavbe. Viem, že úrad má okolo 50 lokalitných inšpektorov, ktorí sú priamo v Mochovciach. Pri významných akciách sú tam od rána do večera, a ak nie, tak si veci nakrútia na stacionárnu kameru. Neznamená to však, že všetkých 50 lokalitných inšpektorov kontroluje vrty. Každý je na niečo špecializovaný a nie každý musí byť špecializovaný aj na vŕtanie.
Pri tom počte ľudí vedia kontrolovať všetky vrty?
Robia sa rôzne deštrukčné a záťažové testy, detailne sa kontrolujú náhodne vybrané vrty a podľa toho sa ide ďalej. Väčšina kontrolórov úradu býva priamo v tej lokalite. Myslíte si, že by ohrozili vlastné vnúčatá?
Ak tam nie sú osobne, tak tam majú ešte kamery?
Nie všade, tam, kde treba. V hermetickej zóne to asi treba. Priebeh lokálnej inšpekcie úradu nie je moja kompetencia, ale každá práca sa musí prevziať, preskúšať, podpisuje sa o nej protokol. Pokiaľ viem, robila sa aj videoskopická kontrola vrtov a ďalšie skúšky.
Čo je to videoskopická kontrola?
Malou kamerou sa kontrolór pozrie do vybraného vrtu a zistí, či bol urobený správne. Robia sa aj viaceré ex-post kontroly, kde sa náhodne vyberú platne a testuje sa ich maximálna záťaž, robia sa deštruktívne skúšky a kontroluje sa správnosť vyhotovenia. Je to komplexný kontrolný proces.
Čo ak pracovník narazí na roxor, ale nenahlási to? Zistí sa to pred spustením reaktora?
Celá hermetická zóna je skúšaná. Robí sa komplexná skúška tesnosti a pevnosti. Celý priestor hermetickej zóny sa natlakuje na 150 kPa, čo je len o niečo menej ako tlak v pneumatike auta, zmeria sa pokles tlaku a priehyb vybratých stien a stropov na hranici hermetickej zóny.
Ako dopadol?
Za 24 hodín poklesol tlak len o 1,06 percenta. To je vynikajúci výsledok. Elektráreň V1 (bloky v Jaslovských Bohuniciach, uvedené do prevádzky v rokoch 1978 – 80, odstavené v rokoch 2006 – 2008) mala počiatočne až 20-percentný pokles.
Výhrada Rakúšanov sa dá chápať aj tak, že dnešné zásahy do konštrukcie sa môžu prejaviť o 20 až 30 rokov neskôr. Životnosť elektrárne je 60 rokov.
Rakúski aktivisti GLOBAL 2000 ako svojho hlavného odborníka predstavujú istého pána Reinharda Uhriga. Nemá ani jeden zápis v databáze SCOPUS, to je, ako keby vedecky neexistoval, a my sa zaoberáme jeho pocitmi a pseudoodbornými vyjadreniami. Mimochodom pán Uhrig promoval na University College London v odbore teória literatúry.
Ide však o jadrovú elektráreň.
Veď práve. Diskusiu veďme odborne, s technikmi, a nie s amatérmi. Mimochodom, vedľa letiska vo Schwechate je rafinéria. Ak tam dôjde k havárii lietadla, tak Dunaj bude čierny až po Čierne more a požiar bude vidno až do Španielska. Tým sa vôbec nezaoberáme, ale odolnou a preskúšanou budovou áno. Podobných príkladov je x.
Ale súhlasíte, že rádioaktivita je väčší problém?
Ani nie, pozrite sa na dôsledky havárie rafinérií a chemičiek vo svete. Dôsledky boli podstatne horšie ako pri jadre. Čo sa stane, ak trafí lietadlo do jadrovej elektrárne? Reaktor sa odstaví, je chránený 1,6-metrovou stenou z predpätého betónu. Pravdepodobnosť, že trafíte priamo reaktor, je prakticky nulová a keby sa to aj stalo, tak vytečie mierne rádioaktívna voda, stečie do predpísaných kanálov a prejde cez filtre.
To je bezpečné?
Reaktor zhasne (odstaví sa), možno vytečie trochu vody (pravdepodobnosť 10 na mínus piatu), ktorá sa automaticky dopĺňa. Navyše voda v primárnom okruhu je asi tak kontaminovaná ako radónové pramene v Jánských Lázňach. Tie pijú i turisti. Táto však nemá v sebe minerály.
Jeden z argumentov, ktorý sa pri Mochovciach opakovane objavuje, je výhrada, že stavba je schopná odolať pádu malého lietadla, ale veľkého možno nie. Naznačujú to aj Rakúšania.
Podľa môjho názoru sú Mochovce schopné zvládnuť aj haváriu veľkého lietadla. V areáli sú zábrany, ktoré spočívajú v stožiaroch a v sieti. Tieto prvky pádu lietadla nezabránia, ale určite ho fragmentujú.
Čo to presne znamená, že fragmentujú?
Rozhodí ho to na viac častí. Potom ešte nasleduje určitý priestor a až potom kontajnment s ďalšími ochrannými prvkami. Najťažší na lietadle je motor. Ten má aj najväčšiu hybnosť. Ale existujúce analýzy sú rátané iba na malé lietadlo. Čo by sa v skutočnosti stalo pri páde veľkého lietadla? Poškodila by sa vonkajšia stena, kontajnment? Tak sa opraví.
Čo sa dá robiť v takom prípade mimo zásahu obranných zložiek štátu?
Reaktor môžete odstaviť, keď vidíte, že letí lietadlo. Za pár sekúnd sa dá znížiť výkon zo 100 percent na 5 percent, teda do desiatich sekúnd je odstavená štiepna reakcia.
Rakúšania sa pýtali aj na to, či je v Hrone dosť vody na chladenie nových blokov. To je dobrá otázka. Keď sa uvažovalo o stavbe ďalšieho jadrového bloku, ktorý by sa realizoval po Mochovciach, ÚJD dal odporúčanie, že v lokalite Mochoviec by sa piaty blok už stavať nemal. Dôvodom bola technická voda.
Na to je tam málo vody?
Voda v Mochovciach by stačila aj na bežnú prevádzku piateho bloku. Dispozícia vody sa však počíta na takzvané storočné sucho v kombinácii s tým, že potrebujete havarijnú zásobu vody. To znamená, čo sa stane, ak príde nejaký týždeň v auguste, počas ktorého nastane storočné sucho a zároveň potrebujete havarijnú zásobu vody. Tú dodáva množstvo záložných systémov chladenia. Vyšlo to tak, že na štyri bloky voda v lokalite stačí. Na piaty blok, a hlavne v prípade, že by bol väčší ako ostatné, to už nebude stačiť. Dalo by sa to zabezpečiť, ale museli by ste vybudovať veľké umelé jazerá, ktoré by sa napĺňali roky.
Ak je najcitlivejšie miesto chladenie, potom čo chladiaca veža a pád lietadla?
Nechcem tu dávať návody a vysvetľovať všetky bezpečnostné systémy elektrárne. Mochovce spĺňajú všetky medzinárodné štandardy a požiadavky. Chladiace veže sú však nezaujímavý cieľ. Prípadný náraz do chladiacej veže neohrozí hlavnú technológiu. Ide o to, aby aktívna zóna nestratila trvalo schopnosť chladenia. Na chladenie majú Mochovce niekoľko záložných systémov. Máme sprchové systémy, potom máme vysokotlakový a nízkotlakový systém havarijného doplňovania, ďalej hydroakumulátory, ktoré zabezpečia, že voda steká gravitáciou do aktívnej zóny. Bola by obrovská zhoda náhod, keby to všetko naraz zlyhalo. Výhodou je aj to, že sa stavajú dvojbloky. Sú navzájom prepojené, ak na jednom zlyhá dodávka elektriny či vody, berie sa z druhého.
Ako je zálohovaná elektrina v Mochovciach?
Je tam niekoľkonásobná záloha. Sú tam bežné stožiare verejnej siete, potom rezervné napájanie, máte aj záložné batérie, štvrté zálohovanie sú dieselgenerátory, ktoré musia nabehnúť do 40 sekúnd na výkon 10 MW. Navyše sú tam ešte aj mobilné diesle. Toto všetko má naraz zlyhať? Cunami v Mochovciach neočakávame.
Na tlačovej konferencii Progresívneho Slovenska spochybňovali napríklad dieselgenerátory, vraj už teraz im skončila plánovaná 30-ročná životnosť.
Nikto v jadrovej elektrárni by si nedovolil dať do prevádzky dieselgenerátory, ktoré by neboli plne funkčné a spoľahlivé. Aj dieselgenerátory museli prejsť prísnymi testami pod kontrolou Úradu jadrového dozoru. Obnova, repasia či náhrada dieselgenerátorov fakt nie je žiadnym technickým problémom. Buďte si istá, že UJD by v prípade akýchkoľvek problémov s dieselgenerátormi povolenie a prevádzku nevydalo. Všetky nové elektrárne sa napriek tomu stavajú s úplne iným typom kontajnmentu, než je v Mochovciach. Majú sekundárny kontajnment ponad elektráreň. Argumentuje sa pri tom aj hrozbou pádu lietadla. To súvisí s haváriou na Tree Miles Island z 28. 3. 1979. Tam bol inštalovaný tento typ ochrany, ale nie z dôvodov vonkajšieho ohrozenia.
Čo sa tam stalo?
Došlo k výpadku kondenzačných čerpadiel a následnej poruche ventilu na kompenzátore objemu. V reaktore sa prehrialo palivo, pri oxidácii ktorého vznikol vodík. Vo vnútri druhého bloku dokonca dvakrát vodík vybuchol a budova to vydržala. Veľký cylindrický kontajnment v tomto prípade zvládol explóziu dobre. Aj tak to bola vážna havária, pretože sa natavilo aj palivo (na stupnici jadrových udalostí šlo o stupeň 5 zo 7). Poučenie z nej bolo, že by bolo dobre, keby všetky elektrárne mali tento typ kontajnmentu. Ani táto nehoda však nemala vplyvy na zdravie obyvateľov.
Tak prečo tvrdíte, že sú Mochovce bezpečné?
Mochovce majú iný ochranný systém, takzvaný podtlakový kontajnment s vákuovo-barbotážnym systémom, ktorý znižuje tlak v hermetickej zóne a zabraňuje úniku radiácie. Ochranný systém Mochoviec je skrátka postavený na inej filozofii. Majú malý výkon a veľké bezpečnostné rezervy.
Vedľa letiska vo Schwechate je rafinéria. Ak tam dôjde k havárii lietadla, tak Dunaj bude čierny až po Čierne more a požiar bude vidno až do Španielska.

Vladimír Slugeň
Narodil sa v roku 1962, vyštudoval jadrovú energetiku na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity, získal titul CSc. (1993) a DrSc. (2010) v odbore Stavba jadrových zariadení. Je profesorom v odbore jadrová energetika (2005), absolvoval študijné pobyty v jadrovej elektrárni Jaslovské Bohunice, v nemeckom Siemense-KWU a inde. Od roku 2004 je predsedom Slovenskej nukleárnej spoločnosti a v rokoch 2009 – 2011 bol prezidentom Európskej nukleárnej spoločnosti.