Milan Jeluš, moderátor: „Riešením, aby z nevyužívaných železničných tratí nezostali len hrdzavejúce koľajnice zarastené burinou, je ich prekrytie akousi panelovou skladačkou. Môžu tak vzniknúť cyklotrasy, ktoré by sa v prípade potreby dali jednoducho odinštalovať a opäť tam môžu jazdiť vlaky. Slovenská technická univerzita sa podieľala na takmto projekte a v akej fáze sa v súčasnosti náchádza, som sa opýtal dekana dekana Strojníckej fakulty Ľubomíra Šooša.“
Ľubomír Šooš, dekan Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave: „V súčasnosti sme ukončili veľmi peknú etapu spolupráce s výskumnou inštitúciou a Vysokou školou technickou v Brne, ich výskumnou inštitúciou. Ukončili sme návrh jednak formy na výrobu týchto panelov, je to taká univerzálna forma, museli to zase robiť po nás ešte stavbári-technológovia. Ukončili sme tak isto kompozity ako budú vyzerať. V súčasnosti sme vo fáze, kedy chceme testovať, začať vyrábať skúšobné vzorky a testovať. Tak to je jedna vec. To je tá vec vývoja, tá stránka vývoja. Tá stránka realizácie, komunikujeme jednak s Nitrianskym samosprávnym krajom o prevej takej pilotnej trati, ktorá by bola z Nitry do Zlatých Moraviec s tým, že samozrejme k tomu potrebujeme peniaze a my tie peniaze z Fondu obnovy nemôžeme žiadať, tak chceme urobiť rokovanie aj so štátnymi orgánmi. My ešte potrebujeme teraz finančné prostriedky na výrobu tých foriem. Jedna forma odhadom okolo 2.500 a potrebujeme ich 300. Potrebujeme aj 2 špeciálne stroje, jeden taký špeciálny vibrátor na vibrovanie toho betónu a ešte aj tzv. betónový lis, ktorý ešte po tých vibráciách vytvorí povrchový reliéf, ale stlačí ten betón. A tieto dva stroje potrebujeme.“
Milan Jeluš: „Ako a kde sa teda vyrábajú tieto panely v súčasnosti a kde by mohla byť výroba vo väčšom počte?“
Ľubomír Šooš: „Skúšobné vzorky nám robia na našej univerzite, na Stavebnej fakulte s tým, že potom už samotnú realizáciu panelov predpokladáme, že bude zabezpečovať konkrétna stavebná firma.“
Milan Jeluš: “Čo ešte treba k tomu, aby sa projekt dostal aj na reálne koľajnice?“
Ľubomír Šooš: „Ak sa nám podarí zohnať ešte finančné prostriedky na dofinancovanie tých finálnych skúšok, výroby tých jednotlivých foriem, tak tento projekt je vysoko reálny.“
Milan Jeluš: „Správcom tratí, po ktorých ešte pred pár rokmi vlaky jazdili sú aj v súčasnosti Železnice Slovenskej republiky. Hovorkyňa spoločnosti Ria Feik Achbergerová o ich možnom podieľaní sa na takejto spolupráci.“
Ria Feik Achbergerová, hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky: „Železnice Slovenskej republiky podporujú projekty, pri ktorých sa skvalitní ekologická doprava na Slovensku. Budovanie cyklotrás na železničných koľajach je jedným z možných riešení do budúcnosti na tratiach, ktoré nie sú využívané dopravcami. Výhodou systému trail panel je takmer okamžitá možnosť obnovenia trate v prípade potreby obnovy dopravy.“
Milan Jeluš: „O chvíľu v téme pokračujeme.“
…
Milan Jeluš: „Zmeniť nevyužívanú regionálnu železnicu na cyklotrasu, ako sme sa dozvedeli, môže byť pomerne jednoduché. Stačí prekryť existujúce koľajnice stavebnicou poskladanou z panelov a spojok. S dekanom Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity Ľubomírom Šoošom rozoberieme aj technický základ tohto riešenia.“
Ľubomír Šooš: „Prekryjeme tieto trate takým dômyselným modulovým systémom a vytvoríme z toho cyklistické trate.“
Milan Jeluš: „Teleso trate, aj koľajnice zostanú, ale teda budú slúžiť inému účelu.“
Ľubomír Šooš: „Áno, v tom je veľká výhoda, že pozemky pod týmito traťami sú vysporiadané a napríklad stačí nájomná zmluva 5-10-15 rokov a za tú dobu by sa využívali tieto trate na iný účel. A v prípade, že by nastala požiadavka, že chceme takéto trate obnoviť, tak nebude problém, je to ľahko demontovateľné.“
Milan Jeluš: „Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity je súčasť nejakého väčšieho projektu?“
Ľubomír Šooš: „Áno, my sme dostali takúto požiadavku navrhnúť dômyselný systém, celý systém. Celý systém je založený na tom, že tam nepoužijete jedinú skrutku. V podstate sú to dva základné diely, jednak je to taký blok a jednak je to spojka. Pomocou týchto dvoch základných dielov vieme vytvárať variantné zostavy. Súkromná spoločnosť nás vyzvala, či vieme navrhnúť takýto modulový systém a my sme teda začali na tom robiť, sme navrhli základnú koncepciu.“
Milan Jeluš: „Dá sa aj povedať, v čom spočíva?“
Ľubomír Šooš: „Systém spočíva v tom, že pri celej stavbe je vlastne kladené robotom zo železničného vagóna tie jednotlivé panely a sú spájané dvomi spojkami, ktoré nič iné, len sa zasunú do tých panelov a prirazí sa ďalší panel, čiže je to bez jedinej skrutky. A systém je navrhnutý tak, že sa nedá rozobrať, je odspodu zaistené tie spojky o koľaj, čiže nedá sa to ani rozobrať, musel by to niekto poškodiť a poškodiť nejakým ťažkým strojom. Ten systém je šikovný aj v tom, že umožňuje vytvárať tzv. 2D varianty, 2D moduly, čiže vieme pokrývať z toho jednak priame železničné dráhy alebo zakrivené železničné dráhy, nie je problém. Ale dokonca vieme z toho vytvárať aj 3D modely a to je napríklad prístrešok pre cyklistov, ďalej keď je trať v svahu, tak jeden bok sa dá vystaviť tak, aby nedochádzalo k zosuvu pôdy alebo dokonca vieme vytvárať aj tunely. A znova opakujem, len 2 základnými stavebnými prvkami.“