Názor Hazard pre Slovensko [Pravda]

Robert Redhammer rektor Slovenskej technickej univerzity

Často sa v médiách presadzuje názor, že slovenské, aj tie vysoké, školy sú zlé a produkujú nezamestnaných. To je pravda len sčasti. Všade vo svete sú školy dobré i zlé. Podobne aj na Slovensku. Možno to súvisí s predvolebnou „deštruktívnou" náladou. Alebo so snahou najprv katastroficky opísať stav a potom prísť s vlastným riešením záchrany sveta. Ale realita je málokedy čierno-biela a kritika podobná delostreleckej paľbe spravidla prináša väčšie škody ako samotné spásonosné riešenia. Búra sa ľahko, buduje ťažko a pomaly. A úplne najhoršie by bolo opäť nariekať a hromžiť na školy. Začnime štatistikou. Napríklad nezamestnanosť absolventov, pomocou ktorých sa ministerstvo školstva usiluje financovať verejné vysoké školy. Ak odrátame štátne a umelecké školy, ktorých absolventi nastupujú do štátnej služby či do umeleckých povolaní, potom je rozdiel medzi uplatnením sa z najlepšej vysokej školy (nezamestnanosť 2,5 až 3%) a z poslednej (okolo 20%) priepastný - niekoľkonásobný. Druhou štatistikou je nedávno zverejnený rebríček vysokých škôl podľa priemerného platu ich absolventov. Tiež svedčí o výraznom rozdiele medzi slovenskými vysokými školami. Tým najlepším s priemerným nástupným platom 1 058 eur by mnohí závideli. V porovnaní s poslednou školou v poradí (niečo vyše 520 eur) je to takmer dvojnásobok. Školy sú rozličné: v orientácii, v kvalite, v spôsobe vzdelávania aj v tom, čo naučia pre život. Cez víkend minister Eugen Jurzyca komentoval ďalšiu štatistiku - európsku. Podľa nej nezamestnanosť absolventov slovenských vysokých škôl je najnižšia spomedzi všetkých krajín Európy. A určite je nižšia ako miera nezamestnanosti v Slovenskej republike. Konečne si to niekto všimol! Z hľadiska ekonomiky je investícia do vzdelávania supervýhodná. Priemerné náklady štátu na vzdelávanie vysokoškolákov sú približne 1000 eur ročne. Rozdiel medzi priemerným platom absolventa vysokej školy a bez nej je viac ako 400 eur mesačne. Ak zamestnanec odvedie daň z príjmu a daň z pridanej hodnoty z tejto sumy, potom má štát investíciu späť do dvoch či troch rokov. Paušálne zhadzovanie slovenských vysokých škôl je hazardom pre Slovensko. Vytvára vo verejnosti mylnú domnienku, že čo je slovenské, to je zlé. K tomu masívna lákavá marketingová kampaň zo zahraničia, zacielená na mladých ľudí. Tí potom logicky húfne odchádzajú študovať do zahraničia. V domnienke, že tam nájdu vyššiu kvalitu. To však nemusí byť vždy pravda! Naše školy majú často lepšie výsledky ako tie za hranicami. Len sa o tom málo píše v médiách. Kapitola, kde by sme meditovali o tom, koho úlohou je popularizovať slovenskú vedu a výskum, by bola veľmi dlhá. V čom spočíva problém našej krajiny? V tom, že priveľa mladých odchádza, a už pridlho. Odhaduje sa, že v zahraničí študuje približne desatina príslušného ročníka. Našu republiku tak opúšťa intelektuálna špička už viac ako dve desaťročia. Celá generácia. A tu u nás začína chýbať. Možno by aj tento predvolebný marazmus vyzeral ináč, keby intelektuálna elita Slovákov nebola ochudobnená o značnú časť vlastnej mladej krvi. Aj Slovensko musí získavať najlepšie mozgy zo zahraničia, musí ich lákať študovať k sebe. Ale predovšetkým si musí lepšie chrániť tie svoje. Naše vysoké školy idú do súťaže so zahraničnými univerzitami a musia bojovať. O vlastných. Veď kto by nechcel tých najlepších. V súčasnosti asi naozaj iba Slováci.