Odpad ako ochrana pred povodňou [Pravda]

Domy, fabriky a kultúrne pamiatky v blízkosti riek by mohli v blízkej budúcnosti chrániť protipovodňové zábrany vyrobené z recyklovaného plastu. Túto unikátnu technológiu už druhý rok vyvíjajú odborníci zo Slovenskej technickej univerzity (STU), včera ich zábrany úspešne prešli záťažovým testom v Gabčíkove. Zo zábran postavili bazén, do ktorého napustili približne 1 200 kubíkov vody a s desiatkami snímačov merali ohyb plastových dosiek. „Na 10 metroch sme zaznamenali maximálny ohyb 4 centimetre, s čím sme veľmi spokojní," uviedol dekan Strojníckej fakulty STU Ľubomír Šooš. Výhodou plastových zábran je ich nízka hmotnosť a rýchla zmontovateľnosť na akomkoľvek povrchu, či je to štrk, blato alebo asfalt. „Dvaja chlapi by mali krátky úsek rozložiť za pár minút. Skonštruovali sme to čo najjednoduchšie, aby to vedeli ľudia montovať v strese a v zlom počasí. Navrhli sme vlastne také lego, ktoré nemusí byť ukotvené o zem a kde celú konštrukciu pritlačí hydrostatický tlak vody," naznačil Šooš. Takéto plastové hrádze sa dajú použiť hocikde bez špeciálnej stavebnej predprípravy. Hliníkové zábrany, ktoré cez leto udržali rozvodnený Dunaj na bratislavskom nábreží a tiež v Devíne, museli mať podľa Šooša najprv vybetónované základy a v nich diery, do ktorých sa kolmo vkladali nosné stĺpy. Výhodou plastových oproti hliníkovým hrádzam je aj to, že sú o polovicu lacnejšie. „Jeden plastový panel sa aj vrátane kovovej konštrukcie dá vyrobiť za 300 eur. Počíta sa najmä s odpadom z automobilového priemyslu," prezradil hlavný konštruktér Juraj Ondruška. Neskôr by sa mohol využiť aj plastový odpad z klasického zberu v slovenských mestách. Strojári z STU zdôraznili, že plastové zábrany nemajú byť náhradou hliníkových konštrukcií, ale skôr ich doplnkom. „Hliníkové hrádze sa montujú na miestach, kde sa vopred počíta s enormnou záťažou. Plastové sa môžu využívať pri nepredvídaných udalostiach, aby sa mohli rozmiestňovať podľa potreby. Uvažujeme o vybudovaní operačných skladov po celom Slovensku v najviac ohrozených miestach," dodal Šooš. Slovenská technológia je chránená patentom a je o ňu záujem aj zo zahraničia. Na záťažové skúšky sa prišli pozrieť aj pracovníci z Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Podľa generálnej riaditeľky Ľubice Kopcovej tento projekt má budúcnosť skôr v lokálnom meradle. „Podobné bariéry sa využívajú aj v iných krajinách, no na tomto projekte je unikátne najmä to, že ide o využitie recyklovaných plastov. Ich využitie vidíme skôr v lokálnej protipovodňovej ochrane, nie však na dynamickom veľkom toku, akým je napríklad Dunaj," povedala.
Navrhli sme lego, ktoré sa dá ľahko a rýchlo poskladať, hovorí Šooš.