Záujem o absolventov rastie, spoločnosti si chcú svojich ľudí vychovať. Odborníci však upozorňujú, že mladí si zvyknú na začiatku vyskúšať viacero profesií.
Juraj Molnár ešte nemá štátnice, no už sa rozhoduje medzi dvoma zamestnávateľmi. Budúci inžinier ekonómie si pretlak práce uvedomuje už podľa inzerátov na nástenkách v škole. ,,Mne pomohlo, že som už počas štúdia využil stáž v jednej veľkej banke," vraví s tým, že podobných ponúk mali so spolužiakmi viac. Jurajov príbeh odráža demografickú situáciu. Vysokoškolských absolventov je na Slovensku čoraz menej, zamestnávatelia však o nich majú čoraz väčší záujem. Rýchlo získať prácu umožňuje nielen rekordne nízka nezamestnanosť, ale aj nový pohľad zo strany firiem.
Nábor na univerzite
Firmy si chcú zamestnancov vychovávať a udržať si ich čo najdlhšie. Preto hľadajú mladých, formovateľných ľudí, pre ktorých majú pripravené rôzne školenia či vzdelávacie projekty, ktoré im majú pomôcť identifikovať sa so spoločnosťou. ,,Títo talentovaní ľudia, ochotní ďalej sa učiť, sa nachádzajú práve medzi absolventmi vysokých škôl," potvrdzuje aj Jiří Halbrštát, manažér marketingu a náboru agentúry Manpower. V rámci tejto stratégie mnohé podniky začínajú spoluprácu aj s vysokými školami. Lidl napríklad rozbehol systém duálneho vzdelávania a v spolupráci s Ekonomickou univerzitou v Bratislave realizuje vzdelávací projekt v oblasti maloobchodu. Amazon zašiel ešte ďalej a pri hľadaní nových ľudí spolupracuje s univerzitami v Bratislave, Žiline či Košiciach. Taktiež spoločnosť Kia ponúka rôzne programy pre študentov, napríklad aj štipendijné programy či e-learning. Pri úrovni nezamestnanosti musia o pracovníkov bojovať už počas štúdia, zamestnancov sa snažia vychovávať si. Jozef Tencer, Senior Recruitment Consultant z personálnoporadenskej spoločnosti Trenkwalder, však poukazuje na to, že kariérny rast mladého absolventa dnes nie je taký priamočiary. ,,Mnohí z nich potrebujú najprv vyskúšať viacero pracovných smerov," vysvetľuje. Získavajú totiž prax a ich osobnosť sa vyvíja. Mnohí sa aj preto zamestnajú mimo odboru, chcú tak zistiť, kde je ich miesto.
Neuspejú v odbore
No na druhej strane je pre väčšinu absolventov problém zamestnať sa v odbore, ktorý vyštudovali. Podľa čísel zverejnených portálom profesia.sk je najviac ponúk v oblasti administratívy a obchodu. Najväčší záujem je o absolventov Ekonomickej univerzity v Bratislave, hneď za ňou je Slovenská technická univerzita a Technická univerzita v Košiciach. Ešte stále je najlepším odvetvím na nájdenie práce informatika, nasledujú strojníctvo a ekonomika. Na opačnom konci rebríčka sú umenie a šport. Treba však povedať, že tieto údaje vychádzajú iba z ponúk zverejňovaných na jednom portáli. Zamestnávatelia stále hlásia nedostatok kvalifikovaných síl. Čísla sú jasné: vysokoškolských absolventov je z roka na rok menej. V roku 2013 bolo v máji na úradoch registrovaných 5 378 vysokoškolských absolventov, tento rok v rovnakom mesiaci 3 988. Jedným z dôvodov je podľa výkonnej riaditeľky spoločnosti Profesia Ivany Molnárovej negatívna demografia, druhým fakt, že čoraz viac mladých Slovákov odchádza študovať do zahraničia. ,,Problém je, že väčšina sa rozhodne zostať pracovať práve tam, kde študovala," vysvetľuje.
Rebríček univerzít podľa priemerného zobrazenia životopisu zamestnávateľmi (počet prezretí)
Ekonomická univerzita |
7,9 |
Slovenská technická univerzita |
7,0 |
Technická univerzita v Košiciach |
6,8 |
Žilinská univerzita |
6,3 |
Slovenská poľnohospodárska univerzita |
5,7 |
Trenčianska univerzita A. Dubčeka v Trenčíne |
5,3 |
Univerzita sv. Cyrila a Metoda |
5,2 |
Univerzita Komenského |
5,2 |
Univerzita Mateja Bela |
5,1 |
Univerzita Konštantína Filozofa |
4,5 |