Müsli skrýva cukor, topené syry zase soľ [Pravda]

Vyvážené stravovanie a pravidelná pohybová aktivita sú základom dobrého zdravia. Z tohto hľadiska teda nie je jedno, čo človek zje alebo vypije. Jedlo alebo nápoj dokážu telu pomôcť aj uškodiť. Správny výber potravín môže navyše znížiť riziko rôznych ochorení. Aké potraviny teda jesť? Na čo si dať pri ich výbere pozor? Hovorí sa, že neexistujú zdravé a nezdravé jedlá, sú len zdravé a nezdravé množstvá. Niektoré potraviny ako musli alebo margaríny však vyvolávajú veľké diskusie. Čo si o nich myslia odborníci? Músli sa väčšinou predáva vo forme miešaných, zapečených alebo nezapečených zmesí, prípadne vo forme tyčiniek a tradične sa spája so zdravým životným štýlom. Odborníčka na výživu, docentka Jana Jurkovičová z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského však upozorňuje na vysoký obsah cukrov a tukov a zároveň na nízky obsah vlákniny v takýchto produktoch. „Músli obsahuje jednu tretinu až štvrtinu tuku a cukru na svoju hmotnosť, čo je veľa," hovorí docentka. „Nechudne sa z neho, má vysoký glykemický index, čím sa zvyšuje hladina cukru v krvi a výrobky majú aj vysokú energetickú hodnotu," dodáva. Veľa musli produktov sa predáva s takzvanou jogurtovou polevou.
„Poleva ešte zhoršuje vlastnosti musli tyčiniek. Jogurtová poleva je zavádzajúce označenie, s jogurtom nemá hmota na tyčinke nič spoločné, „ vysvetľuje profesor Ľubomír Valík z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave. Odborníci sa zhodujú na tom, že občas ich zjesť možno, nemali by však byť pravidelnou každodennou súčasťou stravovania. A músli možno podľa doktora Miloslava Bubána nahradiť obyčajnými otrubami, ktoré sú zdraviu prospešné a v jogurte urobia rovnakú službu ako músli.
Docentka Jurkovičová aj profesor Valík popierajú aj mýty, ktoré sprevádzajú konzumáciu margarínov. „Nie je pravda, že sa margaríny dofarbujú chemikáliami. Farbu majú od betakaroténu, ktorý je pre ľudský organizmus prirodzenou látkou, keďže ide o vitamín" vysvetľuje Valík.
Docentka Jurkovičová odporúča kvalitné margaríny podávať aj deťom, najmä ako súčasť nátierok, zamerať by sa na ne mali najmä ľudia s nadváhou alebo vyššou hladinou cholesterolu v krvi. „Margaríny si netreba zamieňať so stuženými tukmi, ktoré sa pridávajú do rôznych poliev na sladkostiach," upozorňuje docentka. Takisto upozorňuje na to, že súčasné margaríny už zdraviu škodlivé transmastné kyseliny obsahujú v minimálnom množstve do jedného percenta, čo je menej ako v masle. Čo sa týka nízkotučných výrobkov, nie je potrebné ich zatracovať. Treba si dať pozor na to, čím sa tuk v nich nahrádza. Ak sa nahradí sacharidmi alebo škrobmi, pre redukciu váhy skonzumovaním takéhoto výrobku nič neurobíte. Ich kalorická hodnota zostane rovnaká. Jesť mliečne výrobky bez tuku je podľa odborníkov na výživu zbytočné, niektoré vitamíny sa totiž bez tuku v tele nerozpúšťajú, a teda je zbytočné ich prijímať. Odstránením tuku sa podľa profesora Valíka navyše stráca chuť. Takisto neodporúča trvanlivé mlieko piť pravidelne a konzumovať ho len pri príležitostiach, kde nie je iná možnosť. Skladovaním totiž dochádza k úbytku vitamínov. Opatrne treba postupovať aj pri podávaní topených syrov, a to najmä deťom. Podľa docentky Jurkovičovej sú príliš slané. Odporúča radšej jesť prírodné syry, topené syry si treba nechať na turistiku, stále ide o lepšiu voľbu ako keksík. Základ zdravej výživy by mali v každom prípade tvoriť ovocie a zelenina. Sú nízkokalorické, bohaté na živiny a antioxidanty. Ovocie sa ľahko trávi, vhodné je na desiatu alebo olovrant, keďže by sa nemalo veľmi kombinovať so žiadnym iným jedlom. Zelenina sa, naopak, môže jesť s viacerými druhmi jedla alebo samostatne. Ideálne kombinácie sú mäso a zelenina, obilniny a zelenina, strukoviny a zelenina, syr a zelenina. Ideálne je jesť trikrát denne zeleninu a dvakrát denne ovocie. K zdravej výžive patria aj celozrnné obilniny, strukoviny, orechy a semená, ale vo vhodnej miere aj mliečne výrobky, vajcia, hydina a ryby. Vynechať z jedálnička by bolo vhodné priemyselne spracované potraviny ako konzervy, zaváraniny, údeniny, sladkosti. V čase, keď spoločnosťou otriasajú potravinové škandály, je niekedy ťažké nepodľahnúť mýtom o potravinách V zásade vždy platí, že žiadny výrobok predávaný na slovenskom trhu ani žiadna jeho prísada nemôžu byť zdraviu škodlivé, ak sa konzumuje v primeranom množstve. Pri výbere potravín je dôležité brať do úvahy údaje na obaloch a rozhodovať sa podľa faktov, a nie neoverených mýtov.
Spoznajte najväčšie potravinové mýty roka
Rovnako ako obliekanie alebo šport aj stravovanie podlieha módnym vlnám. Zmeny v stravovacích trendoch síce prichádzajú menej často, ich vplyv na zdravie však môže byť zásadný. Čo teda v poslednom čase ovplyvnilo stravovanie, a teda aj zdravie Slovákov?
Pečivo
Čo mu vyčítajú? Je najväčším vinníkom priberania. Ak chceme schudnúť, treba ho zo stravy úplne vyradiť. Ak už jesť pečivo, tak jedine celozmné.
Čo na to odborník? „Organizmu je vcelku jedno, z akého zdroja čerpá energiu. Pri snahe schudnúť treba znížiť celkový energetický príjem a zvýšiť výdaj energie tak, aby sa dosiahla negatívna energetická bilancia," vysvetľuje docentka Jana Jurkovičová zo Združenia pre zdravie a výživu. Čo sa týka celozrnných výrobkov, podľa jej slov sú cenné z hľadiska zdravej výživy a prevencie viacerých chronických chorôb pre vysoký obsah vlákniny. „Ak však hovoríme o energetickej hodnote, tá sa od bieleho pečiva zásadne nelíši. Z hľadiska úbytku váhy preto na druhu pečiva veľmi nezáleží," konštatovala docentka Jurkovičová. V rámci pestrej a vyváženej stravy by denný príjem chleba a pečiva mal byť približne 200 až 230 gramov, z tohto množstva by mali celozmné výrobky tvoriť aspoň polovicu.
Červené mäso
Čo mu vyčítajú? Vysoký obsah tukov, cholesterolu a purínov spôsobujúcich dnu. Kuracie mäso sa považuje za chudšie a vhodnejšie z hľadiska zdravej životosprávy.
Čo na to odborník? Doktorka Alžbeta Béderová zo Združenia pre zdravie a výživu odporúča detailné porovnanie. „Ak porovnáme nutričné hodnoty kuracieho, hovädzieho a bravčového mäsa, zistíme, že v bravčovom je obsah tukov skutočne vyšší v porovnaní s kuracím mäsom. Neplatí to však o chudom hovädzom. Obsah tukov je v ňom v porovnaní s kuracím takmer porovnateľný a pohybuje sa okolo 3 g na 100 g výrobku," povedala. Obsah cholesterolu a purínov je takisto porovnateľný vo všetkých troch druhoch mäsa, pričom chudé hovädzie dokonca obsahuje najmenej cholesterolu.
Mlieko
Čo mu vyčítajú? Kravské mlieko spôsobuje zahlieňovanie organizmu. Je vhodné pre teliatka, nie však pre ľudí.
Čo na to odborník? „Názor, že pitie mlieka podporuje tvorbu hlienu je mýtus, ktorý sa dosiaľ strane, ktorá to tvrdí, nepodarilo potvrdiť," hovorí profesor Valík. Podľa odborníka dosiaľ neexistuje štúdia, ktorá by vedecky dokázala, že pitie mlieka podporuje tvorbu hlienu, dokonca ani u astmatikov. Mlieko, zvlášť s vyšším obsahom tuku, môže vyvolať subjektívne pocity, že hlien sa stáva hustejším, no v žiadnom prípade nepodporuje jeho tvorbu. „Existujú štúdie u chorých ľudí, že vylúčenie mlieka zo stravy, zvlášť na noc, prispelo k zlepšeniu ich pocitov, ale tvrdenie, že mlieko zahlieňuje či podporuje tvorbu hlienu zostáva stále mýtom," upozorňuje profesor.
DOROTA HUDECOVÁ
Čo sa oplatí vedieť o musli alebo mlieku
Musli
Okrem prvotriednych hodiniek alebo dobrej čokolády vďačíme Švajčiarom aj za výrobok s názvom musli. Práve krajina helvétskeho kríža ho pred vyše 100 rokmi predstavila svetu. Za vynálezcu sa považuje lekár Maximilian Bircher-Benner, ktorý navrhol pokrm zložený z ovsených vločiek, ovocia a semienok pre svojich pacientov v nemocnici. Aj preto je músli tradične spájané so zdravým životným štýlom.
Otázka je. či to. čo dnes považujeme za zdravé músli. ním skutočne je. Músli u nás zväčša dostať vo forme miešaných, zapečených alebo nezapečených zmesí, prípadne vo forme praktických tyčiniek. Ale nie je músli ako músli. Jednoduchým porovnaním v tabuľke výživových hodnôt sa dá zistiť, že energetická hodnota zapečených zmesí je niekedy až dvojnásobná oproti nezapečeným. Okrem toho obilniny v nich obsiahnuté sú zvyčajne extrudované.
Extrúzia je proces, ktorý pri vyšších teplotách zlisuje potravinu do polotuhej masy a následne ju pretlačí cez úzky otvor, aby sa zvýšila jej tvarovateľnosť alebo štruktúra. Je výhodná v tom, že zvýši trvanlivosť potraviny, zároveň však extrudovaná obilnina má oproti klasickej vyšší glykemický index, a teda zvyšuje hladinu cukru v krvi. Ak sa usilujete schudnúť, môžu vás músli tyčinky ľahko oklamať. Na ich výrobu musí výrobca využiť v porovnaní so sypkou zmesou oveľa viac tukov a cukrov, ktoré udržia tvar.
Čerešničkou na torte sú polevy (jogurtová, čokoládová), ktoré často obsahujú množstvo stužených tukov neznámeho pôvodu, a teda s neznámym obsahom škodlivých transmastných kyselín. Základným pravidlom pri výbere músli je: čím sypkejšie, tým menej pridaného cukru. Ani tyčinky nie je nutné zatracovať, treba ich však chápať skôr ako zdroj rýchlej energie pri jej zvýšenom vydávaní, nie ako súčasť redukčnej diéty, pričom zdravšie sú výrobky bez polevy.
Margaríny
Máloktorá potravina je predmetom toľkých mýtov ako margaríny. Mnohí si ich zamieňajú so stuženými tukmi, spomínanými v súvislosti s polevami na músli tyčinkách. Tieto stužené tuky však majú veľmi ďaleko od výrobkov určených na natieranie pečiva, ktoré poznáme pod názvom rastlinné tukové nátierky alebo margaríny. Faktom je, že margaríny kedysi skutočne obsahovali pomerne vysoké množstvo škodlivých transmastných kyselín. Keď sa však v deväťdesiatych rokoch potvrdil ich vplyv na zvyšovanie rizika aterosklerózy, výrobné procesy prešli zmenami.
Súčasné margaríny už transmastné kyseliny obsahujú v nutrične zanedbateľnom množstve do 1 percenta, čo je dokonca menej než obsah prirodzených transmastných kyselín v masle a mliečnych výrobkoch (tieto prirodzené transmastné kyseliny však majú odlišnú štruktúru). Pomerne časté je aj tvrdenie o umelom pôvode margarínov, blízkosti k plastom, výrobe z ropy a podobne. V tomto prípade ide skutočne o mýty, pravdepodobne spôsobené nesprávnym prekladom z angličtiny.
Podlá americkej FDA (Food and Drug Administration) sa totiž margarín definuje ako „the food in plastic or liquid emulsion", kde však slovo „plastic" neznamená „plastový", ale prekladá sa ako „mäkký, poddajný, ľahko tvarovateľný". Margaríny sú v skutočnosti rovnako ako maslo prírodného pôvodu. Vyrábajú sa z rastlinných olejov. Jediným rozdielom je, že kým živočíšne tuky alebo rastlinné oleje sú zväčša jednodruhové, margaríny sú prevažne viacdruhové, čiže ide o zmes viacerých rastlinných olejov a tukov.
Polemiky vyvoláva tiež otázka, či vitamíny alebo farbivá pridávané do margarínov dokáže ľudský organizmus stráviť. Tu platí, že vitamín, či už umelý, alebo prírodný, ostáva pre ľudské telo vitamínom. Na otázku, čo si natierať na chlieb, neexistuje jednoznačná odpoveď. V rámci pestrej vyváženej stravy je vhodné jednotlivé potraviny obmieňať. Kým deťom môžete natrieť chlieb častejšie maslom, dospelí, najmä ľudia s nadváhou alebo vyššou hladinou cholesterolu, môžu preferovať margarín kvôli vyššiemu obsahu nenasýtených mastných kyselín.
Ligt výrobky
Po veľkom ošiali „light" alebo nízkotučných výrobkov nastala diskusia o tom, aká je ich skutočná výživová hodnota. Svedčí o tom aj fakt, že nízkotučné mlieka a jogurty sú v súčasnosti na chvoste predaja v porovnaní s výrobkami s vyšším obsahom tuku. Okrem toho sa napríklad v roku 2011 predaj plnotučného mlieka zvýšil až o 17 percent.
Tuk sa z mlieka a mliečnych výrobkov odstraňuje odstredbvaním. Odstredené alebo nízkotučné mlieko neobsahuje tuk, alebo ak, tak len v nízkej koncentrácii. Neobsahuje teda ani vitamíny rozpustné v tukoch (najmä A, D a E). Ale tvrdenie, že nízkotučné mlieko nemá žiadnu výživovú hodnotu či obľúbené porovnanie so zafarbenou vodou, je mýtus. V skutočnosti voda tvorí 88 až 90 percent akékoľvek kravského mlieka.
Rozdiel medzi nízkotučným a plnotučným mliekom je len v obsahu tuku a vitamínov. Všetky ostatné živiny ostávajú zachované aj v nízkotučných výrobkoch. Tie sú vhodné pre ľudí, ktorí si potrebujú znížiť celkový príjem tukov. Naopak, deti by mali preferovať plnotučné alebo polotučné verzie mlieka. Ak si kladiete otázku, či vôbec piť mlieko, odpoveďje -jednoznačne áno. Výnimka sa vzťahuje len na veľmi malé percento ľudí alergických na mliečnu bielkovinu alebo s intoleranciou laktózy.
Nízkotučné výrobky nie je v prípade mlieka potrebné zatracovať. Pri mliečnych výrobkoch, ako sú napríklad jogurty, si však treba dávať pozor, čím je chýbajúci tuk nahradený. Týka sa to najmä výrobkov s „0% tuku". Ako náhrada tuku sa v nich totiž často využívajú škroby s rovnakým množstvom kalórií ako odstránený tuk. Pri redukčnej diéte tak veľmi nepomôžu. To isté platí pre výrobky „bez cukru", v ktorých niektoré použité náhradné sladidla nahradia okrem sladkej chuti aj kalórie.
Topené syry
Konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov sa jednoznačne odporúča vďaka optimálnemu zloženiu hlavných živín, vitamínov a minerálnych látok vrátane vápnika prospešného pre kosti a zuby. Spotreba mliečnych výrobkov je však na Slovensku dlhodobo pod priemerom európskych krajín, spomedzi ktorých má vedúce postavenie Írsko alebo Dánsko.
- Štatistiku u nás zlepšuje spotreba syrov, ktorá od roku 2008 mierne stúpa. Až pätinu zo všetkých syrov tvoria syry topené. Ich spotreba u nás je v súlade s odporúčanými dávkami potravín. Otázka je, či tieto syry majú právo radiť sa k plnohodnotným mliečnym výrobkom. Priemerný Slovák skonzumuje za rok viac ako 8 kg syrov, z toho takmer 2 kg topených syrov a menej ako 1 kg čerstvých syrov.
- Topený syr má výhodu v dlhšej trvanlivosti, ale z hľadiska zloženia je v porovnaní s čerstvým alebo tvrdým syrom iba chudobný príbuzný. Hlavnou príčinou sú tzv. taviace soli, napríklad fosforečnan sodný a draselný. Tie zhoršujú pomer vápnika a fosforu v potrave, pričom nadbytok fosforu môže spôsobovať vyplavovanie vápnika z kostí. Oproti čerstvým alebo tvrdým syrom obsahujú topené syry v priemere aj menej bielkovín a niektorých minerálnych látok - horčíka, draslíka a vápnika.
- druhú stranu sa negatívne vplyvy topených syrov v poslednom období zveličujú. Objavujú sa napríklad informácie o poškodzovaní obličiek, spôsobovaní vyrážok, závratu či problémov s dýchaním. Pri rozumnej miere konzumácie sú však tieto obavy prinajmenšom prehnané. Pokiaľ sa chystáme na cestu či turistiku, chlieb s topeným syrom ostáva stále zdravšou voľbou ako trvanlivý croissant a na rozdiel od čerstvých syrov si topený dokáže udržať trvanlivosť aj pri vyššej teplote. Nemal by však byť súčasťou každodenného jedálneho lístka, dva alebo tri trojuholníčky týždenne postačia.
ZDROJ: ŠTATISTICKÝ ÚRAD SR, SPOTREBA POTRAVÍN VSR 2012.
SLOVENSKY MLIEKARENSKÝ ZVÄZ,ZDRUŽENIE PRE ZDRAVIE A VÝŽIVU
Najčastejšie mýty o margarínoch
Tvrdenie: Margarín sa pôvodne vyrábal ako krmivo, ktoré malo zabezpečiť rýchle priberanie hmotnosti moriek.
Čo na to odborník: Margarín sa pôvodne začal vyrábať ako náhrada drahého a nedostatkového masla na popud cisára Napoleona III. Potreboval pre svoju armádu dostatok lacného a pritom chutného tuku vyhovujúcej konzistencie. Rovnakú funkciu plnili margaríny počas vojen. Nedostatok masla aj surovín rastlinného pôvodu v tom čase spôsobili, že na ich výrobu sa často používali menej hodnotné suroviny. V súčasnosti vyrábané moderné výrobky však nemožno porovnávať ani s tými, ktoré sa vyrábali pred desiatimi rokmi, a nieto ešte s výrobkami spred 50 rokov. Vedecké poznatky vytvárajú stále nové možnosti a výroba ich tesne nasleduje.
Tvrdenie: Trans-mastné kyseliny nie sú v strave potrebné a nie sú zdraviu prospešné.
Čo na to odborník: Trans-mastné kyseliny sú skutočne zdraviu škodlivé - v odborných kruhoch sa diskutuje najmä o ich vplyve na vznik srdcovo-cievnych ochorení. Margaríny sa však vyrábajú z rastlinných olejov, čiže pochádzajú z prírodných zdrojov. Pri ich výrobe (resp. pri spracovávaní surovín na ich výrobu) sa už v prevažnej väčšine nepoužíva.
Tvrdenie: Oba produkty (maslo aj margarín) majú rovnakú energetickú hodnotu.
Čo na to odborník: Maslo obsahuje viac ako 80% tuku. Rastlinné tuky sa vyrábajú v oveľa širšom sortimente. Na našom trhu sú aj tuky s 80% tuku, ale aj nízkotučné výrobky, ktoré obsahujú znížené množstvo tuku (až na 25 %). Energetická hodnota týchto tukov je v porovnaní s maslom oveľa nižšia.
Tvrdenie: Maslo má viacero nutričných výhod, kým margarín len zopár, aj tie tam pridali chemici!
Čo na to odborník: Margaríny (rastlinné tuky) poskytujú viaceré nutričné výhody. Neobsahujú takmer nijaký cholesterol a majú priaznivejšie zastúpenie jednotlivých mastných kyselín. Maslo obsahuje oveľa viac nasýtených mastných kyselín ako ktorýkoľvek margarín, a rovnako aj viac trans-mastných kyselín ako väčšina margarínov na trhu.
Tvrdenie: Margaríny zvyšujú hladinu celkového cholesterolu a LDL („zlého") cholesterolu a znižujú hladinu HDL („dobrého") cholesterolu v krvi.
Čo na to odborník: Takýto účinok majú trans-mastné kyseliny, ktoré v minulosti vznikali v rastlinných tukoch vyrábaných čiastočnou hydrogenizáciou olejov. Súčasné rastlinné tuky, ktoré sa vyrábajú modernými výrobnými postupmi, ich už však obsahujú len v minimálnom množstve. Podobný negatívny vplyv na hladiny tukových látok v krvi majú aj nasýtené mastné kyseliny, ktoré sa vo väčšom množstve nachádzajú v masle. Moderné margaríny môžu, naopak, vďaka vyššiemu obsahu polynenasýtených mastných kyselín, prispievať k znižovaniu hladiny cholesterolu v krvi. „V súčasnosti predstavuje vysoký obsah nasýtených mastných kyselín v potrave významný rizikový faktor srdcovo-cievnych ochorení. Naopak, zníženie obsahu nasýtených mastných kyselín v potrave prináša vo veľkých sledovaných skupinách populácie zníženie výskytu srdcovo-cievnych ochorení," hovorí doc. Jana Jurkovičová, odborníčka na výživu.
Tvrdenie: Margarínu chýba len jediná molekula, aby sa z neho stala 100 % umelá hmota.
Čo na to odborník: Plasty, známe aj pod pôvodným názvom umelá hmota, označujú celý rad syntetických či polosyntetických polymérnych výrobkov. Pozostávajú z organických kondenzačných alebo prísadových polymérov a môžu obsahovať aj látky na zlepšenie kvality či zvýšenie ceny. Margaríny (rastlinné tuky) sa vyrábajú z rastlinných olejov a tukov. Ako dodáva doc. Jurkovičová, „ich zloženie musí zodpovedať prísnym požiadavkám Potravinového kódexu SR, ale aj nariadeniam Rady ES, platným v celej Európskej únii".
Tvrdenie: Ani po rokoch sa margarín nepokazí a nezačne zapáchať.
Čo na to odborník: Rastlinné tuky majú presne určenú dobu trvanlivosti, čo sú asi 3 mesiace od dátumu výroby, s podmienkou dodržania správnych skladovacích podmienok. Po uplynutí tejto doby sa začína ich kvalita meniť, podobne ako aj kvalita iných potravín.
Tvrdenie: Margarínom sa vyhýbajú dokonca aj plesne a mikroorganizmy.
Čo na to odborník: Plesne a iné mikroorganizmy môžu napadnúť aj rastlinný tuk, rovnako ako každú potravinu. Tuky sa však všeobecne najviac degradujú žltnutím, ak sa nedodrží odporúčaný spôsob skladovania a po prekročení odporučenej doby spotreby.
Tvrdenie: Margarín by bez výdatnej pomoci farbív a iných prísad zostal nevábnou sivou hmotou.
Čo na to odborník: Základ margarínov (rastlinných tukov) je bledší. Spôsobuje to štruktúra výrobku, kde sa farba základnej suroviny (oleja) zosvetľuje, čo je úplne prirodzená optická vlastnosť. Konečnú farbu získava napr. pridaním betakaroténu, ktorý sa bežne vyskytuje v žltých či oranžových druhoch ovocia a zeleniny. Aj farba masla sa mení podľa sezóny - od svetlejšej (v zimnom období) po žltšiu (v lete, keď kravy spásajú čerstvú trávu). Betakarotén sa niekedy pridáva aj do masla, aby sa celoročne zjednotila jeho farba.
ZDROJ: ZDRUŽENIE PRE ZDRAVIE
AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
Tému Zdravie pripravila: Zuzana Hlavačková
Poleva ešte zhoršuje vlastnosti músli tyčiniek.
Margaríny si netreba zamieňať so stuženými tukmi, ktoré sa pridávajú do rôznych poliev na sladkostiach. Jana Jurkovičová docentka z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Musli sa väčšinou predáva vo forme miešaných, zapečených alebo nezapečených zmesí, prípadne vo forme tyčiniek.