Novinky na vysokých školách: nahradia profesorov ľudia z praxe? [aktuality.sk]

Ministerstvo chce upraviť pravidlá financovania vysokých škôl podľa ich kvality. Dekan Stavebnej fakulty STU vidí väčší problém v tom, že školy produkujú mnoho absolventov, ktorí sa nevedia uplatniť.
Ako sa dostane vysoká škola k lepším peniazom? Musí byť kvalitnejšia, ako ostatné. Takéto nové pravidlo finančnej podpory zaviedlo ministerstvo školstva do praxe v tomto roku.
Minister Peter Plavčan (SNS) sľubuje na univerzitách aj ďalšie zmeny, ktoré sa dotknú pedagógov, študentov či samotného financovania škôl.
Kozmetické úpravy nestačia
Podľa nového kľúča sa na tento rok rozdelilo 58,8 milióna eur. Čo to znamená pre univerzity? Kým napríklad v minulom roku dostala Slovenská technická univerzita (STU) 13,7 percenta z balíka, pri novej metodike je to 14,5 %.
Rozdiel je vyše 460 tisíc eur. Takto si polepšilo šesť univerzít, najviac Univerzita Komenského v Bratislave. Ďalších 13 škôl si naopak pohoršilo, najviac to pocítili na Ekonomickej univerzite.
Medzi desať najlepších technických fakúlt na Slovensku patrí Stavebná fakulta STU. Jej dekan Stanislav Unčík ale hovorí, že ak nové pravidlo prinesie iba mierne zvýhodnenie univerzít a fakúlt, tak to veľký prínos mať nebude. Takéto pokusy tu už boli, ale kvalitnejším školám to zásadne nepomohlo.
Podľa dekana je oveľa dôležitejšie, aby sa zohľadňovalo, akých absolventov potrebuje naša ekonomika a spoločnosť.
„Produkovať množstvo absolventov, ktorí nemôžu nájsť uplatnenie a financovať to z verejných zdrojov, je plytvanie týmito zdrojmi. Toto považujeme za podstatnejší problém,“ hovorí Unčík.
Samostatné balíky peňazí
Podľa dekana Unčíka by sa mali vytvoriť samostatné balíky financií pre technické, prírodné a spoločenské vedy.
„Na základe spoločenskej objednávky, na základe toho, aké množstvo absolventov potrebuje Slovensko z jednotlivých odborov, podľa toho aj nastaviť spôsob financovania,“ vysvetľuje dekan Stavebnej fakulty.
Súčasný systém podľa neho tlačí na nekvalitu. Školy berú veľa študentov bez ohľadu na ich schopnosti, a tí si často volia ľahšie odbory.
Minister Plavčan hovorí, že sa snažia systém nastaviť tak, aby sa univerzity samé zamysleli nad tým, aké vzdelávacie programy poskytujú a zamerali sa na kvalitu.
Nielen cez dotácie, ale aj cez granty by mohli univerzity získať viac peňazí. O granty by súťažili. Minister hovorí, že žiada rezort financií o 350 miliónov eur navyše oproti súčasnému roku. Chce ich na reformu vzdelávania aj platy učiteľov. Čiže na celé školstvo, nielen pre univerzity.
Garant bez titulu profesor či docent
S novinkami rezort nekončí, ďalšie sa dotknú garantov študijných programov. Dnes sú nimi docenti a profesori, ktorí zodpovedajú za kvalitu a rozvoj každého programu. Zároveň sú zárukou, že študentom na konci svojho vysokoškolského snaženia udelia titul.
Po novom by túto úlohu mohli na seba prevziať aj odborníci z praxe, najvyššie tituly k tomu potrebovať nebudú.
Mohlo by to znamenať i generačnú obmenu, keďže viacero profesorov a docentov sa blíži k sedemdesiatke. Mnohí ďalší dosiahnu dôchodkový vek v roku 2020.
„Bol by nový model, kde by funkčné miesta docentov a profesorov mohli obsadzovať odborníci z praxe. Aj mladí odborníci z praxe, ktorí sú významní vedci a sú vážení vo vedeckej aj pedagogickej komunite, by mohli garantovať študijné programy, respektíve študijné odbory,“ hovorí o zvažovanom modely Plavčan.
Dekan Unčík pripúšťa, že na jednej strane môže byť takáto zmena posunom vpred. Ak dnes škola príde o profesora, na ktorom stojí mnoho vecí, má totiž problém.
Obavy má však z toho, či to nepopustí uzdu nekvalite. „Ak sa nastavia mechanizmy tak, aby nemohol byť garantom hocikto, aby škola musela preukázať schopnosť garantovať kvalitu vzdelávania, potom by som to vnímal pozitívne,“ hovorí Unčík.
Akreditované odbory, nie programy
Minister načrtol aj ďalšiu zamýšľanú zmenu. Akreditovali by sa študijné odbory, nie študijné programy. Školám by ubudla administratíva. Pre ilustráciu, odbor Právo sa člení na programy ako napríklad Realitné, Európske právo a podobne. Odbor teda v sebe zahŕňa viac programov.
„Znamenalo by to, že jednotlivé študijné programy nebudú potrebovať taký veľký počet garantov, ako je dnes, v podobe docentov a profesorov. Ale naopak, garantovali by sa študijné odbory skupinou odborníkov, v ktorej by boli zahrnutí aj odborníci z praxe, ktorí titul docent alebo profesor nemajú,“ uviedol šéf rezortu školstva.
Nový systém akreditovania by len postupne nahrádzal ten dnešný. Novela vysokoškolského zákona by mala byť pripravená a pravdepodobne aj schválená ešte počas tohto roka. Ak sa tak stane, nový model by sa mal zavádzať počas nadchádzajúcich dvoch rokov.
Zmena pri prijímačkách?
Celá novelizácia vysokoškolského zákona má podľa Plavčana smerovať k vyššej kvalite. Dotkne sa to aj študentov pri prijímacích skúškach, budú prísnejšie? „Moja predstava je, že áno, ale uvidíme čo predloží pracovná komisia,“ hovorí minister.
Podľa jeho slov, by bol rád ak by sa na niektorých študijných programoch overovala spôsobilosť uchádzačov, ich predpoklady na štúdium a prípadne aj na výkon budúceho povolania. Poukazuje napríklad na pedagogiku. Budúci učitelia predsa len pracujú s deťmi.
„Podľa môjho názoru, tam by to preverovanie akýchsi osobných schopností, zručností a predpokladov na výkon tohto povolania pravdepodobne malo byť. Tak ako to bolo nakoniec aj pred rokom 1990,“ povedal Plavčan.