Netušil som, ako ma to zoberie [blog.sme.sk]

Pozvali ma na slávnostný koncert pri príležitosti 80. výročia založenia Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave. Som jej absolventom a úprimne rád som tam šiel.
Už pri prvých tónoch hudby mi prebehli po chrbte zimomriavky a rovnako aj pri slovách jubilantov a ďalších rečníkov. Najmä slová pána profesora Júliusa Krempaského len potvrdili, že tomu, čo je dobré, úprimné a múdre vo svojej podstate, žiadna ideológia neublíži.
Pán profesor pôsobil aj vo svojich 86 rokoch veľmi sviežo, on vraj na STU učil fyziku po celých 60 rokov a to, čo mu za minulého režimu vyčítali, bol fakt, že tam vkladal svoju vieru. Napriek tomu jeho prednášky boli medzi študentmi veľmi populárne. Napísal množstvo učebníc fyziky, zaoberal sa ako jeden z prvých vedcov na Slovensku polovodičmi a okrem iného napísal aj publikáciu Veda verzus Viera.
Bratislavská Reduta mi pripadala v ten večer obzvlášť krásna a potešil som sa, keď som stretol pedagógov, vedcov a aj kolegov, ktorí mi pripomenuli roky štúdií aj neskoršie vedecké konferencie na pôde STU.
STU má dnes – rovnako ako počas celej svojej osemdesiatročnej histórie – za úlohu nielen vzdelávať a pripravovať inžinierov a technikov pre prax, ale aj vedecky pôsobiť, realizovať výskumné projekty a aktívne využívať prepojenie s praxou. Jej úlohou je meniť tvár Slovenska, pretvárať ho prácou svojich absolventov na lepšiu a krajšiu krajinu.
Nuž, zasa sa mi tisnú do riadkov vzletné slová. Ale keď si predstavíte armádu takmer 160 000 absolventov siedmich fakúlt STU, asi budete súhlasiť, že to je poriadna masa odborníkov. Navyše dnes na STU nájdete nielen samotné technické fakulty, ale aj univerzitné vedecké parky, centrá excelentnosti, popredné výskumné a vývojové pracoviská a laboratóriá, know-how centrum či univerzitný technologický inkubátor. Univerzita je jednoducho miestom, kde výučba a prepojenie s vedou, výskumom a praxou musia fungovať. Len tak môže celá spoločnosť profitovať z práce modernej, dobre fungujúcej univerzitnej inštitúcie 21. storočia.
Teší ma, že STU sa darí postupne premyslene modernizovať svoju infraštruktúru a pracoviská, aby aktívne prepojenie s praxou bolo každodennou realitou. A potešila ma aj ešte jedna maličkosť. Pán rektor Redhammer aj pán prezident Kiska absolvovali štúdium na katedre mikroelektroniky, ktorú som si na STU zvolil aj ja.
Osemdesiatka je v živote človeka vek, keď múdrosť už určite bilancuje a snaží sa odovzdať skúsenosti v prospech mladších generácií. Lebo tak sme nastavení – snažíme sa, aby nás naše dielo, snahy, myšlienky a úsilie presiahli a pokračovali v činoch a zámeroch našich nasledovníkov.
Verím, že Slovenskej technickej univerzite v Bratislave sa bude aj naďalej dariť napĺňať to, čo dostala do vienka pri založení – byť modernou a úspešnou vzdelávacou a vedeckou ustanovizňou.