Nominovaní na cenu Krištáľové krídlo za rok 2012 [topky.sk]

V jednotlivých kategóriách boli na cenu Krištáľové krídlo za rok 2012 nominovaní:

ARCHITEKTÚRA
Ing. arch. Peter Abonyi
Architekt Peter Abonyi je nominovaný za svoju architektonickú tvorbu, ktorou sa zaradil medzi osobnosti slovenskej architektúry posledných desaťročí. V roku 2012 dokončili jeho dielo, sídlo firmy Gas Oil engineering, a.s. na okraji Spišskej Teplice pri Poprade.
Túto stavbu ocenila medzinárodná porota súťaže Stavba roka najvyššou cenou. Podobne aj medzinárodná porota architektonickej súťaže CEZAR udeľovanej Slovenskou komorou architektov jej udelila jednu z cien. Architekt Abonyi tu predstavil svoje dielo, kde je čitateľný jeho expresívny a výtvarný rukopis. Tak ako na predchádzajúcich dielach sakrálneho charakteru aj tu hľadá hĺbku pôsobenia svojej architektúry na užívateľov. Ako sa sám vyjadril – Jeho snom je, aby ľudia architektúru milovali, aby si našli k nej vzťah. Stavba sa nachádza v unikátnom kontexte s výhľadom na panorámu Vysokých Tatier.
Je to abstraktná kompozícia osadená do nádhernej krajiny so silným príbehom investora a šťastnou rukou architekta.
Peter Abonyi získal v roku 1997 najvyššie architektonické ocenenie, Cenu Dušana Jurkoviča, ktorú udeľuje Spolok architektov Slovenska za kostol v Lomnej. Aj ďalší kostol v Liptovských Sliačoch rozvíja jeho expresívny štýl. Svoj rukopis nezaprel ani pri svetských stavbách Vily v Starej Lesnej, rekreačných lodí pri autocampingu v Liptovskom Trnovci a zvoniciach...
Architekt Abonyi je výnimočný typ tvorcu naplno odhaľujúceho a rozvíjajúceho podstatu a génia loci regiónu v ktorom žije a tvorí.
Ing. arch. Andrea Klimková
Architektka Andrea Klimková patrí medzi výnimočné osobnosti slovenskej architektonickej scény. Počas svojej praxe pracovala vo viacerých ateliéroch a s viacerými spoluautormi až si v roku vytvorila vlastný ateliér. Jej architektúra je charakteristická hľadaním expresívnych foriem s výrazným výtvarným akcentom. V roku 2012 bol dokončený dom Leonardo v Trnave. Jeho realizácia bola spojená s množstvom diskusií o hľadaní metód vkladania nových kultúrnych vrstiev do historického mesta. Už jeho názov naznačuje blízkosť autorkinej kreativity s geniálnym maliarom. Dom výstižne charakterizuje jej tvorivé metódy a ambície. Jej návrh priniesol do zástavby projekt, ktorý rozvíja archetyp mestského domu so sedlovou strechou, ale v súčasnej materiálovej a názorovej interpretácii. Súťažný návrh z roku 2007 prešiel viacerými fázami. Zažil metamorfózy po dlhých diskusiách s konzervativizmom pamiatkových úradov, ale si zachoval svoju tvár a mestotvorný prístup.
V začiatkoch svojej tvorby dostala šancu realizovať obytné objekty a komplexy ako Mendelsohn, Mondrian, Jesenský vŕšok v B. Bystrici či Račany Bianco v Rači.
Významným architektonickým počinom bola reralizácia športovo relaxačného centra Relaxx za ktoré získala nomináciu na Cenu Dušana Jurkoviča. Tu sa najvýraznejšie dá sledovať jej túžba po výnimočnsti a dynamike súčasnej architektúry. K širokému diapazónu tvorby Klimkovej patrí aj design interiérov. Jej práce sú citované, publikované a oceňované i v zahraničí. V súčasnosti rozširuje svoje tvorivé aktivity aj v juhovýchodnej Ázii a na Cypre.
Ing. arch. Ivan Kubík
Architekt Ivan Kubík dokončil na jeseň tohto roku významný polyfunkčný komplex CENTRÁL. Logo prevzali investori od pôvodných kúpeľov, ktorých ruinu bolo potrebné sanovať. Je to typ vyššieho viacfunkčného mestského centra s garážami, obchodmi, administratívou, hotelom, bytmi, wellness centrom, bazénom a verejnou terasou na streche, aké by mali vzniknúť v centre, aby sa nerozptyľovala zástavba mesta a nenarastala doprava do satelitov. Je to komplex kde sú premiešané funkcie. Je to mesto v meste. Centrál dotvoril jednu významnú časť bývalého Centrálneho trhoviska. Je to prvý „zelený“ multifunkčný komplex na Slovensku s certifikátom LEED.
Ateliér Ivana Kubíka sídli na Panenskej ulici v Bratislave. Práve v tejto mestskej časti realizoval rekonštrukcie historických dvorov. Realizáciou areálu Centrál Kubík zavŕšil a zhodnotil svoje dlhoročné skúsenosti z výstavby obchodných a administratívnych centier či už na Prievozskej ulici alebo Auparku v Bratislave. Centrál je z hľadiska mestotvornosti významným krokom k urbanizácii centrálnych častí Bratislavy. Je to komplex, ktorý naplní širokú škálu požiadaviek obyvateľov mesta.

DIVADLO A AUDIOVIZUÁLNE UMENIE
Jana Oľhová za postavu Matky v inscenácii hry Georga Taboriho Matkina Guráž na javisku Štúdia Slovenského národného divadla Bratislava (premiéra 7. 12. 2012) a za postavu Zory v dramatizácii románu Jána Roznera Sedem dní do pohrebu na scéne Slovenského komorného divadla Martin (premiéra 25. 5. 2012).
Obe postavy spája epický charakter textov. V interpretácii Jany Oľhovej obsahujú Matka aj Zora (Jesenská) vnútornú dramatickosť. Herečka vykreslila silné ženy v hraničných situáciách života minimalistickými prostriedkami. Z nich najvýraznejšie zaujme intonácia, melodika, frázovanie vety, mimika a významová práca Oľhovej rúk, ktoré vypovedajú o vnútornom napätí oboch postáv – Matky i Zory.
Mgr. Peter Dubecký za proces záchrany a obnovy audiovizuálneho dedičstva Slovenskej republiky.
Generálny riaditeľ Slovenského filmového ústavu má podstatnú zásluhu na získaní a realizovaní projektu obnovy a záchrany množstva slovenských filmov. Počas svojho pôsobenia v tejto funkcii zachránil slovenský filmový archív a SFÚ do roku 2012 s tímom spolupracovníkov sa podarilo zabezpečiť zreštaurovanie 43 celovečerných a 34 animovaných filmov a 18 dokumentov a ich digitalizáciu. V roku 2012 získali v rámci európskeho programu niekoľkomiliónový grant na digitalizáciu audio video objektov a vybudovanie digitalizačných pracovísk. Systematickou a koncepčnou prácou sa podarilo predbehnúť českých kolegov, ktorí na takomto projekte pracujú dlhšie.
Režisér Jaroslav Vojtek za dlhometrážny dokumentárny film Cigáni idú do volieb (2012), ktorým nadviazal na rad predchádzajúcich svojich dokumentov (My zdes, 2005, Hranica, 2009) a iné.
Vojtekov film, ktorý približuje prípravy a neúspešnú volebnú kampaň Róma Vlada Sendreia roku 2010, je obrazom ľudského príbehu v zrkadle slovenskej spoločnosti. Popri réžii aj kamera, strih i hudba prinášajú silnú autenticitu, s množstvo humorných a vážnych situácií. Film na pozadí sociálnych a kultúrnych rovín rómskeho etnika kladie viaceré spoločenské a politické otázky nielen v kontexte tejto komunity.

FILANTROPIA
Mgr. Art Viera Dubačová
Viera Dubačová je divadelná režisérka, ktorá prostredníctvom divadelnej tvorby upozorňuje a pomáha riešiť sociálne problémy, ktoré sú prítomné v spoločnosti. Pred 18. rokmi založila prvé a zatiaľ jediné profesionálne divadlo - Divadlo z Pasáže, v ktorom hrajú ľudia s mentálnym postihnutím. Týmto ľuďom výrazne pomáha pri ich začleňovaní sa do spoločnosti. Založila chránené bývanie, kde môžu samostatne a plnohodnotne žiť. Podieľa sa na tvorbe vzdelávania pre dospelých ľudí s mentálnym postihnutím. Je riaditeľkou Medzinárodného festivalu komunitného divadla Arteterapia, za ktorý dostala ako prvá ocenenie od predsedu Európskeho parlamentu Hansa Gerta Potteringa za aktivitu, ktorá pomáha k rozvíjaniu sociálneho dialógu krajín Európskej únie.
V roku 2010 sa stala ambasádorkou Európskeho roka boja proti chudobe. Aktívne sa podieľa na riešení rómskej otázky.
Za rok 2012 je nominovaná za súčasnú prácu s dôchodcami nehercami, s ktorými naskúšala inscenáciu Stoličky, na motívy Eugenia Ionesca a zároveň za to, že si pod svoje ochranné krídla zobrala dievčatá z domu Sv. Vincenta, ktoré vyrastali v detských domovoch. Tieto mladé ženy zažili traumy, ktoré im bránia slobodne sa zaradiť do spoločnosti. Spoločne s nimi pripravuje divadelnú krajčírsku dielňu kde tieto dievčatá zamestná a zároveň s nimi pripravuje inscenáciu, prostredníctvom ktorej budú vypovedať o prežitých traumách.
Toto je len zlomok aktivít, ktorými iniciátorkou a realizátorkou je Viera Dubačová. Tento rok pani Dubačová oslávila svoje 50. narodeniny.
Nikdy sa nepúšťala do pomoci iným pre pocit uznania alebo ohodnotenia - ale z čistej lásky k ľuďom.
Ing. Mgr. KUFFA Marián, Dr.h.c.
Predstavený a štatutár Inštitútu Krista Veľkňaza Ing. Mgr. KUFFA Marián, Dr.h.c.
Zdôvodnenie: Je kňazom, ktorý vedie Inštitút Krista Veľkňaza, kde sa stará o cca 200 zverencov. Prostredníctvom svojej práce pomáha mladým matkám s deťmi, starým, sirotám, chorým, prostitútkam a osamoteným ľuďom. Dáva možnosť na prežitie aj na prevýchovu bývalým väzňom, narkomanom, bezdomovcom a alkoholikom. Sám s Božou pomocou prispel tvrdou prácou pri výstavbe budov, kde s týmito ľuďmi v obci Žakovce žije.
Peter Králik
V minulosti bol riaditeľom Appoyniho poľovníckeho múzea. Zhromaždil v ňom vyše 2 500 exponátov. Zbierku stále rozširuje. Je dlhoročným odborníkom a nadšencom múzea Apponyiovcov najmä znovunavrátenia slávnej knižnej zbierky ale aj znovuzrodenia sídla rodu Apponyiovcov v Oponiciach.
Sprievodca a zanietený historik Peter Králik z Oponíc je presvedčený, že sa narodil na správnom mieste, ale v zlom čase. Veľmi rád by totiž žil v období, keď v Oponickom kaštieli bývala budúca albánska kráľovná a jej strýko nosil poľovnícke trofeje z Himalájí. Králik nie je vyštudovaný historik, má hotelovú školu. O rodine Apponyiovcov vie však toľko, akoby bol sám jej členom.
Za rok 2012 je nominovaný za záchranu a znovuvybudovanie národnej kultúrnej pamiatky - vzácnej knižnice v kaštieli v Oponiciach a za sústavnú propagáciu tohto celoslovenského klenotu.

HOSPODÁRSTVO
Michal Štencl – zakladateľ a predseda predstavenstva spoločnosti Sygic- jednej z najrýchlejšie rastúcich IT spoločnosť v strednej Európe za posledne roky
Svoju karieru odstartoval ako 20 rocny, kedy vytvoril operačný systém Qube OS, vďaka čomu bol pozvaný pracovať do Silicon Valey pre firmu Be, Inc.
Este pocas vysokej skoly založil spoločnost Interactive Studio, s.r.o. prostredníctvom ktorej predával produkt GamePort, ktorý vyvinul.
V roku 2004, vo veku 25 rokov založil spoločnosť Sygic. Sygic od roku 2004 vývíja navigačný softvér, ktorý sa predáva takmer vo všetkých krajiných sveta. V roku 2009 bol Sygic prvou spoločnosťou na svete, ktorá vytvorila gps navigáciu pre Apple iPhone a druhou firmou na svete, ktorá uviedla navigáciu pre Google Android. Od tej doby si užívatelia stiahli vyše 13.000.000 kópii aplikácie a denne ju používa viac ako 2.300.000 ľudí na celom svete.
Za svoje uspechy vdaci najma podpore svojej rodiny, ktora ho podporuje pri plneni jeho snov.
Vladimír Slezák
Generálny riaditeľ Siemens s.r.o.
a predstaviteľ koncernu Siemens AG na Slovensku
(1963) – vyštudoval na Slovenskej vysokej škole technickej (dnešná Slovenská technická univerzita),zameranie na stroje pre chemický a potravinársky priemysel.
V 80. rokoch pôsobil v spoločnostiach TECHNOPOL, a.s., a WAVO Trans, s.r.o. V spoločnosti CSK – IMS, s.r.o., zastával do roku 1994 funkciu vedúceho obchodno-technického oddelenia.
Nasledujúcich päť rokov bol vedúcim technického a obchodného oddelenia, neskôr prokuristom spoločnosti Schenck Slovakia, s.r.o. Z firmy ABB Elektro, s.r.o., kde pôsobil ako obchodný manažér, prešiel v roku 1999 do spoločnosti Siemens s.r.o. Najskôr zastával funkciu akvizitéra, neskôr bol vedúcim divízie Automatizačnej techniky a pohonov. V roku 2002 sa stal technickým riaditeľom a konateľom spoločnosti. Od decembra 2008 je jej generálnym riaditeľom a predstaviteľom koncernu Siemens AG na Slovensku.
V súčasnosti je činný aj ako viceprezident Zväzu elektrotechnického priemyslu SR, podpredseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, prezident Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory, člen Predstavenstva Slovensko-rakúskej obchodnej a priemyselnej komory a ako člen HLG národnej technologickej platformy ManuFuture SK.
Ing. Ľuboš Lopatka, PhD.
vyštudoval Strojnícku fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, kde neskôr získal doktorát. Do roku 1991 pracoval v trnavskom podniku Pozemných stavieb. V rokoch 1991 až 1992 bol námestníkom ministra privatizácie. Potom viedol podnik Slovenská kartografia i tuzemskú obchodnú dcéru fínskeho výrobcu výťahov Kone. Neskôr sa rozbehla jeho kariéra v papierenskom biznise. Na Slovensku i Česku pracoval v tunajších dcérach švédskeho AssiDomän, holandskej Kappy, írskeho Smurfitu i fínskych Myllykoski a Metsälitto. Šéfom Sociálnej poisťovne bol od jesene 2010 do tohtoročného júla. Ľuboš Lopatka svojím rozhodnutím prijať miesto riaditeľa Sociálnej poisťovne potvrdil, že viac ako väčší zárobok v zabehnutom koncerne ho lákala možnosť ozdraviť inštitúciu, ktorá je dôležitá pre každého občana. Do štátnej pokladnice preniesol manažérske metódy riadenia v súkromných firmách a spolu so svojimi bohatými skúsenosťami priniesol Sociálnej poisťovni nemalé úspory. Jeho schopnosti potvrdzuje aj fakt, že aj po zmene vládnej garnitúry si ho na pošte riaditeľa Sociálnej poisťovne chceli ponechať. Za jeho manažérske schopnosti ho ocenil aj týždenník TREND. K jeho zásadám patrí aj nemíňať energiu „na riešenie“ minulosti, ale pracovať pre budúcnosť firmy. Dôležité je podľa neho mať vždy jasné ciele s ich jasným časovým plnením.
HUDBA
Dalibor Jenis
Z minulého roka
Už 25 rokov reprezentuje Slovensko po najväčších operných divadlách od Viedenskej št. opery cez La Scalu Londynsku Coven Garden, Paríž ,Madrid, Amerika. Práve sa vrátil z LA kde mu tlieskal sám Plasodo Domingo. V Španielsku debutoval Trubadura, v Hamburgu Otella, svetovú premiéru opery Tuttino : Senso v Palerme, v Berlíne Maškarny bál, v Hanoveri La Traviata.
V slovenskej filharmónii práve odpremieroval D. Jenis veľmi úspešne postavu Jaga v opere G. Verdiho Ottelo. Mimo Slovenska získal mnohé dôležité ocenenia. Veľmi úspešne reprezentuje našu vlasť!
Rok 2012
V roku 2012 najdôležitejšie považujem účinkovanie v Kráľovskej opere v
Londýne v úplne novej inscenácií Falstafa, ktorú inscenoval svetoznámi režisér Robert Carsen a dirigoval Daniele Gatti. V Štátnej opere Hamburg účinkoval v inscenácií Don Giovanni, Lucia di Lamermoor, La Traviata...
V Berlinskej Deutsche Oper to bo Maškarný bál a tiež Trovatóre a Barbiere di Seviglia...
Quasars Ensemble
V roku 2012 súbor Quasars Ensemble úspešne reprezentoval slovenské interpretačné a skladateľské umenie na významných a prestížnych domácich aj zahraničných festivaloch.
Vďaka presvedčivej interpretácii sa záujem o spoznávanie slovenskej hudby výrazne zvýšil.
Najdôležitejšie domáce podujatie: BHS - prvé slovenské scénické uvedenie diela Pierrot Lunaire Arnolda Schönberga popri dielach Ilju Zeljenku a Alexandra Albrechta
Sólistické vystúpenie so Slovenskou filharmóniou na festivale Nová slovenská hudba
Najdôležitejšie zahraničné podujatie: Rezidenčné pobyty na festivaloch v nemeckom Darmstadte, na Varšavskej jeseni, vo Flagey v Bruseli, a na festivale Arcus Temporum v maďarskej Pannonhalme
V roku 2012 premiérovo uviedol súbor Quasars Ensemble niekoľko desiatok diel najmä slovenských, ale aj zahraničných skladateľov.
Zároveň pomáhal pri záchrane množstva diel slovenských skladateľov objavovaním zabudnutých či stratených partitúr ako aj ich okamžitým naštudovaním.
Na Slovensku Quasars Ensemble uvádza dôležité diela svetovej hudobnej literatúry 20. storočia, ktoré na Slovensku nikdy nezazneli.
Rok 2012 : CD – Posledné slová ako výmimočný a posledný projekt legendárneho Sergeja Kopčáka s Quasars Ensemble s hudbou výlučne slovenských skladateľov – I. Zeljenka, M. Bázlik, V. Bokes, R. Berger
september 2012 : ocenenie TIP EDITORA a "6 hviezdičiek" - ako výnimočné CD od českého odborného časopisu Harmonie za CD Quasars Ensemble – Mahler, Debussy, Albrecht, Poulenc
Popritom uvádzaním hudby Alexandra Albrechta v zahraničí Quasars Ensemble vyvolal množstvo nadšených reakcií na jeho diela ako aj vážny záujem o komplexnú reflexiu jeho tvorby.
Darmstadt 2012 : V termínoch 14 – 28 júl 2012 sa slovenský komorný súbor Quasars Ensemble zúčastnil na legendárnych 46. medzinárodných kurzoch súčasnej hudby v nemeckom Darmstadte
(46th International Summer Course 2012. Ako jediný zástupca z východnej Európy bol slovenský súbor Quasars Ensemble pozvaný ako jeden z 5 vybraných rezidenčných súborov v konkurencii 35 súborov z celého sveta.
Stalo sa tak v kategórii "rezidenčný komorný súbor" po prvý krát v histórii, že sa slovenskému komornému súboru dostalo takej pocty a je to len po druhý krát - po 50 - ročnej prestávke, kedy účinkoval slovenský súbor v Darmstadte.
November 2012 - Organizovanie 3. ročníka festivalu Quasars Ensemble & Košice, ktorý uvádzaním najdôležitejších diel hudby 20. storočia pomáha pripravovať košické kultúrne prostredie na paralelne prebiehajúce historické kultúrne udalosti SR : Európske hlavné mesto kultúry a ISCM Music World Days
Od svojho vzniku v roku 2008 vyšlo 5 CD titulov, ktoré nahral Quasars Ensemble pre rôzne vydavateľstvá :
2009 – Vladimír Bokes – Chamber Music - vydavateľstvo Hudobný fond
2010 - Contemporary Reflections – vydavateľstvo Hevhetia
2011 - Quasars Ensemble – Mahler, Debussy, Albrecht, Poulenc - vydavateľstvo Hevhetia
2011 - Lukáš Borzík – Cantico delle Creature – vydavateľstvo Hudobný fond
2012 – Posledné slová – Sergej Kopčák - Vydavateľstvo Hudobné centrum
Marián Čekovský
Známy slovenský multiinštrumentalista, herec, glosátor, spevák, muzikant a moderátor v jednej osobe Marián Čekovský (*12. apríl 1977) je absolventom hudobno-dramatického odboru a odboru hra na klavíri na Konzervatóriu v Košiciach.
Už počas štúdia na Konzervatóriu sa prejavil ako všestranný umelec. Ako hráč na klávesy začínal v hudobnej skupine konzervatoristov, pokračoval v populárnej skupine No Name, od roku 1999 bol členom skupiny „The Big H“ známeho gitaristu Henryho Tótha, s ktorým dodnes spolupracuje na významných hudobných produkciách.
Marián je o.i. aj vyhľadávaným štúdiovým hráčom. Participoval na mnohých nahrávkach v spolupráci so skupinou Free Faces, IMT Smile, Henry Tóth Band, Burian Band, s Richardom Müllerom a inými významnými osobnosťami slovenskej scény populárnej hudby. Významná je aj jeho hudobná spolupráca s V. Patejdlom, A. Bartošovou, P. Hammelom, R. Grigorovom, D. Rolins, D. Bártom, A. Šebanom, z ktorej vzišli pozoruhodné hudobné projekty.
Niekoľko rokov pôsobil aj ako hudobný redaktor Slovenského rozhlasu v Košiciach.
Okrem komponovania, ktoré považuje za svoje životné poslanie, sa venuje aj hudobným aranžmánom a skladaniu filmovej, televíznej a divadelnej hudby. Za svoju scénickú hudobnú tvorbu bol na festivale Divadelná Nitra ocenený cenou Dosky 2008/2009 za hudbu k Euripidovej dráme Medea, uvedenú v Činohre Štátneho divadla v Košiciach.
Z ocenení je nutné spomenúť aj prestížnu hudobnú cenu Aurel, udeľovanú Akadémiou populárnej hudby, ktorú Marián získal v r. 2004 ako najlepší inštrumentalista roka, ale aj sošku OTO, ktorú v kategórii spevák Získal v r. 2012.
Pozoruhodné sú aj jeho aktivity v úlohe moderátora v úspešných zábavných televíznych formátoch predovšetkým pre Rozhlas a televíziu Slovenska.
Veľmi vzácna je aj Mariánova neúnavná podpora mladých talentovaných hudobníkov. Okrem toho, že veľmi často pôsobí ako porotca mnohých interpretačných súťaží detí a mládeže, venuje sa aj hudobnej a produkčnej spolupráci s mladými začínajúcimi hudobníkmi, pre ktorých je aj veľkou morálnou oporou a priateľskou autoritou.
Jeho úžasný vzťah k malým deťom v spojení s úprimnou láskou a obdivom sveta klasickej hudby už niekoľko rokov mimoriadne úspešne zúročuje na autorských hudobných projektoch v Slovenskej filharmónii, ktoré sú venované detskému a mládežníckemu publiku. Koncertné projekty s názvom „Marián Čekovský a jeho hostia“ sa stali každoročnou neodmysliteľnou súčasťou koncertného cyklu Slovenskej filharmónie pre deti – „Rodinné koncerty“ a koncertného cyklu výchovných koncertov pre školopovinnú mládež – „Hudobná akadémia Slovenskej filharmónie“.
Mariána Čekovského nominujem na Krištáľové krídlo za rok 2012 za didakticky, umelecky i ľudsky prínosné výchovné hudobné projekty pre deti a mládež, ktoré aj v koncertnej sezóne 2011/2012 realizoval v Slovenskej filharmónii. Ako jedna z mála osobností zo sveta slovenského šoubiznisu totiž nezabúda na to, že moderné vzišlo z klasického, a že i ten najväčší technický pokrok sa nezaobíde bez ľudského faktora. Svojou ľudskosťou a umeleckými kvalitami majstrovsky prepája dva zdanlivo neprepojiteľné svety vážnej a populárnej hudby, čím neopakovateľným a originálnym spôsobom dokáže priviesť mladú generáciu k poznaniu, že hudba, a to aj tá klasická, v dnešnej dobe mladou generáciou často nepochopená a zaznávaná, je úžasná, nadčasová a večná. Marián Čekovský je pre mladých návštevníkov Slovenskej filharmónie symbolom prirodzenej, priateľskej a srdečnej muzikantskej autority, ktorá dokáže zlomiť aj tie najpevnejšie predsudky voči klasickej hudbe a urobiť zo svojich filharmonických koncertov vyhľadávanú koncertnú udalosť sezóny. Je pre nás cťou spolupracovať s ním.

MEDICÍNA A VEDA
Doc. Ing. Fedor Gömöry, DrSc.
Doc. Ing. Fedor Gömöry, DrSc. je medzinárodne uznávaný slovenský fyzik, ktorý pôsobí v Elektrotechnickom ústave SAV v Bratislave a vo výskume sa venuje najmä supravodičom a ich využití v elektrotechnike. V rokoch 2005-2009 bol podpredsedom SAV, od roku 2009 zastáva funkciu vedeckého sekretára SAV. Je vedúcim výskumného tímu a prvým autorom štúdie Experimentálna realizácia magnetického plášťa, ktorá vyšla 23. marca 2012 v špičkovom vedeckom časopise Science, čo možno považovať za výnimočný úspech slovenskej vedy. V tejto štúdii doc. Gömöry so spolupracovníkmi potvrdil, že plášť neviditeľnosti je uskutočniteľný. Výsledky jeho práce sú vynikajúcim príspevkom k rozvoju základného poznania, pretože pochopiť neviditeľnosť je rovnako dôležité, ako pochopiť, z čoho sa skladá hmota. Majú však aj praktickú využiteľnosť napríklad v medicíne, kde by mohol takýto plášť ochrániť pacientov s implantátni z magnetických materiálov pred poškodením pri vyšetrení pomocou magnetickej rezonancie. Uplatnenie by mohli nájsť aj vývoji výkonnejších počítačov a v iných oblastiach. Doc. Gömöry svojou vedeckou pácou výraznou mierou prispel k šíreniu dobrého mena slovenskej vedy v celosvetovom kontexte.
Doc. MUDr. Oľga Červeňová, CSc.
Doc. Červeňová patrí medzi navýznamnejšie osobnosti slovenskej pediatrie. Pôsobí ako prednostka Kliniky pediatrickej urológie Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou. Venuje sa svojmu odboru v celej šírke, osobitne však problematike skríningu vrodených chýb obličiek a močových ciest u novorodencov. Jej práca viedla ku zavedeniu včasnej modernej diagnostiky a adekvátnej liečby detí postihnutých týmito vážnymi zdravotnými problémami, čím pripela k záchrane zdravia a kvality života mnohých detí. Výsledky svojej práce systematicky a kriticky analyzuje, prednáša a publikuje v domácich aj zahraničných odborných a vedeckých časopisoch. Je aktívna vo výchove mladej generácie lekárov a pediatrov. Jej profesionálny a ľudský prístup oceňujú nielen odborníci ale najmä rodičia malých pacientov.
Mgr. Drahoslav Hulínek, PhD.
Archeológ, hitorik, vedec, výskumník, spoluzakladateľ a riaditeľ Slovenského archeologického a historického inštitútu (SAHI), významnej slovenskej inštitúcie zaoberajúcej sa výskumom dávnovekých dejín. Od roku 2006 je šéfredaktorom mesačníka Historická revue, ktorý sa pod jeho vedením zmenil na na najvýznamnejší populárno-vedecký časopis pútavou formou približujúci výsledky archeologických a historických výskumov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. V posledných rokoch sa značnou mierou podieľal na archeologickej expedícii nemeckej Freie Universität v Sýrii, kde viedol slovenskú časť. Tu dosiahli významné objavy pri výskume lokality z doby bronzovej v severnej Mezopotámii – Tell Fecheríye. Pravdepodobne práve tu kedysi stálo Vaššukanni, hlavné mesto ríše Mitanni, ktoré donedávna vedci márne hľadali. Ako odborný riaditeľ sa veľkou mierou zaslúžil o úspešnú archeologickú expedíciu v severovýchodnom Peténe v Guatemale. Ide o doposiaľ najväčšiu slovenskú archeologickú expedíciu na americkom kontinente. Medzinárodný ohlas majú neilen jeho štúdie o hradiskách včasného stredoveku na Slovensku, nové výskumy opevnenej osady zo staršej doby bronzovej v Budmericiach, ale aj štúdie a monografie prezentujúce výsledky jeho zahraničných výskumov.
PUBLICISTIKA A LITERATÚRA
Miroslava Kernová je novinárkou, ktorá sa takmer od začiatku svojej novinárskej dráhy venuje téme, ktorá je pre každého novinára veľmi ťažkou – informuje o situácii v našich médiách.n Píše o kolegoch.
V minulosti bola redaktorkou denníka SME, neskôr písala pre vydavateľstvo Trend. Teraz je novinárkou na voľnej nohe, a tak nie je zmluvne ani inak viazaná na žiadne vydavateľstvo či mediálny dom. To je zabezpečuje na jednej strane nezávislosť od najrôznejších vplyvov, ale na druhej strane sa musí vo všetkom spoľahnúť iba na vlastné skúsenosti a vlastné sily.
Ako jedna z mála z našich novinárov mala odvahu vytvoriť svoj vlastný blog, ktorý nazvala O médiách.
Cieľom tohto blugu je prispieť k väčšej etike a profesionalite slovenských médií. Blog upozorňuje na nedostatky a vzorové počiny žurnalistiky, zásadné zmeny týkajúce sa médií, či neadekvátne zásahy do práce novinárov.
Jeho návštevnosť aj reputácia svedčí o tom, že išlo o správne rozhodnutie. Cenné je, že Miroslava Kernová pracuje s novými komunikačnými technológiami a .
Timotej Kubiš
Znie to skutočne neuveriteľne alebo ako príbeh z filmu, ale vzácny rukopis tohto rozsiahleho diela Jonáša Záborského čakal nepovšimnutý v Národnom múzeu v Prahe na vydanie neuveriteľných 137 rokov.
V roku 2002 začal po rukopise pátrať Timotej Kubiš. Pomoc hľadal v Matici slovenskej, kde nepochodil. V Slovenskej národnej knižnici sa dozvedel, že si má rukopis pohľadať sám. Pátral teda ďalej, až kým rukopis nenašiel v Prahe. Osem mesiacov text prepisoval do elektronickej podoby, mnohé, v rukopise zle čitateľné alebo už vyblednuté pasáže prácne overoval. Vďaka nemu vyšlo v tomto roku vo vydavateľstve Slovart po 137 rokoch prvýkrát knižne rozsiahle dielo, poklad slovenskej literatúry Dejiny kráľovstva uhorského od počiatkov do časov Žigmundových.
Doslovný prepis Záborského rukopisu Dejín, ktoré sú datované rokom 1875, umožňuje plnohodnotne zažiť dielo tak, ako ho autor dokončil v sedemdesiatych rokoch 19. storočia. Tri predchádzajúce pokusy o vydanie stroskotali, a tak sa súčasnému čitateľovi ponúka premiéra tohto jedinečného diela. Dielo vychádza v roku 2012 symbolicky pri príležitosti 200. výročia Záborského narodenia. Doteraz bolo dostupné iba v rukopise. Aj preto je laická, ale i odborná verejnosť o ňom pomerne málo informovaná.
Kniha zaznamenala na našom trhu pomerne nebývalý ohlas. Napriek tomu, že ide o knihu, ktorá sa venuje dejinám, sa stala veľmi vyhľadávanou a už sa realizovali dotlače.
„Na ceste k samostatnosti“
Rozhlasový cyklus diskusií – s názvom Na ceste k samostatnosti - s historikmi, politológmi, ale aj priamymi účastníkmi rozdelenia česko-lovenskej federácie alebo vzniku samostatného Slovenska sa stal v roku 2012 jedinečným mediálnym projektom, kde slovo exkluzívnosť nemá sprofanovanú podobu.
Cyklus v 48 dieloch zaznamenal dejiny slovenskej spoločnosti od prvých zmienok o obyvateľoch Karpatskej kotliny po súčasnú spoločnosť s úplne inými ako štátoprávnymi problémami. Zvolený model diskusií dvoch popredných rozhlasových moderátorov so špičkami slovenskej historiografie (Richard Marsina, Karol Pieta, Martin Homza, Milan Zemko, Dušan Kováč...) a s priamymi účastníkmi snáh slovenského etnika najprv o partnerstvo s českým národom (Ján Čarnogurský, František Mikloško, Petr Pithart...) a neskôr aj o dotiahnutie emancipačného procesu do prvého demokratického projektu slovenskej samostatnosti (Vladimír Mečiar, Milan Kňažko, Ľudovít Černák, Marián Tkáč, Ivan Gašparovič...) je uceleným a mediálne pôsobivým záznamom príbehu jedného národa na časovej línii dvoch tisícročí. Kde koncovkou bol rok 1992 a zrýchlený čas v situácii, keď tí, ktorí si rozumeli, sa nedokázali dohodnúť na spôsobe partnerského spolužitia, a tí druhí sa vedeli dohodnúť jedine na rozchode. Dodajme však, že na rozchode korektnom, civilizovanom a viac-menej aj férovom, ktorý položil základy neopakovateľného susedstva a priateľstva dvoch etník, ktoré mali k sebe vždy blízko a dokázali si nakoniec odpustiť aj občasné podrazy a nedorozumenia v minulosti.
Nebýva časté, ak malí môžu byť príkladom aj pre veľkých – príbeh priateľstva, spolužitia a rozchodu českého a slovenského národa patrí k nim.

ŠPORT
DANKA BARTEKOVÁ športová streľba
Zabodovala aj ako diplomatka
Skeetarka Danka Barteková má za sebou výnimočnú sezónu. "Na čo som tento rok siahla, to sa skončilo dobre. Až sa bojím bilancovať, aby to pokračovalo aj budúci rok," konštatovala s úsmevom pri bilancovaní svojich úspechov v roku 2012. Všetko sa začalo už v prestížnej sérii Svetového pohára, v ktorom vyhrala preteky v Lonate a na predolympijskej generálke v Londýne skončila druhá. Na londýnskej strelnici sa jej zapáčilo do takej miery, že si na nej vystrieľala aj olympijský bronz. Pre ňu mal však priam príchuť zlata, pretože si ho vybojovala v dodatočnom k. o. rozstrele, v ktorom zdolala Rusku Belikovovú. V dejisku hier však sympatická Malženičanka nežala slávu iba s brokovnicou, ale aj na diplomatickom poli. Deň pred ich skončením sa totiž dozvedela, že ju zvolili do komisie športovcov Medzinárodného olympijského výboru! Jej zásluhou bude mať Slovensko po čase znova zastúpenie v najvplyvnejšej svetovej športovej organizácii. Úspešná jazda o tri minúty mladšej zo streleckých dvojičiek sa však tým neskončila. Koncom septembra sa ako tretia reprezentantka Slovenska v streľbe v histórii stala celkovou víťazkou Svetového pohára, keď suverénne vyhrala finálové preteky v slovinskom Pragersku. Po poslednom výstrele si vyčistila zbraň, na tri mesiace ju zavrela do trezoru a po štrnástich rokoch v neustálom streleckom kolotoči si dopriala dlhšiu, no veľmi zaslúženú prestávku.
JÁN RIAPOŠ stolný tenis
Najúspešnejší paralympionik v histórii
Na vozíku prežil takmer polovicu života. Dnes 44-ročný Ján Riapoš zostal na ňom pripútaný po ťažkej autohavárii v roku 1993. Vo svetovom paralympijskom hnutí je unikát, keď ako jediný šéf národného paralympijského výboru zbiera ocenenia aj ako aktívny športovec. K titulu majstra sveta či desiatim zlatým medailám z európskych šampionátov pridal na letnej paralympiáde v Londýne dva najcennejšie kovy a celkovo so štyrmi zlatými a s jednou striebornou paralympijskou medailou sa zaradil na čelo rebríčka najúspešnejších slovenských paralympionikov v histórii. V Londýne Riapoš dosiahol priam neprekonateľné veci. V dvojhre i vo štvorhre vyhral všetkých svojich desať zápasov a domov si priviezol zlatú "dupľu". Ako jediný zo Slovákov sa zároveň môže pochváliť účasťou na piatich paralympiádach, na ktorých štartoval nepretržite od Atlanty 1996. "Medaila vás šťastným neurobí. Dôležitejšia je cesta, po ktorej idete za úspechom, a to, čo sa z vás stane. Keby mi niekto v roku 1993, keď som sedem mesiacov po autohavárii nemohol hýbať rukami, povedal, že raz vyhrám na paralympiáde zlato, tak mu neuverím. Malo by to byť povzbudenie pre tých, ktorí lámu palicu pri jednoduchých prekážkach. Netreba sa vzdávať, ale ísť za svojím cieľom," zdôraznil rodák z Heľpy.
PETER SAGAN cyklistika
V premiére zelený až do Paríža
Pre mnohých cyklistov i pre viaceré špičkové tímy je úspech na Tour de France často viac, ako prípadný dobrý výsledok na majstrovstvách sveta. Kým o tituly majstrov planéty sa bojuje len šesť-sedem hodín v jeden deň, pod úspech na Tour sa podpisujú tri týždne súťaženia v pekelných stúpaniach, na nekonečných rovinách i v nepríjemných časovkách. Za 21 súťažných dní absolvujú cyklisti na svojich tátošoch v súčte takmer štyri dni a noci... Krátko predtým, než sa 22-ročný slovenský supertalent Peter Sagan postavil na štart 99. ročníka Tour de France v belgickom Liége, povedal, že rád by bojoval aspoň o jeden etapový vavrín a zelené tričko v bodovacej súťaži. Svoje plány nielenže splnil, ale aj prekročil. Vyhral tri etapy a zelené tričko len na dva dni "pustil" súperom – a doviezol ho až do cieľa v Paríži. Vo svojom premiérovom vystúpení ako jeden z najmladších v histórii. "Som veľmi šťastný, že to tak vyšlo, že som naplnil nielen svoje predsavzatia, ale aj očakávania vedenia tímu. Nebolo to ľahké, ale vyšlo to," povedal po svojom úspechu na belgických a francúzskych cestách Žilinčan Peter Sagan. Jeho špurty s takými svetovými esami ako Cavendish či Greipel udivovali celý cyklistický svet. Dnes Peter Sagan už myslí na ďalší svoj štart na Tour de France. Momentálne sa pripravuje v Taliansku, sezónu by mal odštartovať v Argentíne a opäť bude jedným z lídrov tímu. Obhájiť prvenstvá z premiérového vystúpenia nebude ľahké, ale mladík z tímu Cannondale si verí: "Stále sa dá posúvať vyššie..."

VÝTVARNÉ UMENIE
I.
Ateliér T R I K A M E N E. Martin Pala, Ondrej Zimka, Stanislav Kiča - traja mladí umelci, ktorí sú ojedinelým zjavom na slovenskej sochárskej scéne. Kvalitou a kreativitou, ale i neobyčajne rozsiahlou produkciou svojej tvorby Bilanciu svojej doterajšej tvorby zahájili nedávno veľkolepou výstavou, ktorá v magickej atmosfére renesančného hradu, prostredníctvom diel ďalších 14 výnimočných osobností – rodičov a učiteľov prináša nekonvenčný pohľad na slovenskú sochársku tvorbu
Vyvrcholením projektu sa stala ich tohtoročná knižná publikácia TRI KAMENE, ktorá vtláča novú optiku pohľadu na vonkajšie i vnútorné súvislosti doterajšieho tvorivého programu troch mladých umelcov.
Martin Pala, Ondrej Zimka. i Stanislav Kiča nespia na vavrínoch. V ich najnovšej tvorbe dochádza k ďalším výrazným posunom. Rozvíjajú nový jazyk v sochárskej reči foriem a tvarov a skúmajú ďalšie možnosti nových materiálov, najmä dreva a kameňa. Niekoľko tohtoročných výstav v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici je toho výrazným svedectvom.
Martin Pala a Ondrej Zimka. ešte ako študenti spoločne založili v roku 1998 v starom stupavskom mlyne sochársky ateliér. Stanislav Kiča sa neskôr k nim pridal. Ateliér, ktorý symbolicky nazvali „Tri kamene“ sa postupne rozrastal a v priebehu niekoľkých rokov sa zmenil na modernú a výkonnú sochársku dielňu spojenú s galériou. Dielňa priťahuje pozornosť nielen vďaka kreativite a úspešnosti svojich zakladateľov, ale aj ako miesto, kde sa finálne realizujú i diela iných umelcov. Vládne tu porozumenie, pocit spolupatričnosti i zodpovednosti. Mladí autori sa vzájomne dopĺňajú, ale zároveň každý rozvíja svoju vlastnú individualitu a kreativitu. A tá je v prípade každého z nich autentická a jedinečná. Ich komorné i monumentálne diela sú nezameniteľné, s dokonale čitateľnou stopou vlastného sochárskeho jazyka i rukopisu.Martin Pala, Ondrej 4. i Stanislav Kiča patria v súčasnosti k známym a úspešným mladým výtvarníkom. Majú za množstvo diel, komorných i monumentálnych, realizovaných v náročných sochárskych materiáloch.
Martin Pala
Narodil sa 28. apríla 1975 v Bratislave. V rokoch 1989 – 1993 študoval na SŠUP v Bratislave (Ján Šicko, Marián Mudroch) a po odbornej príprave v sochárskom ateliéri Antona Čuteka študoval v rokoch 1993 – 1994 na Hochschule fur Angewandte Kunst vo Viedni u prof. Rona Arada. V roku 1994 získal Wiener Borse Preis. V rokoch 1994 – 1999 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Petra Rollera, Jána Hoffstädtera a u prof. Juraja Meliša.
V roku 1998 zakladá s Ondrejom Zimkom ml. štúdio Tri kamene. V roku 2009 získal Prémiu Kolomana Sokola, udelenú Nadáciou Matice Slovenskej.
Žije v Bratislave a venuje sa komornej a monumentálnej sochárskej tvorbe. Má za sebou početné individuálne i kolektívne výstavy doma aj v zahraničí a účasť na sochárskych sympóziách.
Ondrej Zimka.
Narodil sa 28. augusta 1975 v Bratislave. Po súkromnej príprave u sochára Andreja Rudavského študoval v rokoch 1989 – 1993 na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (prof. Jozef Hobor a prof. Viliam Loviška). V rokoch 1993 – 1999 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Petra Rollera , Jána Hoffstädtera u prof. Jozefa Jankoviča. V roku 1997 absolvoval semester na University of Newcastle vo Veľkej Británii u prof. Henriho Burtona.
V roku 1998 zakladá s Martinom Palom štúdio Tri kamene. V roku 1999 počas štipendijného pobytu v Montgomery Trust v Londýne vytvára kamenný monument Deň zatmenia slnka, ktorý sa dnes nachádza v Broomhil Sculpture Park vo Veľkej Británii. V roku 2005 získava ako prvý mladý autor Cenu Gerarda H. Meuelensteena.
Žije v Bratislave a venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe a v poslednom období i maľbe. Pracuje v technikách bronz, zvárané železo, drevo. Má za sebou desiatky individuálnych i kolektívnych výstav doma aj v zahraničí (Londýn, Rím, Ženeva, Modena, Paríž, Šanghaj, Peking).
Stanislav Kiča
Narodil sa 12. júla 1981 v Bratislave. Po odbornej príprave u Andreja Rudavského študoval v rokoch 1995 – 1999 na SŠUP v Bratislave (Jozef Hobor, Viliam Loviška, Vojtech Pohánka) a v rokoch 1999 – 2006 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Petra Rollera a u prof. Juraja Meliša. Ešte počas štúdia sa pripojil k Martinovi Palovi a Ondrejovi Zimkovi, s ktorými spolupracuje v ateliéri Tri kamene.
Stanislav Kiča žije v Bratislave a venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe. Pracuje s kovom v rozmanitých podobách a často ho spája v nezvyčajných kombináciách s prirodzeným neopracovaným kameňom.
II.
Profesor Jozef J a n k o v i č je výnimočná osobnosť slovenského sochárstva, ktorá ďaleko presiahla hranice našej krajiny. Rok 2012 pre neho nie je len rokom významného životného jubilea a udelenej Ceny Fondu výtvarných umení, ale prináša i úžasný a prekvapivý posun autora k novej výtvarnej technike – ku sklu. V tomto jedinečnom médiu s technickou podporou sklárskeho výtvarníka Pavla Macha vytvoril Jozef Jankovič výnimočnú, vzrušujúcu a nadčasovú kolekciu reliéfov, sklených objektov a sôch, ktoré posúvajú jeho nezameniteľný sochársky prejav k novým métam, a ktoré nadchli divákov i odborníkov.
Svoju najnovšiu tvorbu prezentoval Jozef Jankovič na dvoch súbežných jesenných výstavách v prestížnych bratislavských galériách.
Neobyčajne rozsiahle dielo Jozefa Jankoviča patrí k najvýznamnejším hodnotám slovenského povojnového i súčasného umenia. Nie je to len pre autentický a neopakovateľný výtvarný prejav a aktuálnu obsahovú výpoveď tvorby, ale určite i pre to, že tento charizmatický zjav a nekompromisný a nezdolný „rebel“ slovenského sochárstva na svojej púti napriek neustálym prekážkam nikdy neustrnul, vždy hľadal nové impulzy a podnety, a že i každé jeho obzretie sa či návrat k raným východiskám znamenal v konečnom dôsledku nielen experiment, ale i ďalšie významné obohatenie širokej škály jeho prejavu.
V počiatkoch Jankovičovej tvorby stojí ako veľká výzva nefiguratívny prejav , od ktorého viedla cesta k technike asambláže a k práci s nájdenými predmetmi. Veľmi skoro ho však ovládla ľudská postava vo svojej torzovitej fragmentálnej podobe, ako východisko všetkých veľkých tém, ktorým sa rozhodol venovať. Ich centrom sa stala autorova životná skúsenosť a obraz spoločnosti, ktorá ho obklopovala.
Reagujúc na aktuálne podnety pop-artu, novej figurácie, nového realizmu, postmodernizmu a neskôr i niektorých polôh umenia konceptu, Jozef Jankovič definoval vlastnú a nezameniteľnú výtvarnú reč a tvaroslovie. Jeho základným znakom je deformácia figúry, jej členenie na fragmenty a torzá – najmä končatiny, preklápanie a prelínanie tvarov, istá brutalita a expresívno-dramatická výrazovosť umocnená používanými materiálmi, ale najmä farbou, ktorá často zohráva dominantnú úlohu.
Jozef Jankovič
Narodil sa 8. novembra 1937 v Bratislave. V rokoch 1956 – 1962 študoval na Vysokejj škole výtvarných umení v Bratislave (prof. Jozef Kostka).
V roku 1968 získal Grand Prix Danuvius a ukončil realizáciu monumentálneho súsošia Obete varujú v Pamätníku SNP v Banskej Bystrici. V roku 1969 získal jednu z cien na VIe biennale de Paris a v roku 1970 reprezentoval Slovensko na Bienále umenia v Benátkach.
Ako jeden z najvýznamnejších predstaviteľov „Nástupu 1961“ bol počas normalizácie odsúdený do vnútornej emigrácie a mal zákaz vystavovať. Sústredil sa preto na komorné disciplíny, najmä, kresbu, grafiku, šperk, neskôr počítačovú grafiku, v ktorej patril k priekopníkom. Až po čiastočnom uvoľnení spoločenskej situácie v polovici osemdesiatych rokov, keď v roku 1983 získal prestížnu Herderovu cenu, sa mohol postupne začleniť do výtvarného diania, vystavovať a zúčastňovať sa na sympóziách. V roku 1990 sa stal pedagógom, profesorom a prvým rektorom (1990 – 1994) Vysokej školy výtvarných umení, kde až do roku 2010 viedol ateliér sochárstva.
Jozef Jankovič žije v Bratislave, venuje sa komornej i monumentálnej sochárskej tvorbe, sochárskym inštaláciám, kresbe, maľbe, koláži, grafike a šperku. Vystavoval na nespočetných individuálnych i kolektívnych výstavách doma a v zahraničí a získal mnoho významných ocenení (1997 Cena Martina Benku, 2004 Rad Ľudovíta Štúra II. triedy, 2007 Cena predsedu Národnej rady SR a ďalšie).
Zúčastnil sa na mnohých významných sympóziách a jeho diela sú zastúpené v nespočetných verejných a súkromných zbierkach v celom svete. Jeho monumentálne plastiky sa nachádzajú v exteriéri v Défense v Paríži, v Olympijskom parku v Soule, ale i v Chorvátsku, Slovinsku, Nemecku.
III.
Docent Tibor H u s z á r je jedným z najvýznamnejších slovenských fotografov, ktorý získal uznanie i vo svete. Rok 2012 je preňho výnimočný práve tým, že okrem zbierky svojich najlepších fotografií Zhmotnený čas, vydáva i výnimočnú publikáciu – symbolicky nazvanú Návrat späť. Je to kniha fotografií, ktoré vznikli počas jeho niekoľkomesačného pobytu v nemocnici, kedy bojoval s vážnymi zdravotnými problémami. Je to najvnútornejšia spoveď človeka i umelca výnimočná i tým, že autor prvýkrát fotografoval digitálnym fotoaparátom. Fotografie, ktoré vytvoril, sú svedectvom odhodlania i sily, ale i neobyčajnej kreativity a talentu.
Návrat späť má svoje pokračovanie v Huszárovom najnovšom projekte, ktorý sa rodí v Ateliéri slovenských umelcov v parížskom Cité Internationale des Arts.
Tibor Huszár je medzinárodne uznávaný slovenský fotograf. Venuje sa čiernobielej autorskej fotografií, ktorej zasvätil celý svoj život. Fotografovanie je preňho vášňou i poslaním, ktorému podriadil všetko ostatné. Pochodil celý svet a už roky ho približuje divákom prostredníctvom fotografií i knižných publikácií, ktoré v poslednom čase vydáva vo svojom vlastnom vydavateľstve Harmónia. Dokumentárna fotografia v strohej čierno - bielej reči je obrazom reality, svedectvom času, udalostí, ľudských osudov, radostí i drám. Tibor Huszár je majstrom v zachytení nálad, v zdôraznení detailov, popísaní atmosféry a vystihnutí ducha doby.
Tibor Huszár
Narodil sa 16. júna 1952 v Réci. V rokoch 1976-1983 študoval na FAMU v Prahe na Katedre umeleckej fotografie u prof. Jána Šmoka a hneď na začiatku sa zaradil k významným osobnostiam slovenskej fotografie. Má sa sebou nespočetné množstvo záberov, stovky výstav, domáce i zahraničné ocenenia, bohatú prednáškovú činnosť v Spojených štátoch amerických i v Českej republike, na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, na Akadémii umenia v Banskej Bystrici a Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Vydal množstvo rozsiahlych knižných publikácií, ktoré možno nájsť i na pultoch zahraničných kníhkupectiev a galerijných butikov . Žije v Modre – Harmónii, odkiaľ podniká svoje početné cesty do celého sveta. Cez jeho objektív spoznávame realitu všedných dní, sociálne i ekonomické i aspekty dneška vzrušujúci svet a tváre osobností spoločenského i politického života.
- reklamná správa -