Na Slovensku videl šancu preraziť [hnonline.sk]

Slováci, ktorí skúsili šťastie v zahraničí, no nezostali tam. Cenné skúsenosti zužitkovali doma.
Martin Záhumenský mal príležitosť a chytil sa jej. Oslovila ho londýnska firma, či nechce vybudovať ich pobočku v Holandsku a on ponuku prijal. Niekoľko mesiacov strávil v cudzine, no nepresvedčila ho a vrátil sa na Slovensko, kde spolu s ďalšími dvomi partnermi založil IT firmu, ktorá má dnes zákazníkov po celom svete.

Projekt, ktorý nenaplnil očakávania
Stretli sme sa v kanceláriách spoločnosti, ktorá sídli v jednej z uličiek Starého Mesta. To, že v budove je firma, ktorá má klientov v Saudskej Arábii, Poľsku či Česku, zistíte iba vďaka malému nápisu, medzi desiatkami iných. Martin Záhumenský nás zavedie do zasadačky, ktorá je zároveň aj oddychovým priestorom s Playstation, sedačkami a chladničkou plnou Red Bullov. Programovaniu sa začal venovať ešte na strednej škole, keď vytváral programy pre otcovu firmu. Čoskoro po nástupe na Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave začal pracovať v nadnárodnej firme a o pár rokov sa vypracoval na vedúcu pozíciu. Vtedy však prišla ponuka od inej spoločnosti z Anglicka. Tá jemu a ďalšiemu Slovákovi ponúkla zaujímavý projekt, a to vybudovať ich pobočku v Holandsku.
Záhumenského táto možnosť nadchla a odišiel do Amsterdamu, no realita bola nakoniec iná, ako si predstavoval. „Šéfoval som tej pobočke a tým, že sme boli dvaja, a projektov bolo relatívne málo, nenapredovalo to tak, ako sme si predstavovali,“ vysvetlil. Venovali sa skôr podpore existujúcich zákazníkov, a nie rozvoju predaja novým zákazníkom, ako im bolo sľubované. „Preto som sa rozhodol vrátiť na Slovensko, dôvod bol však aj ten, že tu bola priateľka a nechcela sa tam sťahovať, keďže ešte študovala,“ dodal.
V roku 2007 tak bol už opäť na Slovensku a začal pracovať pre spoločnosť Adastra, ktorá firmám ponúka riešenia v oblasti digitalizácie a spracovania dát. Práve tam sa stretol s kolegom a bývalým spolužiakom, s ktorým neskôr rozbehli Instareu. V roku 2008 totiž prišli s nápadom na spracovanie dát z firemných telefónov. Vďaka nemu by podniky presne vedeli, či ich zamestnanci používajú mobily na pracovné alebo súkromné účely. „Začali sme tak, že sme to robili po večeroch niekde v kaviarňach, boli sme traja,“ spomína Záhumenský. Tak vznikol produkt Callinspector, o ktorý prejavili záujem aj Slovenské elektrárne. To bol zlomový moment, keď sa traja zakladatelia rozhodli vytvoriť samostatnú firmu, dnešnú Instareu.

Peniaze na smart riešenia sa nie vždy nájdu
Ako však dodal Záhumenský, Callinspector je dnes už iba jej malou časťou firmy. Vďaka tomuto projektu zistili, aké možnosti dávajú dáta od telekomunikačných operátorov a prišli s novým nápadom, Market Locator, ktorý dnes tvorí 90 percent ich biznisu. Vďaka dátam od operátorov sa totiž dá zistiť veľké množstvo štatistických informácii o obyvateľstve: kde sa býva, kde sú skutočné trvalé bydliská, kam sa cestuje. Postupne začali spoluprácu so všetkými operátormi, dáta dostávajú a produkujú vo forme štatistík, čiže nemajú šancu zistiť konkrétnu identitu ľudí za číslami. Dáta následne spracujú a výsledné analýzy ponúkajú na predaj. Podnikatelia tak môžu lepšie určiť svoju cieľovú skupinu a osloviť ju. Platforma Market Locator totiž poskytuje klientom možnosť zistiť, kde sa ich cieľová skupina nachádza a zaslať im reklamu cez SMS, prípadne e-mail.
Táto služba však nie je vhodná iba na komerčné účely, ale ako upozornil Záhumenský, má využitie aj vo verejnej správe. Využívajú ju aj niektoré mestské časti, kde vďaka nej prevádzkujú akoby SMS rozhlas. Ľuďom, ktorí v tejto mestskej časti bývajú, zasielajú informácie o chode, podujatiach a podobne. Na to, aby tak mohli urobiť, nemuseli prácne vyzbierať telefónne čísla, Market Locator totiž automaticky vyhľadal všetky čísla, ktoré sa zdržiavajú v danej mestskej časti alebo obci. „Je to podľa mňa pekná vec, záujem by aj bol, boli sme na mnohých stretnutiach s rôznymi mestskými časťami, no nemajú na to rozpočet,“ objasnil Záhumenský.
Taktiež sa snažia nadviazať spoluprácu s vládnymi inštitúciami, zatiaľ sa im to však podarilo iba s ministerstvom dopravy, pre ktoré vypracovali analýzu cestovného ruchu o tom, kto k nám prichádza, kedy, aké národnosti najviac navštevujú rôzne regióny či ako dlho u nás pobudnú. „Veľmi sme sa snažili, aby to začala používať vláda a štát, lebo rozhodnutia, ktoré sa tu robia, sú často realizované buď na základe nejakých prieskumov, čo je pomerne nákladné, alebo je to nepresné. Pracujeme s 2,5 milióna ľudí, čo je úplne iná škála ako pri normálnom prieskume,“ dodal. Najnovšie rozoberajú spoluprácu pri riešení integrovanej dopravy medzi Bratislavou a Trnavou.

Bratislavu by nemenil
Služby Market Locatora využilo už približne 2 500 firiem a aktívnych je aktuálne okolo 500. Riešenie sa však snažia predať aj inde vo svete a podarilo sa im to už v Saudskej Arábii, ako aj v okolitých krajinách ako Poľsko či Česko, a sú pomerne ďaleko v diskusiách aj s krajinami ako je Thajsko, India a Južná Afrika.
Záhumenský má 38 rokov a úspešne naštartovanú kariéru. To, že nezostal v Holandsku, neľutuje a myslí si, že Bratislava sa za posledné roky veľmi zmenila a že už ani nie je dôvod bývať niekde inde.
„Precestoval som toho fakt veľmi veľa a keby som si mal vybrať miesto na bývanie, tak by to bola buď Bratislava alebo Amsterdam,“ uistil. „Často čítam, že tu na Slovensku nie je vytvorené dostatočné podnikateľské podhubie, nemyslím si to, nikdy sme nemali problém založiť firmu alebo niečo robiť,“ dodal. Jediný problém, ktorý vidí, a ktorý je čoraz väčší, je nedostatok zdrojov, teda ľudí. V Bratislave je ich podľa jeho slov takmer nemožné získať a aj preto uvažovali o tom, že by odišli do iného mesta, ako napríklad Žilina či Prešov.

Kto je Martin Záhumenský
Bratislavčan, vyštudoval Fakultu elektrotechniky a informatiky na Slovenskej technickej univerzite. Už počas štúdia začal pracovať v Accenture, kde sa dostal na vedúce pozície. Neskôr pracoval niekoľko mesiacov v Holandsku. Po návrate pôsobil v Adastra Group, neskôr s dvomi ďalšími založili vlastnú firmu, dnes známu pod názvom Instarea.

Dáta vedia zjednodušiť aj výber daní či dopravu
Dnes je k dispozícii obrovské množstvo dát o správaní obyvateľstva, vďaka nim by sa mohla optimalizovať doprava či zlepšiť zdravotníctvo, vysvetlil v rozhovore šéf Instarea Martin Záhumenský.
Ako by ste vysvetlili pojem big data?
Je to dosť sprofanovaný názov. Celé sa to začalo, keď sa začalo rozprávať o tom, že máme strašne veľa dát, ktoré produkujeme a vieme získavať. Voľakedy mala banka dokopy 750-tisíc riadkov o klientoch, ktoré obsahovali akurát základné údaje ako meno, adresa, prípadne transakcie na účtoch, a s tými údajmi pracovala. No teraz je tých dát, čo ľudia generujú, nespočetné množstvo. Vie sa, ktoré stránky na firemnom webe si zákazník pozerá, kde platí, za čo platí, kam cestuje, aké značky preferuje a mnoho ďalších. Tých dátových zdrojov je dnes veľmi veľa, spracovať ich môže byť náročné. Nadnárodné firmy ako Google už dávno začali spracúvať toto obrovské množstvo dát, s ktorými by sa s „konvenčnými starými“ technológiami pracovať nedalo, a tak museli jednoducho nájsť nové technológie. Keby ste pred niekoľkými rokmi chceli napríklad vedieť, koľko ľudí a kde na svete dalo v Googli vyhľadávať nejaké kľúčové slovo a mali ste to v obyčajnej databáze, tak so starými technológiami by to trvalo hodiny, ale ľudia tú odpoveď očakávajú okamžite. No prišli nové technológie a tie priniesli možnosť robiť veci inak.
Ako spracúvate big data vo vašej firme?
My pomáhame veľkým korporáciám vydolovať z ich veľkých dát informácie, ktoré sú zaujímavé či už pre ich biznis, alebo vedia poslúžiť iným firmám na rozvoj ich podnikania. Predstavte si, že ste kaviareň a chcete vedieť, koľko ľudí má šancu vás v tej či inej lokalite navštíviť, a vy sa k tejto informácii môžete dostať tak, že si tam budete na ulici rátať, koľko ľudí prešlo okolo, alebo si viete pomôcť napríklad dátami, ktoré má o pohybe obyvateľstva napríklad telekomunikačný operátor. Snažíme sa takto kombinovať rôzne zdroje dát, aby sme odpovedali na otázky, na ktoré zákazníci nemajú odpoveď. Celé big data sú o tom, ako vedieť rýchlejšie spracovať väčšie objemy dát a dostať sa k nejakým zmysluplným informáciám, ktoré pomôžu či už vášmu biznisu, alebo iným biznisom. Otázka je, koľko firiem vie tie technológie naozaj nejako zmysluplne využiť.
A vedia?
Problém je, že na Slovensku je väčšina firiem národných a tých dát negenerujú až toľko. Ešte keď som pracoval ako konzultant, často sme doniesli zákazníkovi nápad na využitie nejakej novej technológie, avšak často tam bol problém, že biznisovo ju zákazníci nevedeli využiť. Keď sa big data začali, bol driver nie technický, ale biznisový - napríklad mali rezervačný systém a už nechceli ponúkať iba tisíc hotelov, ale státisíce, aby mohli mať miliardu objednávok. No a aby to dokázali spraviť, tak hľadali technológie, ktoré im to umožnia. Tak vznikli big data, že oni si riešili svoj biznisový problém. U nás na Slovensku je to skôr opačne, že možno ten biznisový problém ani nemám, ale chcem použiť tú technológiu, ktorá mi umožní rozvoj, a potom vymýšľam, ako to naozaj využiť.
Ako to môže pomôcť pokroku?
Ľudia napríklad stále nadávajú na dopravu, že prečo sa cesta stavia tu a nie tu, prečo sem dali autobusovú linku a nie inde, a je to na základe toho, že tí ľudia pracujú s obmedzenými informáciami a robia to na základe toho, že niekto si myslí, že tam je to dobré. Keď zoberieme dáta o reálnom pohybe, tak vieme úplne exaktne povedať, kde tí ľudia chodia. Keď sa bavíme aj o tom, ako sa prerozdeľujú dane na Slovensku, že sa to robí podľa trvalého pobytu, tak kto si dnes naozaj prehlási trvalý pobyt, keď je to aktivita tak na tri týždne, počas ktorých nebudem robiť nič iné, ako obehávať úrady? Je jasné, že to nikto neurobí. Keby využívali tieto dáta, tak by vedeli dane prerozdeľovať úplne inak.
Obyčajní ľudia si to však spájajú skôr s negatívnymi dôsledkami. Zdá sa, že o nás môžu vedieť úplne všetko, že budeme úplne pod kontrolou.
Trend v poslednom čase je, že ľudia si zvykli, že všetok softvér, aplikácie sú zadarmo. Chcem navigáciu, mám k dispozícii Waze, ktorý mi ukazuje, kde sú nehody či pomalá premávka, no zároveň ľudia nechcú, aby ich ten Waze sledoval. Ak ľudia nie sú ochotní niečo dávať, nikdy sa nikam neposunieme. Keby teraz všetci odvolali súhlas, ktorý dali aplikácii Waze, tak by bola celá nanič. Myslím, že ešte generácia mojich rodičov a moja s tým má problém, ale zdá sa mi, že mladým je to už úplne jedno. Stačí sa pozrieť na všetko, čo vešajú na sociálne siete. Oni už budú naučení, že je to presne súčasť života.

[hnonline.sk 28/08/2018]
Link: https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/1800316-na-slovensku-videl-sancu-prerazit