Slovensko mnohí označovali po prelome milénia za ekonomického tigra v strednej Európe, najmä v súvislosti s rozvojom automobilového priemyslu. Základom nášho úspechu bola kvalifikovaná pracovná sila. Dnes k nám opäť prichádzajú veľké investície v podobe automobilky Volvo v Košiciach či novej megainvestície baterkárne v Šuranoch. Na rozdiel od doby pred 20 rokmi už však nezápasíme s dvojcifernými číslami nezamestnanosti a sme súčasťou otvoreného trhu práce Európskej únie. Aby Slovensko využilo tieto investície na svoj rast, potrebujeme vzdelaných ľudí v technických smeroch, ktorí budú vykonávať prácu s vyššou pridanou hodnotou. Dnes takýchto ľudí náš vzdelávací systém vychováva oveľa menej, ako by sme potrebovali. A to potrebujeme zmeniť. Na Slovensku stúpa počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí, žiaľ, nie v odboroch, ktoré naša krajina potrebuje.
Všetci sa určite zhodneme na tom najdôležitejšom. Slovensko nemá veľké zdroje nerastného bohatstva a našou najväčšou komparatívnou výhodou vo svetovej ekonomike sú práve ľudia. Pracovná sila, ktorá je kvalifikovaná a vie uspieť v tvrdej konkurencii inovácií a technologických výziev 21. storočia. V roku 1991 bol počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí na Slovensku len 306 920, čo predstavovalo 5,82 percenta z celkového počtu obyvateľov. V roku 2021 ich už bolo 1 001 446, čo tvorilo 18,38 percenta z celej populácie. To sú pozitívne správy pre našu krajinu, ak sa na tieto čísla pozrieme zvonku. Podrobnejší pohľad je už ale oveľa menej pozitívny. Z hľadiska potrieb veľkej väčšiny našich zamestnávateľov v súkromnom sektore je najväčší záujem o absolventov technických, prírodných a ekonomických smerov. Veľmi dobre to poznám zo svojej praxe aj ako dekan Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity. Kým v roku 2008 mali tieto odbory ešte približne 50-percentný podiel novoprijatých študentov, v roku 2020 už len niečo vyše 40 percent. Navyše k tomuto javu treba pripočítať výrazne nižšie čísla populačných ročníkov.