Na osemveslicu si pripútajú topánky, musia vedieť plávať [SME]

Tri univerzity pôjdu od Karlovoveského ramena po sochu Štefánika.
BRATISLAVA. Autobusu MHD by to trvalo najmenej pol hodiny, veslári sa dostanú od kameňolomu pri Devíne po Euroveu za dvadsať minút. V sobotu bude prvý ročník Univerzitnej regaty Bratislava, do osemveslíc nasadnú Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita a Ekonomická univerzita, inšpirovali sa pretekmi medzi Oxfordom a Cambridgeom. Zatiaľ nebudú pretekať len študenti, ako je to na Temži, ale aj absolventi a zamestnanci škôl. Ján Žiška, telocvikár z STU, na tréningu pri lodi vysvetľuje, že je ťažké naučiť sa veslovať. Začína sa na trenažéroch a neskôr na pokojnej vode v kanáli. V Dunaji voda tečie rýchlosťou sedem až osem kilometrov za hodinu. „To je dosť veľká rýchlosť. Ak by sa niekto prevrhol, tak ho bude ťažké až niekde v Gabčíkove naháňať,“ vraví Žiška. Pri veslovaní zapájajú svaly od členkov až po zápästia. „Aj keď je to podľa mňa najbolestivejší pohyb z hľadiska svalov, je zdravý, lebo tam nie sú žiadne nárazy na kĺby.“ Úrazy podľa Žišku nehrozia, no veslári musia vedieť plávať. V lodi sú pripevnené topánky, ktoré si obujú. „Keby sa loď náhodou prevrhla, je tu šnúrka, ktorou sa po zaťahaní topánky vyzujú. Na veľkých medzinárodných pretekoch s množstvom účastníkov sa už do seba zamotalo niekoľko lodí a zrazili sa,“ vraví Žiška. Pri troch lodiach na Dunaji to podľa neho nehrozí. Pretekárska loď má dĺžku 18 metrov, v najširšom bode má 32 centimetrov. Spolu s veslármi a potrebnou výbavou môže vážiť aj tonu. Vyhrať nemusí nutne posádka s najsilnejšími, ale najzohranejšími veslármi. „Pohyb všetkých veslárov musí byť zladený. Ponárať a vyťahovať veslá musia v rovnakých momentoch. Ak impulz nie je rovnaký, stráca sa veľa sily a loď sa spomalí,“ hovorí Žiška. Michal Durdovanský