Monika Rychtáriková: Akustickú pohodu možno zabezpečiť iba koncepčnými riešeniami v architektúre a konštrukciách [vedanadosah.sk]

Prof. Ing. Monika Rychtáriková, PhD., pôsobí na Katedre konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Pochádza z Bratislavy. Študovala na Stavebnej fakulte STU v Bratislave (1993 – 1998). Na STU absolvovala aj doplnkové pedagogické štúdium.
Od roku 1998 bola internou doktorandkou na Katedre konštrukcií pozemných stavieb vo vednom odbore Teória a konštrukcie pozemných stavieb. Neskôr pracovala na výskumných úlohách v rôznych oblastiach stavebnej fyziky. Postupne sa jej vedecká činnosť vyprofilovala najmä v oblasti priestorovej a stavebnej akustiky, v ktorej sa rokmi stala medzinárodne uznávanou expertkou. V roku 2010 sa habilitovala na docentku v odbore Pozemné stavby. V roku 2016 bola vymenovaná za profesorku v odbore Pozemné stavby. V súčasnosti je profesorkou aj na Fakulte architektúry KU Leuven v Belgicku.
Od februára 2016 je koordinátorkou EU projektu Horizon 2020 – RISE „papabuild” za STU Bratislava. V medzinárodnom výskumnom projekte s názvom „Subjective assessment of sound insulation” bola vedúcou projektu. Bola zapojená do niekoľkých výskumných projektov a grantov aj v zahraničí, napr. v Belgickom federálnom projekte DRUPSSuC bola zodpovednou riešiteľkou časti urbanistická akustika. Jej odborná činnosť a erudovaná profesionálna všestrannosť sa odrazili vo využití pre potreby spoločenskej praxe vo vyše 50-tich expertíznych posudkoch, pri riešení akustických problémoch a v siedmich realizovaných projektoch z oblasti architektúry a pozemných stavieb. V máji 2016 jej bolo udelené ocenenie Vedkyňa roka SR 2015.

Čo podnietilo váš záujem o štúdium na Stavebnej fakulte STU v Bratislave?
Priznám sa vám, že som sa stavebnou inžinierkou stala vlastne náhodou. Plánovala som ísť študovať na Lekársku fakultu UK v Bratislave. Konkurencia v roku 1993 však bola veľmi silná a tak som si na podnet mojej babičky poslala prihlášku aj na Stavebnú fakultu STU, kde ma nakoniec prijali bez prijímacích pohovorov. Prvý semester bol pre mňa naozaj veľkým dobrodružstvom, ale školu som si nakoniec obľúbila a rozhodla sa štúdium na stavebnej fakulte dokončiť. Môj záujem podnietilo množstvo zaujímavých predmetov, prepojenie teórie s praxou, prístup učiteľov a najmä pocit, že sa človek každý deň naučil niečo nové. Priznám sa, že to množstvo zadaní a rysovania bolo niekedy naozaj nad ľudské sily, hlavne pre človeka, ktorý nebýval na internáte, ale osobne by ma od štúdia boli skôr odradili nízke nároky alebo stagnácia.
K celkovej študijnej pohode na Stavebnej fakulte STU určite prispela aj jej infraštruktúra. Priamo v objekte fakulty je telocvičňa, bazén a posilňovňa. Pamätám si, že svojho času bol v jednej prednáškovej sále aj klavír, na ktorom sme si sem tam chodili potajme zahrať. Na inžinierske štúdium spomínam naozaj rada. Je mi úprimne ľúto, že mnoho gymnazistov, z ktorých by sa mohli stať vynikajúci inžinieri, nad technickými smermi často ani neuvažujú, pretože si myslia, že napríklad Stavebná fakulta pripravuje iba projektantov, pričom uplatnenie je omnoho širšie.

Čím si vás získal odbor Teória a konštrukcie pozemných stavieb?
Teória a konštrukcie pozemných stavieb je príťažlivým odborom, pretože pripomína život sám. Život, v ktorom „veľa špekulovania vedie k omylom a veľa pozorovania k poznaniu pravdy" (Alexis Carrel), život, v ktorom je jediným trvalo udržateľným spôsobom riešenia problémov kompromis, spolupráca a priateľstvo. Je to odbor, ktorý vylučuje tvrdohlavosť a nedovoľuje nám zameriavať sa len na to „svoje", hrať sa iba v úzkej špecializácii. Vyžaduje si určitú všestrannosť a chápanie vecí v súvislostiach. Odborník v oblastí konštrukcií a architektonického navrhovania musí, tak ako sa hovorí, „vedieť všetko o niečom a niečo o všetkom". Nepomôže nám totiž zlepšiť teplotechnické vlastnosti budovy, ak nekoncepčným riešením narušíme akustickú pohodu. Zbytočne zvýšime energetickú úspornosť budovy, ak ľudia nebudú mať v interiéri čistý vzduch alebo vhodné denné osvetlenie. Nepostačí nám ak výborne vyriešime zvukovú izoláciu, ak pri tom narušíme stabilitu nosnej konštrukcie alebo nezohľadníme budovu z hľadiska požiarnej bezpečnosti.
Tento odbor si ma získal práve vďaka možnosti uplatnenia tvorivosti pri hľadaní kompromisov, a to nielen na základe skúseností, ale hlavne hlbších vedomostí. Je to presne tak ako v spoločnosti. Ak chceme nejaký problém vyriešiť, musíme najprv pochopiť jeho podstatu. Aj sám Einstein povedal, že „Keby som mal k dispozícii hodinu na zvládnutie problému, na ktorom by závisel môj život, strávil by som 40 minút jeho štúdiom, 15 minút jeho analýzou a 5 minút jeho riešením."
Ľudia často riešia problémy bezhlavo, bez zamyslenia sa a myslia si, že si tak ušetria čas. Opak je však pravdou. Štúdium na univerzite vo všeobecnosti človeku pomáha zmeniť i myslenie a spôsob riešenia problémov. Naučí človeka aj trpezlivosti. Určite však pri rozhodnutí pre tento študijný smer zohralo úlohu aj to, že na katedre konštrukcií pôsobili veľké osobnosti, vynikajúci učitelia, ktorí nám prednášali, dokázali sa s nami porozprávať aj na spoločenské témy a chodili s nami aj športovať.

Mohli by ste nás oboznámiť s projektmi, ktorými sa aktuálne zaoberáte?
Financované máme momentálne dva projekty. Prvým je už spomenutý Horison 2020 MC-RISE „papabuild", v ktorom spoločne s partnermi z Rakúska, Chorvátska a Belgicka riešime otázky úzko spojené s praxou. Prvá otázka sa týka riešenia problému merania zvukovej izolácie v nízkych frekvenciách, ktoré je súčasnými metódami pod 100 Hz vlastne nemožné. V tejto súvislosti vyvíjame metódu, ktorá by umožnila odmerať izoláciu stavebného prvku bezkontaktne, t. j. laserovým lúčom priamo na stene či strope.
Druhou otázkou, ktorú projekt rieši, je návrh jednočíselného hodnotenia zvukovej izolácie pre medzibytové steny, ktoré by lepšie zodpovedalo skutočnému vnímaniu hluku od susedov než to, čo sa momentálne používa. V tejto súvislosti uskutočňujeme aj množstvo tzv. posluchových testov. Tretia pracovná skupina projektu sa snaží výsledky valorizovať a posúdiť riešenia z ekonomického hľadiska. Zisťujeme napríklad aj to, ako by sa akustická pohoda v bytových domoch mala odzrkadliť pri oceňovaní nehnuteľností.
V rámci druhého EU projektu (program Erasmus +) vyvíjame didaktickú pomôcku vhodnú pre tablety, ktorú by mohli využívať ľudia v praxi, ktorí pri svojej práci potrebujú vedomosti z oblasti šírenia zvuku a vibrácií.
Okrem financovaných projektov riešime spolu s mojimi doktorandmi (Lukášom Zelemom a Magdalénou Kaššákovou) aj otázky akustického komfortu v reštauráciách a veľkých obchodných centrách, pretože pre tieto typy priestorov v súčasnosti neexistujú vhodné akustické normy. V budúcom školskom roku budeme pokračovať i vo výskume akustickej orientácie a tzv. echolokácie nevidiacich, v rámci spolupráce s francúzskou vysokou školou EPF.

Čo je zvukosféra?
Termín „zvukosféra“ sa v slovníku slovenského jazyka pravdepodobne nenachádza. Dovolila som si takto voľne do slovenčiny preložiť anglický termín „Soundspace“.Soundscape je názov pre akustické prostredie, ktoré je vytvorené počuteľným zvukom a môže byť teda vnímané ľuďmi. Akustické alebo zvukové prostredie je vo všeobecnosti totiž každé prostredie tvorené zvukovými vlnami, ktoré sa napríklad nemusia nachádzať vo frekvenčnom rozsahu ľudského sluchu. Posúdenie zvukosféry tiež nezahŕňa iba objektívne hodnotenie zvuku z hľadiska jeho intenzity časovej premenlivosti a podobne, ale ide tu aj o takzvaný holistický pohľad, v ktorom môže zvukosféra slúžiť napríklad na identifikáciu urbanistického celku a môže sa dokonca vzťahovať i na kultúrne dedičstvo (kostolné zvony, zvučky na vlakových staniciach a pod.).
M. B.: Ako vplýva zvuk na človeka?
Zvuk vplýva na človeka najmä prostredníctvom počutia a počúvania. Ak počúvame, ide o kognitívny proces, pri ktorom takpovediac dávame pozor a informácie získavame vedome priamo zo zvukových podnetov. Avšak aj keď sa na zvukové informácie prestaneme sústrediť, zvuk na nás bude i naďalej pôsobiť. Môže ovplyvniť našu náladu, emócie, ale aj hladinu adrenalínu v krvi a tak aj srdcový pulz a krvný tlak. Človek reaguje najmä na zmeny zvuku, a to ako vo frekvenčnej tak i v časovej doméne. Preto nás môže zobudiť nielen silný zvuk, ale napríklad aj to, ak zrazu nastane ticho.

Ďakujem za rozhovor.

Prof. Ing. Monika Rychtáriková, PhD., bude vo štvrtok 25. 5. 2017 o 17.00 hod. prezentovať tému Ako na nás vplýva zvuk a zvukosféra? vo vedeckej kaviarni Veda v CENTRE – v Centre vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), Lamačská cesta 8/a, Bratislava. Vstup pre verejnosť je voľný!
Rozhovor pripravila a uverejnila: Marta Bartošovičová, NCP VaT pri CVTI SR