Má len tridsať rokov, no už vyše troch mesiacov pôsobí vo vedení Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.
Rodák z Čadce vedel už počas štúdia na základnej či strednej škole, že sa chce venovať informatike a informačným technológiám.
Peter Pištek nám porozprával o jeho zatiaľ krátkej, ale veľmi úspešnej kariére...
Najmladší prodekan v histórii STU, toto vyjadrenie už 102 dní platí v spojení s vašou osobou. Čo to pre vás znamená? Je to určitá zodpovednosť?
– Bola, resp. ešte stále je to pre mňa veľká výzva. Vďaka tomu, že sa snažíme byť progresívnou fakultou s veľmi dobrými parametrami pre študentov, tak nároky, ktoré má na mňa moja dekanka, sú pravdepodobne vyššie akona iných fakultách. Mojou snahou je splniť všetky očakávania. Občas sa mi stávajú zábavné chvíle, keď prídemna rokovania, kde ma nepoznajú, tak som automaticky zaradený do kategórie „študent“ a ľudia sú potom prekvapení, keď sa predstavím.
V akej oblasti pôsobíte v tejto funkcii?
– Do mojej pôsobnosti patrí bakalársky stupeň štúdia a propagácia štúdia na všetkých troch stupňoch.
Vráťme sa však k vašim začiatkom. Po základnej škole ste študovali na Gymnáziu J.M. Hurbana v Čadci. Vedeli ste už vtedy, akým smerom sa chcete uberať?
– To, že informatika a informačné technológie budú môj smer štúdia, som vedel hneď od začiatku, keďže patrili k mojim koníčkom. Určite som ani len netušil, že skončím v nejakej výkonnej funkcii a už vôbec nie v takomto veku.
Ako si spomínate na začiatky vášho štúdia na vysokej škole?
– Úvod na vysokej škole bol pre mňa veľmi ľahký, za čo som vďačil výbornej príprave z matematiky pani profesorke Bobekovej a z informatiky pánovi profesorovi Kubánimu.Bez ich výbornej prípravy by som to určite mal ťažšie. Dosť bolo pre nás (bolo nás viacero Čadčanov v ročníku) dôležité sa ustrážiť a nepodceniť prípravu do školy, ako sa to stáva často nováčikom na vysokej škole. Našťastie, tu sme boli veľmi dobrá partia spolužiakov a navzájom sme sa „ťahali“.
Úspešný ste boli už počas študentských čias. Ktoré ocenenia sú pre vás tie najcennejšie?
– Jedným z najcennejších úspechov bolo zjednotenie všetkých študentských organizácií na STU do neoficiálneho spolku, v ktorom vzniklo a riešilo sa veľa zaujímavých podnetov. Podarilo sa mi dosiahnuť trikrát ocenenie Študent roka STU za rôzne činnosti v prospech univerzity. Posledným zaujímavým úspechom bolo vybudovanie laboratória na používanie informačných technológií v doprave. Máme v laboratóriu techniku, za ktorú sa dá u nás v Čadci pohodlne kúpiť 3-izbový byt. Moji študenti majú možnosť „hrať sa“ s tým najnovším, čo je dostupné na svete v tejto oblasti. Celé laboratórium bolo vybudované na základe spolupráce s komerčným partnerom. S dôsledkami našej spolupráce ste sa už mali možnosť stretnúť v takých žltých autobusoch.
Aké sú vaše plány do budúcnosti?
– Plne pochopiť všetky procesy, ktoré mám na starosti a zefektívniť čo najviac z nich, aby sa u nás cítili študenti čo najlepšie. Z odborného hľadiska sa postupne posúvať od návrhu hardvéru a asemblerov smerom k počítačovej bezpečnosti, kde sa ukazuje mnoho zaujímavých problémov. Zaujímavý a blízky cieľ je vypustiť sondu do stratosféry a okrem iného urobiť pár fotiek Slovenska (pôvodne sme plánovali Kysuce, ale kvôli letovým dráham to, žiaľ, nie je možné).
Prezradili by ste nám, čo rád robíte vo voľnom čase?
– Ak to počasie dovolí, tak sa snažím venovať cyklistike, aj kvôli vyvetraniu hlavy z práce. Okrem toho sa venujem tvorbe rodinného rodokmeňu, ktorý má teraz cez 1300 ľudí, ale stále žiadna modrá krv. A potom klasicky, aj v Čadci nie je náročné ma stretnúť niekde na pivku s kamarátmi.
Ešte do minulého roka som mal na starosti príjemnú voľnočasovú aktivitu: organizovanie Kysucovíc, neformálnych stretnutí Kysučanov v Bratislave, ale túto záslužnú činnosť som už posunul na môjho nástupcu.
Peter Pištek sa ocitol vďaka tvrdej práci v elitnej spoločnosti.
V minulosti sa veľmi rád zhostil úlohy organizátora Kysucovíc v Bratislave.