Mozgy sa zo zahraničia nehrnú. Prišli iba štyria [sme.sk ]

Skúsených slovenských vedcov, ktorí sa uchytili v zahraničí, neoslovila minuloročná výzva vlády na návrat domov s finančným príspevkom. Na svoju prácu totiž potrebujú veľké výskumné granty, ktoré im tu nikto nezaručí.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
BRATISLAVA. Sú štyria, študovali, žili a pracovali na rôznych miestach. Navzájom nemajú nič spoločné, okrem toho, že napriek dobrému zamestnaniu v zahraničí a zaujímavému platu, sa rozhodli vrátiť domov.
Od vládnej výzvy na návrat odborníkov žijúcich v zahraničí na Slovensko uplynul viac ako rok. Za ten čas sa len títo štyria podilili o 19 voľných pozícií vo verejnej sfére.
Michal Chudý, ktorý sa venuje elektroenergetike získal pozíciu odborného asistenta na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave a Martin Kolisek je posilou Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine ako vedecko-výskumný pracovník.
V Matematickom ústave SAV zase ako vedecký pracovník pre oblasť geometrie našiel uplatnenie Tibor Macko a venuje sa algebraickej topológii.
Úplne prvou navrátivšou bola profesorka Ľubica Beňušková, expertka na umelú inteligenciu, ktorá sa vrátila po trinástich rokoch z University Otago v Dunedine na Novom Zélande a dnes učí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského.
Profesorka Beňušková mala dostať polovicu zo sľubovanej 50-tisícovej odmeny hneď po podpise zmluvy (učí od februára). Peniaze však dostala až v júli, keď sa o problém začal zaujímať denník SME.
Peniaze dostala aj škola, Beňušková v súčasnosti za nich buduje svoje laboratórium, ktoré našla v katastrofálnom stave. Napríklad na začiatok práce jej musela počítač požičať kolegyňa.
Všetci štyria zareagovali na grantový program ministerstva školstva, pre návrat odbor
níkov zo zahraničia. Na grant desaťtisíc eur majú nárok mladí, ktorí skončili zahraničnú vysokú školu. Až 50-tisíc dostanú odborníci s desaťročnou praxou. Polovicu z peňazí získajú navrátilci po uzatvorení pracovnej zmluvy na Slovensku, druhú po roku práce.
Zatiaľ univerzitu dotuje
Michal Chudý v roku 2007 skončil Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, odbor jadrová a subjadrová fyzika. Súbežne študoval za bakalára na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK, odbor Európske štúdia a medzinárodné vzťahy.
V zahraničí robil na výskume termojadrovej fúzie, výskume nového typu veterných turbín a nakoniec modelovaní smart systémov v elektrizačnej sústave.
Dnes má 32 rokov a po deviatich rokoch strávených na univerzitách vo Viedni, v Cambridge a v Južnej Afrike, kde sa venoval elektroenergetike sa vrátil domov, hlavne z rodinných dôvodov.
„Program vlády mi nepomohol k rozhodnutiu sa vrátiť, ale pomohol mi k rozhodnutiu vrátiť sa na univerzitu. Kvôli skutočne katastrofálnemu finančnému ohodnoteniu by som si totiž nemohol dovoliť ostať na univerzite, aj keď ma to baví a napĺňa,“ hovorí Chudý. Dodáva, že zatiaľ má dojem, že univerzitu skôr dotuje, ale chce to skúsiť, kým mu vydržia úspory. Napríklad si musel nakúpiť niektoré pomôcky z vlastných zdrojov.
Chudý má ako mladý odborník nárok na 10-tisícový grant. Ostatný navrátilci sa už radia medzi expertov, a teda majú nárok na 50-tisícový grant.
Bude pokračovať v tom, čo robil vonku
Tibor Macko je 39-ročný vedec, ktorý sa upísal oblasti matematiky, ktorá sa nazýva algebraická topológia. V rámci nej sa venuje výskumu variet, čo sú vlastne geometrické objekty so širokým využitím v rôznych oblastiach čistej aj aplikovanej matematiky. V tejto oblasti pôsobí na Slovensku len veľmi malý počet vedcov. Preto, aby mohol napredovať, hneď po skončení Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave odišiel do zahraničia.
Zostal tam šestnásť rokov. Doplnil si vzdelanie na Univerzite v Aberdeene v Škótsku, vo Veľkej Británia získal titul PhD. Vedeckú kariéru odštartoval na Ústave Maxa Plancka pre matematiku v Bonne, Nemecko sa stalo na trinásť rokov jeho prechodným domovom.
Na Univerzite v Münsteri bol ako vedecký pracovník súčasťou dvoch veľkých grantov, ktoré riešili mnohé úlohy v oblasti topológie variet ale aj všeobecne topológie a geometrie v matematike. Väčšinu jeho odborných článkov uverejnili karentované časopisy.
Dnes sa na Matematickom ústave Slovenskej akadémie vied spolu s bývalými kolegami venuje príprave monografie v oblasti teórie chirurgií.
Tibor Macko sa domov vrátil, lebo sa chcel usadiť. „Grantová schéma vlády mi návrat značne zjednodušila po praktickej stránke. Spolu s vlastnými úsporami a príspevkom z grantu by mi to malo umožniť solídnu existenciu,“ priznáva Macko.
Dôvodom, prečo sa pre návrat rozhodli len štyria odborníci môže byť odborníkov aj nedostatok zaujímavých ponúk práce. Mnohí naši špičkoví vedci, ktorí aj ostali na Slovensku, dnes pracujú v úplne inej sfére. A tí, ktorí by sa chceli vrátiť, nemajú kde pracovať. Vedecké pracoviská u nás totiž nie sú na takej úrovni ako v zahraničí.
"V akademickej sfére chýbajú špičkové pracoviská napojené na medzinárodné výskumné projekty a schopné ponúknuť pracovné a platové podmienky porovnateľné s vyspelými krajinami," vysvetľuje Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce.
Do konca novembra sa môžu mladí zahraniční odborníci a experti hlásiť na deväť nových vypísaných pozícií.
Ministerstvo financií, životného prostredia či Národná banka hľadajú uchádzačov na pozície mladého odborníka, Fakulta prírodných vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave potrebuje profesora environmentalistiky a Fakulta sociálnych vied tej istej univerzity vedecko akademického pracovníka.
O tom, kto z prihlásených obsadí voľné miesta, rozhodujú jednotlivé inštitúcie, ktoré danú pozíciu vypísali.
Nemotivuje na návrat
Program Návrat domov, s jednorazovým bonusom 10-tisíc alebo 50-tisíc eur nepovažuje Pavol Šajgalík, predseda Slovenskej akadémie vied za natoľko atraktívny, aby motivoval absolventov prestížnych univerzít k návratu.
Zdôvodňuje to tým, že poskytuje prostriedky na „cestu“ a nie prostriedky na zmysluplnú existenciu na Slovensku. „Aj preto si myslím, že počet úspešných záujemcov je taký nízky. Európa a ľudia v nej sú zvyknutí na grantové prostriedky, ktoré neznamenajú len „cestovné“, ale predstavujú aj kariérnu pozíciu,“ hovorí Šajgalík.
Program SAV je úspešnejší
Program návratu má aj Slovenská akadémia vied a volá sa SASPRO.
„Je to program v rámci schémy Marie Curie, kde SAV prispieva na projekt 60 použitých prostriedkov,“ ozrejmuje Šajgalík.
Týka sa pozícií „postdoc“, teda človeka po obhajobe PhD.
Úspešný adept získava nielen mzdové prostriedky pre seba na dobu troch rokov, ale aj prostriedky na výskum.
Výber respondentov tento rok robili medzinárodní experti a v súčasnosti na SAV v ňom pracuje viac ako 40 vedeckých pracovníkov z celého sveta.
Väčšia časť z nich sú slovenskí občania, ktorí ho využili na návrat domov. Záujem je nepomerne vyšší ako pri programe ministerstva školstva, na posledných 10 voľných pozícií sa prihlásilo viac ako 450 záujemcov.
„Pri takomto počte záujemcov je možné urobiť zmysluplný výber tých najkvalitnejších,“ dodáva Šajgalík.
Bratislava kontra Brno
Slovenská akadémia vied v súčasnosti chystá na nasledujúce štvorročné obdobie pokračovanie schémy SASPRO .
Spolu s Univerzitou Komenského a Slovenskou technickou univerzitou, za podpory ministerstva školstva hľadá spôsob, aby Bratislava vedela čeliť konkurencii z blízkeho Brnianskeho regiónu.
„Lebo Brniansky región významne odčerpáva mladých nadaných vedeckých pracovníkov z Bratislavy,“ povedal predseda Akadémie.

[sme.sk 31/10/2016]
Autor: Jarmila Horáková
Link: http://s.sme.sk/r-rss/20370267/ekonomika.sme.sk/mozgy-sa-zo-zahranicia-nehrnu-prisli-iba-styria.html: