Naše univerzity v porovnaní škôl v regióne neoslnia, najlepšia je na 40. mieste [dennikn.sk]

Len dve univerzity zo Slovenska sa zaradili medzi 150 najlepších univerzít v tomto regióne.
QS World University Rankings je rebríček, ktorý hodnotí univerzity a zostavuje 800 najlepších univerzít na svete. Teraz sa však nepozeral na celý svet a zostavil rebríček 150 univerzít, ktoré sú podľa jeho kritérií najlepšie v strednej a východnej Európy a strednej Ázii.
Kým medzi 800 najlepšími univerzitami na svete sa zo slovenských univerzít umiestnila len Univerzita Komenského v Bratislave, medzi 150 univerzitami v užšom regióne máme dve – Univerzitu Komenského a Slovenskú technickú univerzituv Bratislave.
Do rebríčku sa ešte dostali aj Žilinská univerzita a Ekonomická univerzita v Bratislave, ale nezaradili sa na na číslované pozície.
Pre porovnanie: Česko má v rebríčku na hodnotených pozíciách osem škôl a pred našou najlepšie umiestnenou skončili štyri z nich.
Medzi 150 TOP univerzitami je naša najúspešnejšia – Univerzita Komenského – až na 40. pozícii, Slovenská technickáuniverzita na 87. mieste.
Najlepšie sa umiestnili dve ruské školy – Lomonosovova univerzita a Novosibírska štátna univerzita. Na tretej priečke skončila Karlova univerzita v Prahe. 
„Tieto rebríčky zverejňujú len tie najlepšie svetové školy, čo pri celosvetovom počte vysokých škôl (približne 20 000) znamená, že sa v nich umiestnia len 2 až 3 percentá vysokých škôl sveta,“ napísal Inštitút vzdelávacej politiky v komentári o rebríčkoch.

Komenského: Máme rezervy
Univerzita Komenského sa zo svojho umiestnenia teší. “Považujeme ho za dobré: Univerzita Komenského je v prvej štvrtine ako jediná zo slovenských univerzít,” povedal prorektor pre vedecko-výskumnú činnosť a doktorandské štúdium Peter Moczo.
Dodáva však, že škola by sa mohla zlepšiť. “Popri nepopierateľných objektívnych dôvodoch je pravdou, že naša univerzita má vnútorné rezervy a potenciál na zlepšenie.”
Potenciál vidí v ľuďoch na univerzite, tí majú podľa neho porovnateľné schopnosti ako ľudia na najlepších univerzitách. “Musíme byť k sebe dosť nároční vo využívaní schopností aj v hodnotení výsledkov práce,” povedal.
Ak sa však nezlepší prístup ku školstvu a vede, tak sa ani najlepšie slovenské univerzity nepohnú v hodnoteniach zásadne dopredu. Napríklad na lepšom umiestnení Karlovej univerzity v Prahe sa podľa neho podieľa aj jej dlhšia tradícia a najmä celková podpora vedy, výskumu a vysokoškolského vzdelávania v Česku.
“Od politikov po širokú verejnosť je v susedných krajinách prístup k významu a potrebe výskumu a vzdelávania zásadne lepší,” dodal Moczo.

STU: Sme radi, ale kvalitu to neodzrkadľuje
Vedenie druhej najlepšie hodnotenej univerzity u nás – Slovenskej technickej univerzity, ktorá skončila na 87. mieste, je rado, že sa rebríčku umiestnili. “Myslíme si šak, že umiestnenie neodzrkadľuje skutočnú pozíciu STU,” povedal rektor RobertRedhammer.
Naznačuje, že je pre nich dôležitejšie vzdelávanie, ktoré zabezpečí, aby ich študenti mali zaujímavú a dobre platenú prácu. Zahraničné rebríčky sú tak pre nich sekundárne.
“Teší nás výrazne dobrý výsledok vo výskume – 30. pozícia. Máme Research: Very High, čo je v silnej medzinárodnej konkurencii výsledok, ktorý si vážim najviac,” dodáva.
Karlova univerzita podľa neho patrí k najlepším školám v regióne, preto boduje vo všetkých parametroch. “Najväčšiu váhu v tomto hodnotení však (až 30 %) má akademická reputácia, ktorú zostavovatelia zisťujú dotazníkovým prieskumom. Funguje tak, že prirodzene zvýhodňuje veľké a zavedené školy z veľkých krajín s veľa a disciplinovanými respondentmi. Preto v rebríčku dominujú najmä ruské, poľské či turecké školy,” hovorí rektor.
V celkovom hodnotení stráca STU v kategóriách zahraničných študentov a učiteľov. Dôvodom je podľa rektora to, že sa zameriavali na slovenských študentov a programy v slovenčine.
“V minulosti sme vzdelávali samoplatcov v angličtine z regiónov, s ktorými boli neskôr prerušené vzťahy z politických či ekonomických dôvodov. Naopak, české školy v tomto prípade získavajú vzhľadom na počet zahraničných – slovenských študentov,” hovorí Redhammer.
Reputáciu u zamestnávateľov pri tejto škole ani nehodnotili, takže aj tam stratili body, váha tohto kritéria je pätina. “A neverím, že STU nemá dobrú reputáciu u zamestnávateľov, skôr je to nedostatok pri zostavovaní rebríčka,” dodáva rektor.

Ako hodnotia
Rebríček zoraďuje školy podľa deviatich kritérií, ktoré majú rôznu váhu. Štyri z týchto ukazovateľov sú založené na tvrdých dátach, ďalšie dva na významných celosvetových prieskumoch.
Prvé kritérium je akademická reputácia, ktorú merajú podľa globálnych prieskumov. Toto kritérium má najväčšiu váhu – 30 percent.
Druhým kritériom je povesť podľa zamestnávateľov, má váhu 20 percent. Do hodnotenia zasahuje aj citovanosť vedeckých prác.
Jedným z kritérií je aj pomer študentov a akademických pracovníkov, má hodnotu 15 percent. Ďalšie kritéria sú napríklad to, koľko má škola pedagógov a študentov zo zahraničia.