Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl sa zvýšila [Rádio Slovensko]

Marta Jančkárová, moderátorka: "Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl sa výrazne zvýšila. Najviac nezamestnaných produkujú niektoré súkromné vysoké školy, najmenej umelecké školy a veľké univerzity s dlhoročnou tradíciou. V prvej päťke najlepších je okrem umeleckých škôl Slovenská technická univerzita, aj Univerzita Komenského. Naopak, najhoršie sú na tom niektoré súkromné školy v regiónoch. O téme sa s riaditeľom Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Petrom Goliašom rozprával kolega Peter Hanák."
Peter Hanák, redaktor: "Čo hovorí tento prieskum a z čoho ste čerpali informácie?"
Peter Goliaš, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy: "Náš prieskum ponúka informácie o tom, ako úspešní sú absolventi vysokých škôl na trhu práce. Konkrétne sme sa pozreli na to, ako sú zamestnaní, to znamená, aká je miera nezamestnanosti absolventov jednotlivých vysokých škôl. My sme si vypýtali dáta o počte nezamestnaných absolventov od úradu práce a súčasne sme si vypýtali dáta z ministerstva školstva o tom, aký bol počet absolventov za posledné dva roky. Z týchto údajov sme následne vypočítali mieru nezamestnanosti pre jednotlivé školy."
Peter Hanák: "A ktoré teda školy obstáli najlepšie?"
Peter Goliaš: "Ukázalo sa, že na tých prvých priečkach sú najmä školy s dlhšou tradíciou na Slovensku, a je zaujímavé, že práve umelecké školy, to znamená, úplne na tých prvých miestach sú školy ako Vysoká škola múzických umení v Bratislave, Vysoká škola výtvarných umení, napríklad Akadémia umení v Banskej Bystrici, ale potom aj veľké školy s dlhšou tradíciou ako je Univerzita Komenského, alebo Slovenská technická univerzita."
Peter Hanák: "Potvrdzuje sa, že technické školy pripravujú ľudí lepšie na zamestnanie?"
Peter Goliaš: "Tak Slovenská technická univerzita sa v našom rebríčku umiestnila na štvrtom mieste, čo je veľmi dobré umiestnenie, to znamená, že z tejto školy uplatnenie je veľmi kvalitné, ale pritom sú aj iné školy technického zamerania, ktoré sa v rebríčku umiestnili horšie. Čiže treba sa naozaj pozerať na jednotlivé školy. Myslím, že sa nedá povedať, že inom odbore celkovo, alebo v inom zameraní sú tí absolventi úspešnejší. Naozaj veľmi záleží od toho, aká je konkrétna škola."
Peter Hanák: "Ktoré školy sa umiestnili na chvoste rebríčka, ktoré produkujú najviac nezamestnaných?"
Peter Goliaš: "Sú to najmä niektoré súkromné školy, ako príklad poviem Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach, Stredoeurópska vysoká škola v Skalici, alebo Vysoká škola v Sládkovičove. Treba však dodať, že tieto súkromné školy nemajú zdroje z verejných peňazí, ony nedostávajú normatív z verejného, zo štátneho rozpočtu ako verejné vysoké školy, takže ony žijú z toho, že vyberajú školné od žiakov, a napriek tomu ale jednoznačne tieto školy sa umiestnili v závere, to znamená, majú najvyššiu mieru nezamestnanosti absolventov. Tento rebríček mohol ovplyvniť aj ten faktor regiónu, to znamená, z akého regiónu tá škola je. Ak je škola z regiónu s vysokou mierou nezamestnanosti, tak mohla sa mierne umiestniť na horšom mieste, avšak celkovo sa nám zdá, že tá výpovedná hodnota je celkom dobrá a hovorí niečo aj o kvalite školy, samozrejme nestačí to na posúdenie celkovej kvality školy."
Peter Hanák: "Sledovali ste aj dlhodobú nezamestnanosť absolventov?"
Peter Goliaš: "Áno, pozreli sme sa aj na to, ako sú počty nezamestnaných dlhšie ako jeden rok, pretože podľa nás je dôležité pozerať sa na to, že ako sú úspešní tí absolventi aj v dlhšom horizonte. Opäť sa potvrdzuje, že tie umelecké školy, ako Vysoká škola výtvarných umení, múzických umení, sú kvalitné, sú na top priečkach rovnako ako Slovenská technická univerzita, Univerzita Komenského, napríklad Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie je tiež veľmi vysoko. Na prvom mieste ale je zaujímavé, sa umiestnila Vysoká škola manažmentu, čiže City University v Bratislave, ktorá naozaj tiež dlhodobú nezamestnanosť má prakticky na nule. Celkom na poslednom mieste je Univerzita Selyeho, predtým sú Vysoká škola bezpečnostného manažérstva v Košiciach, Vysoká škola medzinárodného podnikania, Stredoeurópska vysoká škola. To znamená, je tam dosť veľký prienik s tým, ako tá nezamestnanosť vyzerá celková, ale sú tu niektoré rozdiely. Niektoré školy nemajú problém, alebo absolventi niektorých škôl nemajú problém sa dlhodobo uplatniť na trhu práce."
Marta Jančkárová: "Oslovili sme aj ministerstvo školstva, ktoré práve pripravuje legislatívu k duálnemu vzdelávaniu, teda prepojeniu škôl s praxou. Reagovať však chce až po spracovaní komplexného dokumentu. Kvalitu absolventov škôl teraz rozoberieme s Martinom Hoštákom z Republikovej únie zamestnávateľov. Dobrý večer."
Martin Hošták, Republiková únia zamestnávateľov, (telefonát): "Dobrý večer prajem."
Marta Jančkárová: "V rebríčku vysokých škôl z pohľadu úspechu absolventov pri hľadaní zamestnania vedú umelecké školy a veľké univerzity s dlhoročnou tradíciou so sídlom v Bratislave a žiadané technické odbory. Čo je rozhodujce pre vás, zamestnávateľov, pri prijímaní absolventa štúdia a aké sú vaše skúsenosti?"
Martin Hošták: "Tak v prvom rade pre zamestnávateľov je najdôležitejšia informácia, či daný absolvent školy a jeho kvalifikačný profil sa stretáva s požiadavkou konkrétneho zamestnávateľa, teda s tým dopytom zo strany firmy. Čiže zamestnávateľ, ak prijíma na pracovné miesto nových zamestnancov z radov absolventov, tak v tom rade selektuje životopisy na základe odboru, študijného odboru, v ktorom príslušný absolvent študoval, a potom následne samozrejme v rámci prijímacích pohovorov už sleduje ďalšie kvality a ohodnocuje ďalšie kvality a kvalifikácie príslušných absolventov, pretože pre mnohých zamestnávateľov a pre mnoho profesií je veľmi dôležité aj tá skúsenosť s reálnym životom daného absolventa školy, inými slovami, či popri škole aj praxoval, a nielenže či praxoval, teda vykonával nejakú brigádnickú činnosť, ale veľkým plusom je, ak daný absolvent školy mal skúsenosť s prácou už v tom svojom študijnom odbore, samozrejme na nižšej nejakej pozícii, pomocnej, asistentskej, ale im takéto skúsenosti sú mnohokrát oceňované zo strany zamestnávateľov."
Marta Jančkárová: "Pán Hošták, ale akú sú vaše skúsenosti, čo sa týka tých absolventov? Majú už takéto skúsenosti? A ak áno, tak asi aká ich časť?"
Martin Hošták: "No, záleží, o akom type pracovných pozícií sa bavíme, či sa bavíme, hovoríme o absolventoch alebo vysokých škôl, alebo hovoríme o absolventoch stredných škôl. Závisí to od typu pozície a podobne. Vo všeobecnosti tá praktická skúsenosť absolventov škôl, a možno hovorím teraz najmä o pracovných pozíciách vyžadujúcich stredoškolské vzdelanie, tak je skôr nižšia a očakávania zamestnávateľov, a súvisí to aj s novými aktivitami súvisiacimi so zavedením duálneho vzdelávania, to znamená, zamestnávatelia požadujú väčšie a lepšie a kvalitnejšie praktické skúsenosti absolventov škôl, ak hovoríme o strednom odbornom vzdelávaní. Samozrejme u vysokoškolákov sú tie požiadavky iné, ale aj tam do významnej miery vie zavážiť praktická skúsenosť uchádzača o zamestnanie."
Marta Jančkárová: "Teraz si namodelujme ten konkrétny príklad. Povedzme, váš personalista príde s vybratými životopismi absolventov vysokej školy o zamestnanie, za čo o vás získajú dobré body, a čo im skôr poškodí, keď sa tam nachádza, alebo nenachádza v ich profesionálnom životopise? Mimochodom, beriete ohľad aj na to, že z ktorej vysokej školy ten uchádzač pochádza? Lebo napríklad vyštudovanie prestížnej univerzity v Británii či USA je doslova zárukou zamestnania."
Martin Hošták: "U nás zatiaľ taký zásadný... z pohľadu univerzít medzi zamestnávateľmi sa nerealizuje. Tá kvalita možno až na výnimku dvoch, troch vysokých škôl je viacmenej takmer porovnateľná, čiže zamestnávatelia sa skôr zameriavajú na konkrétne kvality zamestnanca, a teda zameral by som sa na konkrétne, v prvom rade či študijné výsledky, vôbec či zamestnanec, alebo teda uchádzač má vyštudovaný odbor, ktorého sa týka príslušné pracovná pozícia, a potom samozrejme následne, či disponuje príslušnými inými zručnosťami, možno nejakými vzdelávacími... absolvovaním vzdelávacích kurzov, doplnkového vzdelávania a podobne. Rozhodne napríklad u tých stredoškolských pozícií, kde sa vyžaduje aj istá praktická, odborná skúsenosť, napríklad na pozíciách rôznych operátorov a montérov strojov a zariadení, alebo kvalifikovaných pracovníkov, či už v poľnohospodárstve, alebo v strojárstve, alebo technikov odborných, pracovníkov technicky vzdelaných, tak tam rozhodne je veľkou výhodou a je veľkým plusom aj praktická skúsenosť."
Marta Jančkárová: "A poďme teraz k tej praktickej skúsenosti, ako sme už spomínali, ministerstvo školstva pracuje na koncepcii duálneho vzdelávania, čiže prepojenia teórie s praxou. Vy zamestnávatelia tiež považujete za dôležitú tú úpravu preto, aby ste mali kvalitných absolventov. Ktorú formu toho, aby ste bol motivovaní nejako tých absolventov pripravovať. Preferujete, napríklad hovorí sa o možných daňových úľavách."
Martin Hošták: "Jo skôr mi dovoľte uviesť, že považujeme za veľmi dôležité zmeniť systém vzdelávania na Slovensku, a zrejme to bude musieť začať predovšetkým zmenou systému financovania vzdelávania. Jednoducho jednou z hlavných príčin nezamestnanosti mladých ľudí je práve nevyhovujúca štruktúra absolventov škôl. Inými slovami, máme tu prebytok absolventov škôl spoločenskovedného zamerania, a na tej druhej máme tu nedostatok a veľký dopyt zo strany zamestnávateľov po absolventoch technických smerov."
Marta Jančkárová: "Čiže mal by to štát nejako regulovať podľa vás?"
Martin Hošták: "Z nášho pohľadu štát by si mal vytýčiť stratégiu vo vzdelávaní, a tou hlavou líniou by malo byť vzdelávať pre potreby trhu práce, pretože rok štúdia napríklad vysokoškoláka je niekoľkotisíc euro, a pokiaľ ten vysokoškolák ukončí štúdium napríklad v odbore politológia, alebo sociálna práca, a potom jeden, dva, tri roky si nevie nájsť prácu, tak znamená to dvojitú záťaž pre verejné financie, jednak z pohľadu vynaložených prostriedkov na jeho štúdium, a na strane druhej v sociálnej záchrannej sieti, čiže stojí štát ďalšie prostriedky. Čiže to som považoval na úvod...."
Marta Jančkárová: "Je to jedna zo stratégií..."
Martin Hošták: "... tieto zmeny."
Marta Jančkárová: "Povedzme, že štát zvolí stratégiu, že bude podporovať zamestnávateľov, aby pripravovali svojich budúcich zamestnancov, teda budúcich absolventov, len veľmi v skratke vás poprosím, čím by ste sa ako zamestnávatelia cítili motivovaní?"
Martin Hošták: "Tých foriem pomoci a podpory je množstvo. V rámci rôznych krajín Európskej únie, kde je zavedené a dobre funguje duálne vzdelávanie, či hovoríme o Veľkej Británii alebo Nemecku, tak tá paleta foriem podpory zo strany štátu je rôzna. Samozrejme najatraktívnejšie sú možno priame dotácie alebo daňové úľavy, tu však samozrejme musíme brať ohľad aj na tie ciele v oblasti fiškálnej politiky a možností verejných financií. Tí forma podpory môže byť rôznymi príspevkami, rôznymi podpornými programami financovanými z európskych zdrojov a podobne. Je to preto jedna oblasť, ktorá ešte by mala prejsť, alebo teda začína sa diskusia, odborná diskusia aj medzi zamestnávateľmi o tom, aká by mala byť podpora štátu... duálneho vzdelávania."
Marta Jančkárová: "Ale toto ešte bude predmetom samozrejme mnohých diskusií, keďže tá legislatíva sa ešte pripravuje, a my budeme mať možnosť ešte o tom tiež diskutovať. Veľmi pekne ďakujem, že ste sa zapojili. Zatiaľ príjemný večer. Dopočutia."
Martin Hošták: "Pekný večer prajem. Dovidenia."