Mrakodrapy v aerotuneli [Markíza]

Patrik Švajda, moderátor: „Bratislavské mrakodrapy testovali v aerodynamickom tuneli.“
Zlatica Švajdová Puškárová, moderátorka: „Vedci zo Slovenskej technickej univerzity zisťovali, či je plánovaná štvrť vežiakov bezpečná a vhodná na život. Výškové budovy nad Dunajom môžu povestný vietor na nábreží ešte znásobiť.“
Marek Gudiak, redaktor: „Toto je po prvýkrát, čo sa vedci rozhodli zistiť, čo urobí vietor s bratislavským nábrežím. Dôvod? Boom vežiakov. Maketa znázorňuje budúci bratislavský Downtown.“
Martin Hépal, doktorand STU: „Sa ten vzduch začne ako keby víriť a vzniká to ten ako keby reálny vietor v tejto mierke. Máme špeciálne tlakové skenery, ktoré majú niekoľko desiatok možných odberov. Tie sa nachádzajú pod tou otočnou doskou. Na tých bielych budovách, tie ktoré vlastne meriame, viete si všimnúť, že sú v rôznych úrovniach tie bodky. To sú práve tie odbery a práve tie tlaky meriame preto, aby sme zistili, aké tlaky a aké sania vznikajú na tých fasádach. Potom vieme zistiť či napríklad neodtrhne obklad, alebo či ľudia budú vedieť otvoriť okno. To znamená, že keď ja otvorím okno, či ma to nevyvalí, alebo či naopak keď otvorím okno k sebe, či ho vôbec budem môcť otvoriť k sebe, že taký veľký tlak tam vzniká. A samozrejme, už potom investori a architekti vedia vstúpiť do tej tvorby a povedzme inak orientovať tie dvere na tých balkónoch, inak zahĺbiť tie loggie a práve tieto výškové budovy sú na to háklivé, lebo čím vyššie sem, tak tým väčšie rýchlosti vetra tam sú.“
Marek Gudiak: „Laboratórne nasimulované podmienky musia zodpovedať realite. Vo výsledku zistia vedci aký tlak a vietor pôsobí nielen na budovy, ale aj na ľudí v bytoch a na uliciach.“
Oľga Hubová, Katedra stavebnej mechaniky STU: „Pozdĺž Dunaja máme takzvanú Devínsku bránu, kde máme výrazné zrýchlené prúdenie. Čiže situovať tie výškové budovy pozdĺž toho Dunaja neni nejaké veľmi šťastné. Takže samotná budova musí byť dobre navrhnutá, aby to zvládla.“
Martin Hépal: „Keď sa napríklad dve budovy k sebe stáčajú, tak tam vzniká takzvaný Venturiho efekt a sa tam vlastne násobia tie účinky.“
Boris Bielek, vedúci Katedry konštrukcií pozemných stavieb STU: „A potom dochádza na hranách v tých budovách, dochádza ku zápornej cirkulácii vzduchu, čiže k tomu saniu a sú tam obrovské víry, tam môžu vznikať, ktoré napríklad môžu spôsobovať to, že balkóny na tých výškových budovách je veľmi problematické využiť.“
Marek Gudiak: „Takéto vežiaky budú tejto štvrti za chvíľu dominovať. Dôležitá je ich vzájomná poloha, ale aj orientácia práve kvôli silným vetrom. Možno aj preto si majitelia týchto bytov postupne menia rožné balkóny na presklenené loggie. Kým niektoré stavby už stoja, iné sú ešte len v pláne a práve na tie sa v laboratóriu zamerali dôkladnejšie.“
Oľga Hubová: „V Bratislavy sa stavia rýchlo a lacno. To znamená, že každý takýto experiment je finančne náročný, ale stále si myslím, že je omnoho menej náročný ako dodatočné úpravy, ktoré sa potom na tých objektoch musia urobiť.“
Marek Gudiak: „Projekt svetoznámej architektky Zaha Hadid je na spadnutie. Podľa testu zásadné problémy nemá.“
Boris Bielek: „Robíme štúdiu, aby investor vedel, kde je optimálne miesto na umiestnenie nejakého detského ihriska, kde je optimálne miesto na umiestnenie nejakej vonkajšej terasy.“
Oľga Hubová: „Bratislava je naozaj z hľadiska, možno okrem Vysokých Tatier, je veľmi veterné mesto. Ten fenomén ako je a očakávame, že bude významný v Bratislave.“

[Markíza, 19:00 16/11/2016]