Bioplasty z obnoviteľných zdrojov nikdy nebudú lacnejšie ako z fosílnych palív, hovorí vedec Pavel Alexy zo Slovenskej technickej univerzity. Jeho tím pracuje na bioplastoch rozložiteľných v prírode.
V Nitre bude na jar budúceho roka spustená výrobná linka, z ktorej vzíde štyritisíc ton bioplastov ročne. Pôjde o granuláty vyrobené z obnoviteľných zdrojov a zároveň biologicky rozložiteľné.
Na seminári o plastoch, ktorý v utorok (12. marca) zorganizovali Slovak Business Agency a Inštitút cirkulárnej ekonomiky, to oznámil prof. Pavel Alexy z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Ten spolu s ďalšími vedcami pracuje už na druhej generácii bioplastov.
Alexy zároveň varoval, že stále nie je doriešený manažment odpadov z bioplastov. „Zavedením bioplastov nezmizne triedený zber,“ varoval odborník na seminári.
Škrob a baktérie
STU otvorila v Nitre v roku 2015 Centrum aplikovaného výskumu environmentálne vhodných polymérnych materiálov.
Na novej linke sa budú vyrábať bioplasty prvej generácie v spolupráci s nemeckou firmou a pod registrovanou značkou „nonoilen“. „Základom prvej generácie bioplastov sú dve zložky – kyselina polymliečna, ktorá sa vyrába zo škrobu a polyhydroxybutyrát – rovnako biomateriál, produkovaný baktériami. Stačí baktériám poskytnúť ako živinu cukor. Trebárs z cukrovej trstiny či zo srvátky – odpadu, ktorý vzniká pri výrobe mliečnych produktov a nemá praktické využitie,“ vysvetľuje na svojom webe STU.
Alexy na seminári povedal, že objem štyritisíc ton ročne je „minimum, aby to malo ekonomiku“. Náklady na výrobu bioplastovej suroviny sú dnes podľa neho štyrikrát až päťkrát vyššie ako na výrobu tradičných plastov z ropy a zemného plynu.
Cena výrobku však bude vyššia len o 10 – 20 percent, keďže je efektívnejšie opätovne použiteľný a recyklovateľný, spresnil expert.
Problém vyšších nákladov
„Bioplasty z obnoviteľných zdrojov nikdy nebudú lacnejšie ako z fosílnych palív,“ zdôraznil Alexy. „Buď za lacné peniaze zomrieme alebo za drahé peniaze prežijeme,“ predpovedal. Náklady podľa neho možno znižovať práve dizajnom výrobkov tak, aby sa dali znovu použiť a recyklovať.
Vyššie náklady sťažujú v blízkej budúcnosti úplné nahradenie konvenčných plastov bioplastami. „To je nereálne,“ povedal Alexy. „Ale tiež neplatí, že by sme nemali nič robiť,“ dodal. Bioplasty možno primiešavať ako surovinu do bežných plastov alebo ich vo výrobe využívať exkluzívne.
Ak chce spoločnosť dospieť k „cirkulárnej ekológii“, musí podľa Alexyho recyklovať bežné aj biologické plasty, ako aj kompostovať druhú skupinu.
Pre prvú skupinu, vyrobenú z fosílnych palív platí, že nie je stopercentne recyklovateľná. Produkcia si vyžaduje novú surovinu. Zvyškový odpad z recyklácie je zase potrebné spaľovať, z čoho vznikajú emisie skleníkových plynov. Alternatívou je skládkovanie, čo je však v pyramíde narábania s odpadom najhoršia možnosť.
Od prvej k druhej generácii
Alexy rozdelil bioplasty na tri typy. Prvý je vyrobený z fosílnych palív a zároveň biologicky rozložiteľný. Pri jeho recyklácii vznikajú emisie. V druhej kategórii sú bioplasty z obnoviteľných zdrojov, niektoré typy však majú problém z rozložiteľnosťou. Tretí typ je zároveň z obnoviteľných zdrojov a súčasne biodegradovateľný.
Vedec prestavil príklady výrobkov z bioplastu, na ktorých pracuje jeho tím: slnečné okuliare, ktorých dizajn navrhla Vlasta Kubušová zo štúdia Crafting Plastics!, odpadové vrecia, riad, či medicínske implantáty.
Rozhodli sme sa spopularizovať biomateriál tým, že ho urobíme viac sexy a viac trendy, hovorí pre EurActiv.sk dizajnérka Vlasta Kubušová.
Výroba riadu pre školské či závodné jedálne je podľa odborníkov jeden z najlepších spôsobov využitia bioplastov, keďže ich veľké množstvo sústredné na jednom mieste umožňuje efektívne opätovné použitie a recykláciu.
Po prvej generácii sa Alexy so svojím tímom venuje vývoju druhej generácie bioplastov. Tá má nižšie náklady na výrobu a lepšie spracovateľské a úžitkové vlastnosti. „Ako zdroj polyhydroxybutyrátu môže slúžiť použitý fritovací olej, ktorý je dnes nebezpečným odpadom, produkovaným vo svete vo veľkých množstvách,“ vysvetlil odborník na webstránke STU.
Rozkladanie a recyklácia
Rozdiel medzi prvou a druhou generáciou vyvinutou na STU je aj v rozložiteľnosti. Ako pre EURACTIV.sk vysvetlil Alexy, prvá generácia sa rozloží výlučne v priemyselnom komposte za približne 120 dní. Druhej generácii to trvá iba 50 dní v priemyselnom komposte a 90 dní v domácom komposte. V pôde sa rozloží za rok. „Čo sme z prírody zobrali ako surovinu, to do nej vrátime ako kompost,“ zhrnul Alexy.
Prešovská firma KM-Systém má skúsenosti s využívaním biodegradovateľných plastov vo výrobe technológiou vstrekovania. Jej konateľ Jozef Kráľ na seminári vymenoval výzvy: iné technologické procesy oproti bežným plastom, úzky sortiment biodegradovateľných plastov a chýbajúce zariadenia na kompostovanie použitých biodegradovateľných plastov.
V rebríčku ekoinovačného potenciálu sme v Európskej únii na 21. mieste. Dopad rozšírenej zodpovednosti výrobcov na zelený dizajn je podstatne nižší, než sa pôvodne predpokladalo, píše P. Cséfalvayová.
Alexy z STU súhlasil, že výrobky z bioplastu, ktoré sa zmenia na odpad, nemožno vo veľkých množstvách vhadzovať do nádob na plasty. Ich zmiešanie s bežnými plastami vyrobenými z fosílnych palív by sťažilo recykláciu.
Jedinou možnosťou podľa neho bude triediť ich samostatne. Systém zberu a teda skutočnú cirkulárnu ekológiu bude treba ešte len vybudovať.
PUBLIKOVANÉ 14. marec 2019