Môže ísť jogurt do prázdneho žalúdka? [STV1-Ranný magazín]

Martin NIKODÝM, moderátor: My ideme medzi živé kultúry, ideme medzi jogurtíky. Ak štartujete svoje ráno s jogurtom, tak zostaňte rozhodne s nami, veľa sa dozviete.

Redaktorka: Historické pramene ukazujú, že ľudstvo konzumuje jogurty už od stredoveku. Za priekopníka jogurtov sa považuje bulharský jogurt, ktorý sa podľa tradičného receptu vyrába už od 8. storočia. Až v roku 1905 mladý bulharský vedec Stamen GRIGOROV objavil špeciálne baktérie, ktoré majú na svedomí, že mlieko skysne a premení sa na kyslomliečny produkt.

Prvé výskumy účinkov baktérií uskutočnil neskorší laureát Nobelovej ceny, ruský vedec Iľja MEČNIKOV. Porovnal štatisticky 36 krajín a zistil, že v Bulharsku žije viac storočných ľudí ako v iných krajinách a to vďaka pravidelnej konzumácii jogurtu. Preto ho propagoval ako prostriedok na udržanie zdravia, mladosti a predĺženia života. Neskoršie početné vedecké štúdie v Európe, Japonsku a v Spojených štátoch amerických mu dali za pravdu a potvrdili, že mikroorganizmy z jogurtu pomáhajú upevňovať odolnosť človeka voči chorobám a tým mu zachovávajú dobré zdravie.

M. NIKODÝM: Tak vidíte, je to vraj dobrý nápad teda odštartovať deň jogurtom. Myslím, že môže ísť spokojne do prázdneho žalúdka, môže?

Ľubomír VALÍK, pracovník Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU: Áno.

M. NIKODÝM: Už nám to potvrdzuje poklonkovaním áno aj náš dnešný ranný hosť, pán docent inžinier Ľubomír VALÍK, PhD. Dobré ránko prajem. Vy ste z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU, takže myslím si, že ten najsprávnejší človek, ktorý na túto tému môže hovoriť hádam. Nie?

Ľ. VALÍK: Dúfajme, že hej, ale myslím si, že aj lekári by mali k tomu čo povedať, ale pokúsim sa.

Mária PIETROVÁ, moderátorka: Povedzme, aké informácie by si človek mal všímať, ak si kupuje jogurt? Tak ideme naozaj úplne od toho začiatku.

Ľ. VALÍK: Jogurt je vo všeobecnosti dosť šťastný produkt, pretože obsahuje to, čo má v dobrom stave a dá sa povedať, že ani tak úzkostlivo nemusíme príliš tie informácie sledovať. Ale zase na vekové skupiny obyvateľstva, alebo konzumentov, určite iné atribúty bude sledovať dieťa, lebo tam by som chcel povedať, že tam vôbec ani obsah tuku u smotanových jogurtov vôbec nemusí vadiť.

M. NIKODÝM: Takže to vôbec nerozhoduje, hej? Možno len smerom k tomu vyššiemu veku sa človek začne tak stáčať k tým nízkotučným.

Ľ. VALÍK: Áno. Toto lekári teraz začali nejako tvrdiť, ale to už teraz nie je až také, že by nejakých pár percent, hovoríme o percentách 1, 2, 3 až 8 percent tuku, by mohlo v takom kelímku niekomu uškodiť. Ale predsa len, pokiaľ viem, kto si sleduje túto problematiku, alebo chce byť štíhly, určite by inklinoval k tým normálnym, ktoré obsahujú 3 percentá tuku, alebo prípadne k nízkotučným. A dôležité potom pri výbere je spomenúť, či teda naozaj ten jogurt obsahuje probiotické kultúry, napríklad, pretože to by malo byť asi tak najdôležitejšie u seniorov, ktorí majú občas, alebo u ľudí, ktorí majú občas nejaké problémy so zažívaním a zažívacím traktom.

M. PIETROVÁ: Probiotické kultúry patria medzi živé kultúry?

Ľ. VALÍK: Áno, samozrejme.

M. PIETROVÁ: A každý jeden jogurt obsahuje živé kultúry?

Ľ. VALÍK: Samozrejme, samozrejme, už teraz zo živých kultúr. Ani v minulosti sme nemohli vyrobiť jogurt, len niekedy potom bola praktika hotové jogurty termizovať. Ale vzhľadom teraz na to, že tá úroveň hygieny a počas výroby veľmi sa zvýšila, takže nemáme ten dôvod, ani ľudia nemajú ten zvyk, v podstate ten jogurt termizovať alebo používať niekde. Kedysi to bolo vo východoeurópskych krajinách zvykom.

M. NIKODÝM: Dobre, a teraz nás reklamy stále upozorňujú, že tento jogurt má nejaké bifido...

Ľ. VALÍK: Áno, presne tak.

M. NIKODÝM: A to je niečo ešte navyše, čo v tom jogurte bežné nie je?

Ľ. VALÍK: Áno, ak tá klasická jogurtová kultúra pozostáva z Lactobacillus bulgaricus, bol to salivarius v bulharských jogurtoch, no a ten druhý priateľ v tej jogurtovej kultúre je Streptococcus thermophilus, to je klasická jogurtová kultúra. A pre zvýšenie liečebno-dietetického účinku alebo určitých špecifických vlastností sa tam pridávajú tieto bifidobacterie alebo probiotické kultúry. Nemusia to byť vždy bifidobacterie a oni vlastne pridávajú tomu jogurtu niečo navyše a môžu, ako aj bolo povedané, priaznivo pôsobiť na náš zažívací trakt, na našu mikroflóru v hrubom čreve a podobne. Čiže vytvárajú určitú rovnováhu v tej mikroflóre a preventívne nás určitým spôsobom chránia alebo podporujú ten imunitný systém.

M. PIETROVÁ: Vy ste už aj spomenuli nízkotučné jogurty, kvalitatívne sú na takej istej úrovni ako bežné, povedzme smotanové jogurty, keď neberieme do úvahy teda množstvo tuku.

Ľ. VALÍK: Tak kvalitatívne áno i keď môžeme tak diskutovať o určitých veciach, pretože...

M. NIKODÝM: Kvalitatívne asi áno, ale chuťovo ani nie.

Ľ. VALÍK: Presne tak som to chcel povedať, že nositeľom tej chuti je tuk, no samozrejme v tom prirodzenom rozsahu. V mlieku máme asi 3,5 percenta tuku, takže ten klasický jogurt má približne taký, ak chceme mať nejaký dezert alebo chutnejší jogurt, môžeme skonzumovať aj samozrejme ten smotanový jogurt. A, bohužiaľ, ten nízkotučný jogurt ten tuk neobsahuje a chuťovo povedzme môže stratiť. Na druhej strane tiež nízkotučné jogurty vyžadujú prídavok určitých stabilizátorov, čo by nebol nejakým spôsobom problém, pretože tie stabilizátory, ktoré viažu vodu na seba, aby sme nemali srvátku oddelenú od toho jogurtu, sú aj tak rastlinné produkty ako zo subtropických semien. Takže nie je to niečo také kompromitujúce voči nejakej tej kvalite, ale predsa len je fakt, že tie stabilizátory v podstate ovplyvňujú konzistenciu, i keď sa tam pridávajú s tým, aby bol ten jogurt chutný, ale stále ten tuk, tú chutnosť nenahradí.

M. NIKODÝM: To sa nedá asi. Jogurt je celoročný, nie je to sezónna vec, to môžeme jesť v zime, na jar, v lete a tak nemá to nejaký vplyv, že by to mohlo nejakým spôsobom naštartovať u nás po zime a bojovať s jarnou únavou?

Ľ. VALÍK: Myslím si, že tie jogurty treba konzumovať, hlavne tie probiotické, pravidelne, pretože keď si zoberieme, tak, aby tá probiotická kultúra nejako pôsobila, tak musí byť pravidelne dodávaná do toho zažívacieho traktu, lebo my sa pravidelne aj...

M. PIETROVÁ: Áno. Ďakujeme vám veľmi pekne.

M. NIKODÝM: Ďakujeme pekne, pán docent.

Ľ. VALÍK: Ďakujem aj ja.