Odoberanie akademických titulov [Rádio Slovensko]

Karolína Lacová, moderátorka: „Kto udeľuje, ten odníma. Na takomto princípe by mohlo fungovať odoberanie akademických titulov. Rozhodovať by mohol za vysokú školu rektor a to na návrh poradnej komisie. Zmenu má priniesť novela zákona o vysokých školách, ktorú dnes schválila vláda. Rokovať o nej bude ešte parlament. Dôvodov na odobranie titulu bude viacero. Vypočujme si najskôr ministerku školstva Martinu Lubyovú.“
Martina Lubyová, ministerka školstva, vedy, výskumu a športu SR (nom. SNS): „Buď keď človek spáchal úmyselný trestný čin napríklad v ochrane autorských práv, podvod, ochrana priemyselných práv a tak ďalej, je za tento čin právoplatne odsúdený. To znamená, že ten, kto to môže konštatovať, to aj konštatuje, takže súd. A potom následne sa môže stať teda, že tento úmyselný trestný čin súvisel so vzdelaním a so získavaním titulu a vtedy sa ide na akademickú komunitu, aby rozhodla o tom, či tento trestný čin s tým súvisel a či to bolo natoľko závažné, aby ten titul mal byť odobraný. Čiže je tam taká kumulatívna rozhodovacia zodpovednosť súdu a akademickej komunity.“
Karolína Lacová: „Ako pripravovanú zmenu vnímajú univerzity? To je otázka pre Roberta Redhammera, rektora Slovenskej technickej univerzity.“
Robert Redhammer, rektor Slovenskej technickej univerzity: „Dobrý deň.“
Karolína Lacová: „Báť by sa mali tí, ktorí získali titul v dôsledku úmyselného trestného činu, alebo tí, ktorým prácu napísal niekto iný. Takto pripravovanú zmenu uviedla dnes ministerka školstva. Je takáto právna úprava z vášho pohľadu dostatočná? Pomôže pri odhaľovaní napríklad plagiátorov alebo pri porušovaní autorských práv?“
Robert Redhammer: „V prvom rade treba povedať, že doteraz legislatíva Slovenska neumožňuje odobrať už raz udelený titul. Nie je to možné nijakým spôsobom. Táto právna úprava to prvýkrát pripúšťa. Podmienky, ktoré sú tam uvedené, sú taxatívne uvedené, za ktorých podmienok a v ktorých prípadoch je to možné. Z môjho pohľadu sú veľmi úzko špecifické. Čiže bude to len veľmi málo prípadov.“
Karolína Lacová: „Zhruba očakávate, že koľko by mohlo byť takýchto prípadov?“
Robert Redhammer: „To sa nedá povedať. Ale viete, keď je podmienkou právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, tak dokazovanie úmyslu a dokázanie trestného činu úmyselného je veľmi náročný proces. Takže nebude takých prípadov asi veľa. Ale tá možnosť tu je, takže vlastne je to určitá výstraha pre tých, ktorí by chceli podvodom získať takýto titul alebo výhody.“
Karolína Lacová: „Ale vo všeobecnosti sa pozeráte na to ako na pozitívnu zmenu, že to teda bude v kompetencii univerzít?“
Robert Redhammer: „Ja by som nechcel byť v koži rektora, ktorý by mal podpísať odobratie titulu toto rozhodnutie. Je to vždy veľmi zlé rozhodnutie, keď musíte konať negatívne, postihovať niekoho. A oveľa lepšie a účinnejšie je konať tak, aby nedošlo k podvodnému získaniu titulu. Ťažisko stále väčšie bude na vysoké školy, aby predchádzali možnému zneužitiu, možným podvodom pri získavaní titulov.“
Karolína Lacová: „Rezort školstva sa pri tvorbe tejto novely inšpiroval zákonom, ktorý je teda v Českej republike, kde má poradná komisia sedem členov, pričom z nich šiestich menuje rektor spomedzi profesorov, docentov či ďalších odborníkov. Siedmeho člena komisie menuje rektor z radov študentov vysokej školy. Naše ministerstvo navrhuje teda vymeniť jedného akademika za právnika. Ako si to budú podľa vás vedieť univerzity ošetriť alebo odkontrolovať? Je takáto schéma možno dostatočná?“
Robert Redhammer: „Najvážnejšia vec momentálne je, že zákonom sa chce umožniť vysokým školám mať právo odobrať titul. To je najvážnejšia vec. Či bude komisia sedemčlenná, päťčlenná to je relatívne menej dôležité. Či tam má byť v rámci komisie právnik, alebo nemusí byť, ja si tiež myslím, že to nie je Až tak dôležité. Výrazne dôležitejšie bude, aby vysoké školy dodržali všetky právne predpisy. Každý jeden prípad ak taký bude, tak bude veľmi ostro sledovaný právnikmi a advokátmi za obidve strany. Predpokladám, že to bude generovať právne spory a súdne žaloby, pretože žiadna zo strán sa nebude chcieť nechať poškodiť. Toto sú dosť ostré veci. Predstavte si, že niekto má päť rokov titul, má pracovné zaradenie a teraz mu titul idú odobrať, tak vlastne jeho to poškodzuje na renomé, aj finančne aj ekonomicky, aj rôznym iným spôsobom, takže bude sa určite brániť a budú z toho predpokladám, že súdne spory.“
Karolína Lacová: „Čiže toto môže byť aj jeden dôsledok pre univerzity, že sa môže dostať do takýchto rôznych sporov?“
Robert Redhammer: „Hovorím ešte raz, že najlepší spôsob je predchádzať takýmto situáciám, teda urobiť všetko pre to, aby tá vysoká škola neudelila titul, pokiaľ je tam nejaké pochybenie. Respektíve je tam nejaký plagiát alebo nejaké podozrenie na plagiátorstvo.“
Karolína Lacová: „Ako teda fungujú u nás v súčasnosti tie antiplagiátorské systémy? Môže byť problémom pri odhaľovaní takýchto prípadov aj to, že nie sú dostatočné?“
Robert Redhammer: „Áno, antiplagiátorské systémy sú zavedené. Niektoré sú lepšie, niektoré horšie. Ale je otázka, s ktorými textami je to porovnávané. Ale to nie je jediný nástroj pre vysoké školy. Vysoké školy by mali mať zavedenú pravidelnú prácu so študentom, kde vidíte ten školiteľ, ten vedúci diplomovej práce alebo záverečnej práce keď pracuje systematicky, pravidelne, priebežne so študentom, vidí, aké robí pokroky. Dáva mu zadania, dáva mu úlohy, priebežne ho kontroluje, tak vidí, či na tom pracuje alebo nie. To sú ďalšie také podporné mechanizmy, ktoré vám zabezpečujú, že či naozaj ten študent sa dopracúva k nejakým výsledkom aj vlastnou samostatnou tvorivou činnosťou. Lebo ten zmysel tých prác by mal byť predovšetkým v tom, aby ten študent v tom procese toho hľadania si osvojil určité rutiny, určité zručnosti, rozvoj rozmýšľania, formulácií viet, myšlienok a tak ďalej. Pokiaľ je to vlastne len odvodený nejaký text iného človeka, tak ten výchovný aspekt sa tam nenapĺňa.“
Karolína Lacová: „Je to teda aj o tom individuálnom prístupe možno pedagógov, univerzít?“
Robert Redhammer: „Áno, určite áno.“
Karolína Lacová: „Vráťme sa teda späť ešte k tej novele vysokoškolského zákona. Už ste načrtli to, že určuje dôvody, za ktorých je možné odobrať neoprávnene získaný akademický titul. Tých dôvodov má byť viacero. Ak bol absolvent právoplatne odsúdený za trestný čin vydierania, nátlaku, porušenia autorských práv či korupcie. To sú teda jednoznačné situácie. Dôvodom však môže byť aj ak bola práca vypracovaná inou osobou. Ako toto môže komisia zisťovať? Je to vôbec možné odhaliť?“
Robert Redhammer: „Sú to zložité veci. Je to vždy individuálne prípad od prípadu. Bude to musieť posúdiť a ja predpokladám, že budú okolo toho spory o tých jednotlivých prípadoch. Samozrejme zakázať sa to nedá. Formálne sa to dá zakázať, ale nedá sa to vylúčiť úplne. Takže je to vždy individuálne a bude to vždy náročné.“
Karolína Lacová: „Uzatvára rektor Slovenskej technickej univerzity Robert Redhammer. Ďakujem za rozhovor.“
Robert Redhammer: „Ďakujem pekne.“
Karolína Lacová: „Ako presne funguje odoberanie titulov v Českej republike, opýtali sme sa odborníka na plagiáty Jana Macha z Vysokej školy ekonomickej v Prahe.“
Jan Mach, odborník na plagiáty, Vysoká škola ekonomická v Prahe: „V Českej republike môžeme od roku 2016 vďaka novele vysokoškolského zákona odoberať tituly konkrétnejšie ide o konanie o vyslovení neplatnosti vykonania štátnej skúšky alebo jej súčasti alebo obhajoby dizertačnej práce. Môžeme v prípade, keď osoba, ktorej sa dané konanie týka, v prípade, že nesplní podmienky štátnej záverečnej skúšky v dôsledku úmyselného trestného činu alebo v prípade, že sa dopustí úmyselného neoprávneného použitia diela inej osoby môžeme jej tento titul odobrať a to na základe riadenia o vyslovení neplatnosti a do doby troch rokov od tej doby, kedy prebehla obhajoba.“
Karolína Lacová: „Je z vášho pohľadu takýto model vlastne, že kto udeľuje, ten odníma je to prínosné?“
Jan Mach: „Domnievam sa, že toto je nastavené vhodne. Vysoké školy majú samostatnosť vo svojom rozhodovaní v tom, komu titul udelia. Taktiež je správne, že je to rektor vysokej školy, kto môže rozhodnúť o odobratí tohto titulu. Nedomnievam sa, že by v prípade nejakého pochybenia v udelení titulu vysoká škola sa snažila tento titul ponechať a nejaký problém zamiesť.“
Karolína Lacová: „Koncom novembra minulého roka však vyšla správa, že teda Karlova univerzita po prvýkrát vôbec odobrala absolventovi v tom konkrétnom prípade teda dva magisterské tituly kvôli plagiátorstvu. Dá sa v Čechách hovoriť aj o výsledkoch, ktoré takáto úprava prináša? Prípadne o tom, koľko titulov takto rektori odobrali? Deje sa to možno zatiaľ len zriedka?“
Jan Mach: „Zatiaľ v Českej republike odoberanie vysokoškolských titulov veľmi neprebieha. Je to naozaj výnimočné. Tým najznámejším prípadom je ako ste už spomenuli prípad Univerzity Karlovej. Inak na univerzitách zatiaľ takéto odoberanie titulu v praxi neprebieha.“
Karolína Lacová: „Mala by byť tá iniciatíva možno väčšia zo strán univerzít? Alebo ako by to z vášho pohľadu malo byť optimálne nastavené, aby tam boli možno lepšie tie výsledky?“
Jan Mach: „Ja sa domnievam, že v Českej republike je situácia unikátna tým, že vysoké školy používajú už dlhšiu dobu antiplagiátorské systémy, ktoré dokážu práce skontrolovať a nájsť prípadné podozrenie. A to pôsobí vo veľkej miere ako prevencia plagiátorstva.“
Karolína Lacová: „Ak sa ale teda pozrieme späť na Slovensko a na tú plánovanú zmenu, že teda budú môcť univerzity odnímať tituly, myslíte si, že by to mohlo prispieť k tomu odhaľovaniu napríklad čo sa týka plagiátorstva aspoň čiastočne?“
Jan Mach: „To prvé a dôležité je, aby vysoké školy robili dôkladnú antiplagiátorskú kontrolu ešte predtým, než je vôbec práca pripustená k obhajobe. Odoberanie titulov je akousi poistkou a záchranou v situácii, keď aj napriek všetkým opatreniam dôjde k tomu, že práce bola obhájená nejakým podvrhom alebo napríklad niekým napísaná na zákazku. Je to taká poistka proti tomu, kedy zlyhajú tie primárne ochranné mechanizmy.“
Karolína Lacová: „Uzatvára Jan Mach z Vysokej školy ekonomickej v Prahe. Ďakujem za rozhovor.“
Jan Mach: „Dovidenia.“