Neželané bohatstvo 2 [RTVS Jednotka]

Miroslava Ščobíková, moderátorka: „O nebezpečných PCB látkach, ktoré ostali na východe Slovenska po ukončení výroby v Chemku Strážske, sa hovorí roky. Roky sa však hovorí aj o ďalších nebezpečných látkach, ktorých obsah v prostredí doteraz nikto neskúmal. Dnes je jasné, že skládka v areáli závodu je plná aj arzénu a chrómu. Podobných lokalít sú na Slovensku stovky a zdá sa, že o európske peniaze, ktoré sme mohli na ich sanáciu použiť, sme definitívne prišli.“

Miroslava Ščobíková: „Problémom v Chemku sme sa venovali pred pol rokom. Vtedy sme hovorili o nebezpečných PCB látkach, teraz sme sa tam vrátili. V obore s rozlohou približne 500 ha, ktorá je súčasťou podniku, nás privítal docent zo Slovenskej technickej univerzity.“

Ingrid Drozdíková: „Fuj, normálne to smrdí.“

Ladislav Štibrányi: „Tak to má byť. Hrabeme sa v toxickom blate. Pred asi 50-60 rokmi podnik si tu urobil skládku nebezpečného odpadu, hĺbka asi 3-3,5 m a do toho vozili odpad, ukladali, ukladali.“

Miroslava Ščobíková: „V Chemku, roky vyrábali olejovité kvapaliny známe ako PCB látky. Pridávali sa napr. do farieb a lakov, ktorými natierali zariadenia používané aj v poľnohospodárstve, nebezpečné PCB-čka sa tak rozšírili do životného prostredia a cez živočíšnu produkciu i do potravín.“

Ladislav Štibrányi: „V päťdesiatom deviatom začali robiť bifenyl a začali prvé pokusy jeho chloráciu. Potom vo svete sa zistilo, že tie látky sú neni dobré pre životné prostredie, začala sa obmedzovať výroba, a čo sme urobili? Spustili sme výrobu, aby sme tú medzeru, ktorá sa otvorila, zapchali. V sedemdesiatom štvrtom skokovo stúpla výroba z 600 ton na 2000 ton mesačne, a to 10 rokov robili. Ten destilačný zvyšok, nevedeli spracovať, tak ho ukladali, kde sa dalo.“

Miroslava Ščobíková: „V Chemku však dlhé desaťročia vyrábali hlavne výbušniny, ktoré boli tiež zdrojom nebezpečného odpadu.“

Ladislav Štibrányi: „Nedalo mi to, dal som urobiť ťažké kovy, či sú tam a nie sú tam a to je prekvapenie, tuto je vyhláška, ktorá hovorí o zastúpení ťažkých kovov, arzén a chróm, tak to je 50 ng.“

Ingrid Drozdíková: „Toto je hranica, ktorá nesmie byť prekročená.“

Ladislav Štibrányi: „Prekročená, áno, a namerali sme 187.“

Ingrid Drozdíková: „Fíha.“

Ladislav Štibrányi: „2000. Je to hmota, ktorá tvorí jednoliatu vrstvu. Pod telesom skládky sme narazili na pol metra až meter hrubú vrstvu čiernu, lebo to nikto nerobil, všetci behali, len PCB-čka. Tie ochorenia týchto ľudí nie sú len na PCB-čka, ale na iných veciach, ktoré pili, jedli.“

Marián Pouchan: „To je neštandardná, netypická činnosť, ale kvôli tomu, že je tu také ohrozenie života a zdravia a takéto toxické prostredie, tak v rámci rezortu Ministerstva vnútra sme boli nasadení ako záchranné zložky na odstraňovanie tohto toxického odpadu.“

Ingrid Drozdíková: „Keď to tu bolo toľké roky, ako to vplývalo teda na životné prostredie?“

Ladislav Štibrányi: „Vplývalo to tak, že srnky mali v tele PCB-čka, majiteľ obory.“

Ingrid Drozdíková: „Arzén a chróm.“

Ladislav Štibrányi: „No to nikto nevedel. Nariekali len, že arzén a chróm vyteká z Poše. On tu vytekal 50 rokov tiež.“

Ján Híveš: „Arzén je prirodzenou súčasťou aj uhlia, a uhlie spálime a získavame energiu, ale samozrejme po ňom nám zostáva popol, kde sa vlastne tento arzén koncentruje. Samozrejme, akonáhle príde ku kontaktu s vodou, odtiaľ sa môže dostávať do mikroorganizmov, môže sa dostávať do rastlín, z rastlín sa dostáva do tiel trebárs zvierat a odtiaľ sa môže dostávať do ľudského tela.“

Ingrid Drozdíková: „A čo je väčší problém, PCB alebo?“

Ladislav Štibrányi: „Kombinácia tých vecí, obidve veci tu nepatria, no toho PCB je tu len 14× nad normou, ale chrómu je tu 100× nad normou.“

Ján Híveš: „Chróm na rozdiel od arzénu, sa zvyčajne neakumuluje v ľudskom tele, on je vylučovaný obličkami, ale naopak, otravy chrómom sú tiež ľudskému zdraviu veľmi škodlivé. Vo vzduchu, hej, sa môže dostať. K tým najdôležitejším transportným médiom v týchto prípadoch je voda.“

Igor Bátora: „Tieto ťažké kovy majú následky veľmi neskoro, len to nikto ešte nezistil, že aká dávka je nebezpečná. Napr. taký arzén, ten je silný karcinogén, pľúca, koža, pečeň postihuje a na Slovensku sú oblasti, kde tieto ťažké kovy sa vyskytujú. Neškodná dávka neexistuje.“

Ján Híveš: „Všetci fanúšikovia detektívok veľmi dobre vedia, že otravy arzénom boli v minulosti veľmi bežné.“

Ingrid Drozdíková: „To zneškodňovanie arzénu a chrómu sa bude diať len vo vode?“

Ladislav Štibrányi: „Vode, áno, vo vode.“

Ingrid Drozdíková: „Aj pôde sú uchytení.“

Ladislav Štibrányi: „No ale tá pôda nebude pretekaná vodou a tým pádom sa to nedostane do prostredia.“

Ingrid Drozdíková: „Bude sa čakať. A koľko rokov?“

Ladislav Štibrányi: „Čo?“

Ingrid Drozdíková: „Sa to vyčistí týmto spôsobom?“

Ladislav Štibrányi: „Takých 200, 500-1000 rokov, no taká je zásoba toho arzénu v tej skládke. Viete, keď je tá, tak keď tam máte 2000 ton odpadu prikryté hlinou. Ja som vždycky pátral, že prečo na tej skládke nič nerastie a sme zistili, že tam je len polmetrová vrstva hliny. Každý strom, čo mal hlbšie korene, ten sa ponoril do toho odpadu a bolo po strome. Jediné riešenie, ktoré ja vidím, odkopať vrch skládky, dať tam fóliu, zakryť, aby voda do toho nenatekala, potom už nebude vytekať a navždy sa tá skládka zapuzdrí.“

Miroslava Ščobíková: „V areáli Chemka našli pred niekoľkými rokmi sudy s PCB látkami, niektoré uložili do kontajnerov, iné sú v betónovej teplárni pod zemou.“

Ladislav Štibrányi: „Takto to teraz vyzerá.“

Miroslava Ščobíková: „Sú tam nové dvere?“

Ladislav Štibrányi: „Nové dvere. Našli sme kamarátov, ktorí nám dali dvere z podniku, vytrhli, natreli, aj to tam namontovali, po svojej línii sme to urobili, lebo tým pádom je to zavreté.“

Miroslava Ščobíková: „Zasanovali sa nejakým spôsobom tie sudy, ktoré sú v teplárni?“

Ladislav Štibrányi: „Nezasanovali, len sa preložili z jedného miesta do druhého. Sanované budú vtedy, keď budú odvezené niekde, kde ich zlikvidujú. To je koncovka.“

Miroslava Ščobíková: „Otázkou teda je, čo so sudmi a tiež ako vyčistiť prostredie, v ktorom ich desiatky rokov vymývala voda.“

Katarína Dercová: „/Reportéri, november 2022/ Tie kontajnery, to je zase biologická časovaná bomba. V minulosti si ľudia mysleli, že životné prostredie sa s tým vysporiada, no nevysporiada sa.“

Ľubica Murínová: „/Reportéri, november 2022/ Určite tá kontaminácia nikde nezmizla, takže keď bol pred tými 20 rokmi ten kanál znečistený, tak je znečistený stále.“

Ladislav Štibrányi: „Toto sú výrobky a toto všetko, čo je tu vidieť, je odpad.“

Miroslava Ščobíková: „Tak toto je nebezpečné.“

Ladislav Štibrányi: „Všetko je nebezpečné, všetko je nebezpečné. Všetko, čo je tu, je nebezpečné. Ja som jediný, ktorý mám prakticky všetko z Chemka donesené. Toto je destilačný zvyšok, ktorý vyteká z toho suda, 280 látok je tam. To, keby sme chceli zistiť, čo to všetko je, tak musíme stráviť ďalšie desiatky rokov.“

Miroslava Ščobíková: „Slovenská technická univerzita navrhla v areáli vytvoriť nádrže, v ktorých budú zachytávať dažďovú a podzemnú vodu, tú budú následne filtrovať.“

Ladislav Štibrányi: „By mal zachytiť tie toxické látky.“

Miroslava Ščobíková: „Na to peniaze poskytlo Ministerstvo životného prostredia? Odkiaľ ste mali na ten projekt?“

Ladislav Štibrányi: „Ja som naplánoval 500 000, 350 000 mali hasiči na ošipáreň, 100 000 sme mali my na prístroj a chémiu a vymyslenie toho zariadenia, 50 000 bolo naplánované na práce pri jazierku.“

Miroslava Ščobíková: „Čiže to sú vlastne tie staré peniaze zo starého operačného programu?“

Ladislav Štibrányi: „Nie, to neni žiadny operačný program, to nebolo ani od Budaja, od nikoho, to vláda vyčlenila 500 000 na riešenie krízovej situácie.“

Miroslava Ščobíková: „S výrobou v Chemku súvisí aj odkalisko v neďalekej dedine Poša, kam 40 rokov vyplavovali zo závodu odpad z často nefungujúcej čistiarne odpadových vôd.“

Anonym: „/Reportéri, november 2022, Zdroj: YouTube/ Je veľmi veľa fotiek a videí, aká vyčistená voda do odkaliska tiekla.“

Ján Fenčák: „Štátne orgány udelili prevádzkovateľovi čističky odpadových vôd v Chemku Strážskom na niekoľko rokov možnosť zvážať sem nebezpečný odpad z celého územia Slovenskej republiky.“

Anonym: „Štát urobil to, čo ho nič nestálo, čiže zaplomboval rúry. To, čo tam je, tak to sa vlastne nerieši.“

Miroslava Ščobíková: „Starostovia okolitých obcí s podporou Prešovského samosprávneho kraja v odkalisku zrealizovali prieskum, ktorého výsledky sú už známe.“

Dáša Jeleňová: „Aj keď sa v odkalisku potvrdili nebezpečné látky, ktoré nateraz nepredstavujú ohrozenie životného prostredia, môže sa to zmeniť v prípade, že sa s odkaliskom bude manipulovať.“

Ján Fenčák: „“My sme dnes nabrali istotu, že odkalisko je nebezpečné a tou hlavnou vecou, ktorú potrebujeme v krátkej dobe vyriešiť, je výtok z odkaliska, ktorý musí byť filtrovaný. Našli sa tam ťažké kovy aj ťažké kovy, o ktorých sme doteraz informácie nemali. Hlavným kontaminantom je arzén.”“

Ján Híveš: „Jeden z veľmi jednoduchých spôsobov odstraňovania arzénu z takýchto vôd je využiť špeciálny sorbčný materiál, inými slovami, túto vodu, keď necháme prejsť cez takýto typ filtra, môže tam dochádzať k takejto fyzikálnej absorcii a tým pádom vlastne zabezpečujeme, aby voda, ktorá odchádza z tohto filtračného zariadenia, už bola čistá.“

Miroslava Ščobíková: „V minulosti tam bol navezený zeolit, je to pravda?“

Ján Fenčák: „“Urobil sa tam pokus, zhruba 30 dní tam bol navezený zeolit v tzv. vývarovisku, zistilo sa, že ten zeolit nie je účinný, potom to následne prevádzkovateľ tento zeolit vybagroval a odvtedy sa nič nezmenilo, tzn., že neustále nám z odkaliska vyteká voda, ktorá nie je filtrovaná a vyteká do kyjovského potoka, a následne do Ondavy.”“

Tomáš Ferenčák: „Je skutočne problém, že toto neželané dedičstvo z minulosti, stále trápi Slovensko. V tomto prípade, keď sa bavíme o Chemku Strážskom, bol pripravovaný už komplexný geologický prieskum, ak sa nemýlim, bolo už aj vyhlásené verejné obstarávanie, no po zmene vlády v roku 2020 sa tento projekt zastavil, dnes sa ukazuje, že ten geologický prieskum bude nevyhnutný pre reálnu sanáciu danej lokality.“

Ľubomír Andrassy: „Odstraňovanie environmentálnych záťaží má niekoľko chýb z hľadiska celého systému. Prvý, súvisí so zle nastavenou legislatívou a nedostatočným riadením celého tohto procesu a slabými kompetenciami v rukách štátu. Je to vec, ktorá ohrozuje verejný záujem, ohrozuje životy a zdravie obyvateľov a je priam nepochopiteľné, ako takýto zákon, ešte stále nielen gestor tejto legislatívy, Ministerstvo životného prostredia, ale prečo aj napr. vláda nezmenili. Druhý veľmi vážny problém, je kompetencie na úrovni okresných úradov a na úrovni inšpekcie životného prostredia.“

Miroslava Ščobíková: „V prípade Poše sa už viac ako 10 rokov čaká na určenie toho, kto by mal znečistenie odstrániť. V prípade Chemka bolo roky prekážkou to, že súčasný majiteľ podniku nedovolil štátnym orgánom vstup na pozemok.“

Ľubomír Andrassy: „Ministerstvo životného prostredia je v tomto veľmi slabé, nemá priamy dosah na tých, ktorí rozhodujú o tom, že kto má niesť zodpovednosť za odstránenie tejto environmentálnej záťaže.“

Tomáš Ferenčák: „Sme sa rozhodli zorganizovať práve pre predstaviteľov okresných úradov v sídle kraja stretnutie, kde by sme hľadali spôsob, ako ich metodicky usmerniť, aby tieto procesy boli rýchlejšie, efektívnejšie.“

Miroslava Ščobíková: „Na Slovensku máme viac ako 1200 envirozáťaží. Podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu, envirorezort zrušil v 14 lokalitách s vysokou prioritou riešenia súťaže. Nevyužili sme tak viac ako 61 000 000 z európskych peňazí.“

Ľubomír Andrassy: „Zlé manažovanie, zlá legislatíva, nedostatočná aktivita zodpovedných osôb, vyústili do toho, že v končiacom sa programovom období malo Slovensko k dispozícii viac ako 225.000.000 eur, z tých sme dokázali zazmluvniť ani nie 100 000 000 a z tých 100 000 000 sme reálne využili doposiaľ asi polovičku, teda dnes je otáznik, že či dokážeme dočerpať ešte tých zvyšných 50 000 000, ale ten zvyšok 120 000 000 už nám prepadol na veky vekov.“

Miroslava Ščobíková: „Stroskotal aj 8 rokov pripravovaný projekt enkapsulácie skládky vo Vrakuni po chemických závodoch Juraja Dimitrova. Výluhy z nej vážne ohrozujú podzemnú vodu Žitného ostrova, ktorá je najväčšou zásobárňou pitnej vody v strednej Európe.“

László Sólymos: „/Reportéri, január 2023/ Vrankunskú skládku sme začali riešiť v roku 2013 až 2015.“

Ján Budaj: „/Reportéri, január 2023/ My, ako nová posádka na ministerstve, sme neboli nadšení s týmto projektom.“

László Sólymos: „Tie peniaze z európskych zdrojov, ktoré sme mali z programovacieho obdobia do roku 2020 a museli sme minúť maximálne do roku 2023, už neexistuje, že sa to tam minie, neexistuje, že sa ten projekt dokončí.“

Ján Budaj: „Peniaze sa čerpali aj na Strážske, aj inde.“

Miroslava Ščobíková: „Čiže nevrátili sme ich.“

Ján Budaj: „Nevracali sme ani halier.“

Ľubomír Andrassy: „Asi by sme museli byť Kaprfildom, aby sme tieto peniaze dokázali využiť v období troch alebo štyroch mesiacov a nevedeli sme ich využiť takmer 10 rokov.“

Tomáš Ferenčák: „Program Slovensko je na začiatku svojho čerpania, je samozrejme veľkou prioritou, všetky tie prostriedky, ktoré sú v ňom určené na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží, využiť.“

Ľubomír Andrassy: „Aj dnes upozorňujeme túto úradnícku vládu, že v rámci nového programového obdobia máme využiť niekoľko miliardovú európsku finančnú pomoc a sme v treťom roku nového programového obdobia a doposiaľ nemáme skoro žiadne výzvy na svete, nečerpáme finančné prostriedky a málokto si uvedomuje, že ak nevyčerpáte určitý objem finančných prostriedkov, tak prichádza tzv. decommitment a vďaka tomu príde Slovenská republika opäť o ďalšie finančné prostriedky.“

Tomáš Ferenčák: „Programové vyhlásenie vlády sa dotýka envirozáťaží a venujeme relatívne slušný priestor v porovnaní s ďalšími, s ďalšími oblasťami.“

Ľubomír Andrassy: „Environmentálne záťaže sú najväčšou výzvou pre každú vládu, lebo ich neriešenie výrazným spôsobom zaťažuje budúce generácie.“

Ján Híveš: „Nebezpečné sú veci, len tie, ktoré nepoznáme. Poznanie nám dáva šancu toto nebezpečenstvo zredukovať na čo najnižšiu možnú mieru a na to, aby sme to mohli poznať, musíme ten problém zanalyzovať a verím, že sa jednoducho nájde riešenie.“

Ladislav Štibrányi: „Tomu treba pomôcť, lebo tie zásoby toho odpadu v pôde a v okolí sú tak veľké, že dokiaľ by to prešlo, tak tisíce rokov.“

Ľubomír Andrassy: „Dnes nás odstránenie záťaže stojí 30 000 000, o 5 rokov nás bude stáť 60 a o 10 rokov môže to spôsobiť znečistenie podzemných vôd, a to sú už potom nevyčísliteľné sumy, a zodpovednosť tých, ktorí to majú na svedomí, potom by mala byť ťažko trestnoprávna s tými možnými najvyššími sadzbami, lebo týmto spôsobom ohrozujeme životy a zdravie stovák tisíc obyvateľov našej krajiny.“