Multimilionár Hoffmann zakladá vysokú školu [Pravda]

V septembri budúceho roka by mala vzniknúť nová súkromná vysoká škola. Stojí za ňou známy finančník a multimilionár Mario Hoffmann. Technologický inštitút A. Ruprechta bude sídliť v Šamoríne a bude vychovávať špecialistov pre energetické a chemické podniky. Vznik školy musí odsúhlasiť vláda. Akreditačná komisia, ktorá je poradným orgánom ministerstva školstva, jej už dala zelenú. Škola by ročne mala prijať 60 študentov, ktorí štúdium ukončia s titulom bakalár. Poplatky od študentov by nemala vyberať. Projekt pripravilo konzorcium Energochemica SE, do ktorého patria spoločnosti Fortischem – bývalé Novácke chemické závody a Chemko. Predsedom dozornej rady konzorcia podľa obchodného registra je Mario Hoffmann. Hovorkyňa Energochemica Anna Vojteková investíciu do vysokej školy nechce komentovať. „O Technologickom inštitúte A. Ruprechta budeme informovať verejnosť a médiá, keď bude odsúhlasený vládou,“ reagovala Vojteková. Hoffmann patrí tiež k majiteľom J&T Private Equity Group, v dozornej rade konzorcia sedí manažér tejto finančnej skupiny Miloš Badida. Podľa PR manažérky J&T Lindy Gálikovej finančná skupina so školou nič spoločné nemá.
„Technologický inštitút je projekt výhradne spoločnosti Energochemica, a tá nie je súčasťou private equity investícií J&T,“ uviedla Gáliková. Súhlas s tým, aby na Slovensku inštitút pôsobil, dala začiatkom mesiaca Akreditačná komisia, ktorá je poradným orgánom ministerstva školstva. K žiadosti inštitútu sa vyjadrí ešte rezort školstva, schválenie novej súkromnej vysokej školy podlieha následne súhlasu vlády. Denník Pravda sa rezortu opýtal, či zámer vysokej školy podporí. „Minister školstva Peter Pellegrini má záujem v budúcnosti podporovať také vysoké školy, ktoré ponúkajú pridanú hodnotu v tom, že výrazne prepájajú štúdium s reálnym získavaním zručností u potenciálnych zamestnávateľov,“ reagoval riaditeľ tlačového odboru rezortu školstva Michal Kaliňák. Podľa dokumentov, ktoré zverejnila Akreditačná komisia, by sa na škole mal študovať len jeden bakalársky študijný program – materiálové technológie. Ten má byť kombináciou odborov chemická technológia a strojárstvo. V pláne je, že štúdium bude bezplatné. Študent sa však zaviaže, že po skončení trojročného bakalárskeho štúdia bude pracovať vo firme z konzorcia, ktoré do tejto školy investuje. Súkromné vysoké školy od štátu nedostávajú dotáciu ako verejné, môžu však získať peniaze na rozvojové projekty a na motivačné a sociálne štipendiá pre študentov. Firmy sa už dlhšie sťažujú, že stredné a vysoké školy nevychovávajú odborníkov pre prax. Nová škola, ktorá má byť zameraná práve na prax vo firmách a na laboratórne cvičenia, vychádza z nemeckého modelu odbornej vysokej školy. Predseda Akreditačnej komisie Ľubor Fišera upozorňuje, že štúdium bude náročné a študenti sa budú učiť aj riadnemu pracovnému tempu. Namiesto priemerne 25 hodín týždenne študijného programu a vychutnávania si študentského života na tejto súkromnej škole sa plánuje 40 pracovných hodín. Koncepcia rozvrhov podľa semestrov, ktorú inštitút predložil Akreditačnej komisii, ráta s ôsmimi pracovnými hodinami na každý deň, časť z nich pritom strávia prácou v laboratóriách alebo na praxi vo firmách. V poslednom semestri sa predpokladá, že do školy budú chodiť len jeden deň v týždni, zvyšné dni majú robiť na bakalárskej práci priamo vo firme. Budúci garant študijného programu na novej vysokej škole je Dušan Velič z Katedry fyzikálnej a teoretickej chémie Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava. Jej dekan Milan Trizna upozorňuje, že ak bude garantom na inej škole na plný úväzok, potom by už nemal byť garantom prípadne spolugarantom na prírodovedeckej fakulte. „Bude si musieť vybrať. Ak nebude u nás, bude to pre nás komplikácia, ale sme dobrá a veľká fakulta, nejako si s tým poradíme,“ povedal Trizna. Podľa Fišeru by nová škola nemala byť až takou konkurenciou pre chemickotechnologické alebo strojárske fakulty. „Ročne plánujú prijať 60 študentov, čo nie je taký veľký počet, a majú byť vychovávaní pre chemický priemysel na strednom Slovensku,“ hovorí Fišera. „Ak budú robiť len bakalárske štúdium, tak to nevnímam ako konkurenciu. Ale na druhej strane, keď sa pozriete, koľko je vzdelávacích inštitúcií na Slovensku a aká rozdielna je ich kvalita, nie som priateľom ich rozširovania. Skôr si myslím, že pozornosť a financie treba sústrediť na tradičné vzdelávacie inštitúcie, ktoré majú výsledky,“ hovorí Ján Šajbidor, dekan Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Prečo sa konzorcium vybralo cestou založenia novej školy a radšej nespolupracuje s technickými školami, zatiaľ nie je jasné. Šajbidor povedal, že o vzniku technologického inštitútu s ním nik nehovoril. „Mrzí ma to. Máme jeden malý trh študentov stredných škôl, ktorí sa chcú profilovať technicky. Tí, ktorí majú o nich záujem, by sa mali stretnúť a urobiť si nejakú spoločnú stratégiu v tejto oblasti. Nič také sa neudialo, ale nejaká spoločná stratégia by určite pomohla,“ uzatvára. Technologický inštitút v Šamoríne nemusí byť prvou a zároveň poslednou súkromnou vysokou školou zameranou na prax. Konkurencia môže pribudnúť aj vysokým školám ekonomického zamerania. Žiadosť o akreditáciu a štátny súhlas s pôsobením na Slovensku podala už spoločnosť COGNOS Slovakia, ktorá chce fungovať ako Vysoká škola ekonómie a podnikania so sídlom v Banskej Bystrici. O jej možnom vzniku ako vysokej školy zameranej na prax hovoril exminister školstva Dušan Čaplovič na jar po rokovaní s nemeckým podnikateľom a filantropom Arendom Oetkerom. K žiadosti tejto spoločnosti sa Akreditačná komisia vyjadrí pravdepodobne v septembri. Ak bude zriadená, nebude to celkom nová súkromná vysoká škola – v Banskej Bystrici má už teraz pobočku zahraničná súkromná vysoká škola Bankovní institut vysoká škola. Tá už dnes patrí pod nemecký vzdelávací holding, ktorého akcionárom je Arend Oetker.
Kto je Mario Hoffmann
Multimilionár, bývalý rýchlostný kanoista, Mario Hoffmann je spoluzakladateľom spoločnosti Istrokapitál, a.s., ktorá vznikla prevzatím a transformovaním niekoľkých investičných fondov. Spoločnosť sa neskôr transformovala na právnu formu európskej spoločnosti – Istrokapital SE a cez túto spoločnosť sa v roku 2007 stal majoritným vlastníkom Poštovej banky. Pre stratové grécke dlhopisy vlani na jar stratil kontrolu nad Poštovou bankou v prospech J&T. Navýšením kapitálu v J&T Finance Group zas získal takmer štvrtinový podiel v tejto finančnej skupine. Investoval aj do biotechnologickej firmy Axon Neuroscience, ktorá vyvíja liek na Alzheimerovu chorobu. Vo voľnom čase sa venuje vytrvalostným jazdeckým pretekom a v Šamoríne vytvoril najväčší jazdecký areál v strednej Európe. Športovo–relaxačný areál má rozlohu viac ako 40 hektárov. (odu)
Ročne plánujú prijať 60 študentov, čo nie je taký veľký počet, a majú byť vychovávaní pre chemický priemysel na strednom Slovensku.